Diabol nosí Pradu je vcelku sympatickou komédiou, ktorá má štýl a svoju tvár, no zároveň je presným obrazom dnešnej spoločnosti...

Zdá sa, že, na prvý pohľad, nenápadná komédia Diabol nosí Pradu zostarol do krásy. Napriek tomu, že  v roku 2006 podľa agregátora filmových dát Mojo Box Office z hľadiska tržieb sa umiestnil na 12 mieste, za dve dekády na seba naviazal akúsi patinu kultovosti. Do istej miery za ikonický status môže ústredná herecká dvojica Meryl Streep a Anne Hathaway, ale aj nástup DVD kultúry.

Zdá sa, že na niektoré sequely stačí len počkať a podobne to bolo aj pri nepravdepodobnom comebacku filmu Davida Frankela. Značka Diabol nosí Pradu sa tak dočkal návratu po dvadsiatich rokov a v pokračovaní láka divákov do kín s prísľubom určitej filmovej udalosti. Prečo? Ťažko povedať.

Newyorský film

Pokračovanie Diabol nosí Pradu v podstate recykluje jednotku a prináša podobné ingrediencie, len sa na postavách, New Yorku a dobe podpísal zub času. Andy (Hathaway) sa tak vypracovala na ostrieľanú novinárku, ktorá ale v úvodných minútach dostáva padáka a zhodou okolností sa opäť dostáva do diabolského „náručia“ Mirandy (Streep). Tá si ale taktiež prechádza kariérnym očistcom, a tak obe hrdinky vôľa osudu a scenára opäť zavedie pod jednu strechu a jednu redakciu módneho časáku Runway (dá sa nájsť aj jeho fiktívna online verzia ako bonusový materiál k filmu).

Sila prvej a vlastne aj druhej časti je v jeho nenápadnosti a akomsi postupne boptnajúcom potenciáli. Snímka či snímky, ktoré by mali byť podľa prvého pohľadu a počutia vlastne malým hlúpym a prázdnym filmom skrýva hneď niekoľko kľúčových motívov. „Prada“ je síce priamočiarou mestskou rozprávkou, no báchorkou so štýlom a ikonickou „nemesis“.

Podobne ako Krotitelia duchov aj pri „Prade“ New York nie je len kulisou ale ultimátnou postavou. Ekosystémom plného kaviarní, chaosu, módy, frenetickosti a akéhosi elitárstva. Aj keď je to účelové hollywoodske pozlátko, New York je skrátka ružovou optikou diabol nosí Pradu cool.

Zaujímavé motívy, len tak zľahka

Okrem lákavého vizuálu a americkej „high society“ svetáckosti Diabol nosí Pradu 2 otvára aj viacero zaujímavých motívov. Práve mediálne prostredie je v súčasnosti živnou pôdou pre tucty tém a motívov, ktoré pri správnom uchopení skalpela vedia rezať naozaj hlboko až na kosť.

„Prada“ tak načrtne napríklad tému investigatívy, prechod printových médií do digitálu, nástup umelej inteligencie v mediálnom priestore či požieranie mediálnych domov obrími korporáciami. Termín „načrtnúť“ ale v tomto prípade sadne ako uliaty.

Tiktokový šot

Film sa síce dotkne viacero zaujímavých motívov, no pri žiadnom nezotrvá dlhšie. Stane sa tak, že v priebehu minúty film za sebou naseká hneď niekoľko zvratov a konfliktov a v priebehu práve tejto minúty ich aj vyrieši a opäť zmetie zo stola. Napriek tomu, že film prezentuje Andy ako investigatívnu novinárku, nijak tento motív nebuduje, akurát ho odbije v skečovitom zostrihu hľadania titulkového respondenta.

Diabol nosí Pradu je vcelku sympatickou komédiou, ktorá má štýl a svoju tvár, no zároveň je to presný odraz dnešnej spoločnosti a kultúry sociálnych sietí. Nechcem byť starým mužom kričiacim na oblaky, ale ak by existoval žáner „tiktokového“ filmu, Diabol nosí Pradu 2 by bol jeho odvážnym priekopníkom.

Hodnotenie: 6,5 z 10

Plusy:

-herecké duo Streep a Hathaway

-občas zaujímavé motívy

-niektoré vtipy stoja za pousmiatie

-Miranda má opäť charizmu

-občas spomalí, zvážnie a pokúsi sa odovzdať aspoň kostru myšlienky

Mínusy:

-nezotrvá pri žiadnom motíve či nápade

-výsek kultúry ultraboháčov je po čase otravný

-tiktoková estetika

-predvídavé scény