Juliette Binoche ocenia na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch

Na slávnostnom zakončení 60. ročníka Medzinárodného filmového festivalu Karlovy Vary prevezme Krištáľový glóbus za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii francúzska herečka, držiteľka Oscara, Cézara a štyroch Európskych filmových cien Juliette Binoche.

Svoju prvú veľkú filmovú úlohu získala v snímke Schôdzka (Rendez-vous, 1985). Stvárnila ambiciózne dievča z vidieka, ktoré prichádza do Paríža dobyť divadelný svet. Jej intenzívny a emotívny výkon pod vedením režiséra Andrého Téchiného jej priniesol prvú nomináciu na Cézara a okamžite ju katapultoval medzi najsledovanejšie mladé talenty francúzskeho filmu.

Pre druhú polovicu osemdesiatych rokov a začiatok deväťdesiatych rokov bola rozhodujúca jej spolupráca s režisérom Leosom Caraxom, považovaným za jedného z „prekliatych básnikov“ moderného francúzskeho filmu. Spoločne nakrútili dva filmy, ktoré nanovo definovali štýl francúzskej kinematografie a potvrdili výnimočný herecký talent Juliette Binoche. Za úlohu Anny v štylizovanej noir dráme Zlá krv (Mauvais Sang, 1986) získala ďalšiu nomináciu na Cézara.

Dráma Milenci z Pont-Neuf (Les Amants du Pont-Neuf, 1991) patrí k vizuálne najpôsobivejším a zároveň najkontroverznejším francúzskym filmom deväťdesiatych rokov. Za svoj výkon v nej Juliette Binoche získala Európsku filmovú cenu a ďalšiu nomináciu na Cézara.

Ešte predtým jej však postava Terezy vo filmovej adaptácii rovnomenného románu Milana Kunderu Neznesiteľná ľahkosť bytia (The Unbearable Lightness of Being, 1988) v réžii Philipa Kaufmana otvorila dvere do svetovej kinematografie. Nemalý podiel na tom mala aj skutočnosť, že išlo o jej prvý film nakrútený kompletne v angličtine.

Ďalším režisérom, ktorý zásadne ovplyvnil jej umeleckú dráhu, sa stal Krzysztof Kieślowski. Prvý diel trilógie inšpirovanej farbami francúzskej trikolóry, Tri farby: Modrá (Trois Couleurs: Bleu, 1993), predstavuje jeden z vrcholov európskej autorskej kinematografie deväťdesiatych rokov. Za svoj hlboký a intímny výkon získala množstvo ocenení vrátane Volpiho pohára za najlepší ženský herecký výkon na festivale v Benátkach, Cézara aj nominácie na Zlatý glóbus.

Historická romantická dráma Anglický pacient (The English Patient, 1996) režiséra Anthonyho Minghellu vznikla podľa rovnomenného románu Michaela Ondaatjeho, ktorý bol dovtedy považovaný za nesfilmovateľný. Film získal deväť Oscarov, pričom jeden z nich putoval práve Juliette Binoche za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe. Za stvárnenie zdravotnej sestry Hany získala aj cenu BAFTA, Európsku filmovú cenu a ocenenie pre najlepšiu herečku na Medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne.

Čarovná britsko-americká romantická dráma Čokoláda (Chocolat, 2000) režiséra Lasseho Hallströma podľa románu Joanne Harris sa stala diváckym hitom aj vďaka výnimočnej hereckej chémii Juliette Binoche s Johnnym Deppom. Herečke priniesla nominácie na Oscara a Zlatý glóbus, ako aj Cenu divákov pre najlepšiu európsku herečku.

Po úspechu filmu Čokoláda sa Juliette Binoche sústredila na spoluprácu s poprednými svetovými autormi artovej kinematografie a definitívne potvrdila povesť herečky, ktorá sa nebojí psychologicky náročných ani experimentálnych úloh.

Psychologický thriller vizionárskeho rakúskeho režiséra Michaela Hanekeho Utajený (Caché, 2005) získal v Cannes Cenu za réžiu a Európsku filmovú cenu za najlepší film.

Intelektuálna romantická dráma Verná kópia (Copie conforme, 2010) iránskeho majstra Abbása Kiarostamiho jej priniesla ďalší významný úspech. Juliette Binoche získala cenu za najlepší ženský herecký výkon na festivale v Cannes a stala sa vôbec prvou herečkou v histórii, ktorá získala herecké ocenenia na festivaloch v Cannes, Benátkach (Tri farby: Modrá) aj Berlíne (Anglický pacient).

Galériu silných ženských postáv rozšírila o maliarku Camille Claudel v životopisnej dráme Bruna Dumonta Camille Claudel 1915 (2013), starnúcu herečku v psychologickej dráme Sils Maria (Clouds of Sils Maria, 2014) režiséra Oliviera Assayasa, skúmajúcej tému starnutia, ženskej identity a hereckého povolania, či umelkyňu Isabelle, hľadajúcu životnú lásku v rafinovanej intelektuálnej tragikomédii Vnútorné slnko (Un beau soleil intérieur, 2017) režisérky Claire Denis. Táto úloha jej priniesla jubilejnú desiatu nomináciu na Cézara.

V roku 2019 jej Európska filmová akadémia udelila Európsku filmovú cenu za prínos svetovej kinematografii.

Romantická dráma Umenie jesť a milovať (La Passion de Dodin Bouffant, 2023) režiséra Trana Anh Hunga, v ktorej vytvorila očarujúci pár s Benoîtom Magimelom, predstavuje jedinečnú, zmyselnú a vizuálne podmanivú oslavu francúzskej gastronómie a zrelej lásky. Film získal na festivale v Cannes Cenu za réžiu a stal sa francúzskym kandidátom na Oscara.

V seriáli The New Look (2024) z produkcie Apple TV+ stvárnila ikonickú módnu návrhárku Coco Chanel. Po dvadsiatich ôsmich rokoch od nakrúcania oscarového hitu Anglický pacient sa opäť stretla pred kamerou s Ralphom Fiennesom vo výpravnej historickej dráme The Return (2024) režiséra Uberta Pasoliniho, inšpirovanej Homérovou Odyseou.

V marci 2024 bola Juliette Binoche zvolená za prezidentku Európskej filmovej akadémie a stala sa len druhou ženou v histórii, ktorá túto funkciu zastáva.

Ako režisérka podpísala dokumentárnu esej V nás (In-I in Motion), v ktorej mapuje radikálny umelecký experiment z rokov 2007 – 2008. Spolu s britským choreografom Akramom Khanom sa vtedy rozhodli vytvoriť avantgardné tanečno-divadelné predstavenie In-I.

Pri príležitosti udelenia ocenenia Juliette Binoche uvedie Medzinárodný filmový festival Karlovy Vary filmy Verná kópia, Tri farby: Modrá a V nás.