Šéfredaktor Kinemy: Čakal som, že ma Odysea zasiahne viac. Som však rád, že existuje režisér, ktorý dokáže robiť filmy týmto spôsobom

Denis Villeneuve ho v roku 2024 nazval najdôležitejším filmárom svojej generácie. Peter Konečný to nazýva aurou výnimočnosti – nech natočí Christopher Nolan čokoľvek, okamžite to považujeme za dobré. A keď sa nám to nepáči, spochybňujeme seba.

Jeho najnovší film Odysea zarobil len za prvý víkend viac ako 250 miliónov dolárov. Ide o najlepší štart v jeho doterajšej kariére.

S filmovým kritikom Konečným v rozsiahlom rozhovore diskutujeme o tom, kedy a ktorým filmom sa skutočne začala cesta Nolana na pozíciu jedného z najuznávanejších režisérov súčasnosti, prečo je bizarné, ako sa dostal k filmu Batman, aj prečo Konečný očakával od jeho najnovšieho filmu Odysea emócie, ktoré nakoniec nedostal.

Je Christopher Nolan preceňovaný režisér?

Podľa mňa treba všetko vnímať v kontexte toho, čo sa aktuálne deje v hollywoodskom chápaní blockbusterovej kinematografie. Z tohto pohľadu Nolan podľa mňa precenený nie je. Nie je to režisér jedného úspešného filmu ani tvorca, ktorý by sa vyčerpal po dvoch či troch snímkach. Jeho kariéra síce možno pripomína určitú sínusoidu, no stále sa dokáže vracať k tomu, čo bolo prítomné už na jej začiatku, k spôsobu, akým o filme premýšľal a ako ho nakrúcal v svojich úplných počiatkoch, prakticky už od Followingu, no predovšetkým od Mementa.

Čo tieto prvé filmy hovoria o jeho filmovom myslení?

Už tam ukázal, že dokáže mimoriadne dobre premýšľať nad rozprávaním, vymýšľať nové postupy a byť originálny aj v priestore, kde originalita nie je práve vítaná. V prípade „popcornových“ filmov prinútil divákov premýšľať možno viac než ktokoľvek pred ním. Dnes už má, samozrejme, veľkú konkurenciu, pretože Denis Villeneuve je podľa mňa režisér rovnakej, možno dokonca ešte vyššej kategórie a je možné, že ho v niečom prekoná aj Dunou. Minimálne tu však máme dvoch režisérov, pričom ani jeden z nich nie je Američan, čo je pomerne príznačné (Nolan je Angličan, Villeneuve Kanaďan – pozn. red.).

Obaja tvoria americkú kinematografiu pre americký aj globálny trh, ale nepozerajú sa na ňu výlučne americkým spôsobom, pretože ani jeden z nich z amerického prostredia nepochádza. Preto si nemyslím, že je Nolan precenený. Keby bol, jeho tvorba by sa vyčerpala a skolabovala oveľa skôr. On však opakovane dokazuje, že filmu rozumie, a chce robiť veci, ktoré väčšina ostatných nerobí alebo ich aspoň nerobí podobným spôsobom.

A druhá otázka z kategórie provokatívnych: je namysleným režisérom?

Nemyslím si to. Keby bol, podľa mňa by nedokázal udržať svoju kariéru na takej úrovni takmer tridsať rokov. Skončilo by sa to oveľa skôr, pretože vlastné ego by ho pravdepodobne rozložilo. Skôr si myslím, že má správnu mieru drzosti a vedomia vlastnej kvality. A to je podľa mňa dôležité. Človek by nemal sám seba vnútorne potláčať, ale mal by vedieť, čo dokáže a v čom je dobrý.

Aj jeho technické spolupráce, napríklad s IMAX-om či pri vývoji technológií priamo pre svoje potreby, naznačujú, že by to nemohol robiť, keby nebol príčetný a bol prehnane odtrhnutý od reality. Spolupracuje s ním obrovské množstvo ľudí, a to nielen po filmárskej stránke, ale aj v oblasti technického rozvoja a zdokonaľovania filmových technológií.

Už ste to čiastočne naznačili, no chcel by som sa dopátrať k tomu, kým alebo čím je Christopher Nolan ako režisér v širšom kontexte kinematografie. Na jednej strane máme výrazných autorských tvorcov, ako sú Paul Thomas Anderson či Quentin Tarantino. Na druhej strane stoja silní mainstreamoví rozprávači, akým je Steven Spielberg. Kam v tomto spektre patrí Nolan? 

Všetko sú to skvelé mená. Paul Thomas Anderson je fantastický režisér a jeden z mojich vôbec najobľúbenejších tvorcov.

Christopher Nolan však nakrúca filmy, ktoré by podľa mňa Anderson robiť nechcel. Neviem si napríklad predstaviť, že by siahol po Odysei. Nolan je veľmi výrazne orientovaný na mužský svet. Jeho filmy stoja najmä na mužských protagonistoch, zatiaľ čo ženské postavy majú skôr doplnkovú funkciu. Ani jeden z jeho filmov zatiaľ nemal dominantnú ženskú hrdinku. Pohybuje sa v mužskom, testosterónovom či intelektuálno-vedeckom priestore a témy, ktoré ho priťahujú, sú výrazne postavené na mužskom vnímaní sveta. Možno raz nakrúti film so ženskou protagonistkou a ja mu to úprimne prajem, pretože by to bolo veľmi zaujímavé.

Zároveň však tieto príbehy dokáže podať tak, aby oslovili široké publikum a nepôsobili uzavreto. Robí to natoľko šikovne, že si divák možno ani neuvedomí, ako veľmi sú zasadené do patriarchálne nastaveného sveta. Vedec je muž, mafián je muž, nositeľom veľkého epického príbehu je opäť muž. Napriek tomu dokáže rozprávať mimoriadne pútavo a epicky.

Jeho najvýraznejším poznávacím znamením je však štruktúra rozprávania. To je jeho corpus delicti. Keby Christopher Nolan spáchal filmový trestný čin, podľa spôsobu vykonania by sme ho okamžite identifikovali. Je jedným z mála režisérov, ktorých ľudia venujúci sa filmu spoznajú už po dvadsiatich či tridsiatich minútach, aj keby vopred nevedeli, kto film nakrútil. Má natoľko špecifický spôsob rozprávania, že je okamžite čitateľný. Celý text nájdete TU