Ridley Scott zobrazuje Napoleona primárne ako človeka precitliveného, neistého, citovo ľahko zraniteľného

Tento rok je skutočne výživný na filmy od uznávaných režisérov a poriadne nás rozmaznáva. Už len za posledné mesiace sme dostali Oppenheimera od Christophera Nolana (júl), v októbri prišli Vrahovia mesiaca kvetov od Martina Scorseseho, Zabijaka Davida Finchera sme si mohli vychutnať iba na streame (november) a na konci mesiaca sme sa opäť vrátili do kín kvôli Napoleonovi Ridleyho Scotta.

Britský režisér, 4x nominovaný na Oscara, tentokrát prichádza s epickým príbehom o cisárovi, generálovi, brilantnom stratégovi, ale aj tyranovi 19. storočia – milovanom i nenávidenom Napoleonovi. Aký je výsledok? Na Napoleona (2023) sa pekne pozerá. Nesie v sebe niekoľko skutočne epických scén. Je v ňom dostatok krvi, gilotínou zoťatých hláv, vybuchujúcich diel i zvieracích vnútorností. Minimálne za kostýmy a výpravu pravdepodobne môže počítať s oscarovými nomináciami. 

Lenže ako celok nefunguje. Fakt, že bude k dispozícii aj 270-minútová režisérska verzia, sa odrazil na tej, ktorá aktuálne láka do kín a ktorá je zosekaná na takmer polovicu. Divákovi sa servíruje skratkovitý príbeh, ktorý je výrazne (miestami skutočne až bolestivo) zostrihaný a tým pádom často pôsobí ako kolekcia videoklipovitých sekvencií a nie ako film, ktorý tvorí súdržný celok. 

Pomerne prekvapivé je, že Napoleon Ridleyho Scotta je v prvom rade filmom o láske a komplikovanom manželstve a to nemusí každému vyhovovať. To, aký je Napoleon v podaní Joaquina Phoenixa alebo skôr akým nie je, nie je hercovou chybou. Joaquin robí čo vie, no faktom je, že má 49 rokov a v priebehu filmu, ktorý zachytáva takmer 30 rokov zo života francúzskeho generála a vodcu (začíname v jeho 24 rokoch), sa fyzicky prakticky vôbec nemení, čo na autenticite príliš nepridáva.

Ridley nám zobrazuje Napoleona primárne ako človeka precitliveného, neistého, citovo ľahko zraniteľného. V ženskej spoločnosti plachého a miestami (bez zámeru) vtipného. Jeho náladovosť a mnohé komplexy, ktorými disponoval, výrazne ovplyvnili aj jeho vskutku toxický vzťah s milovanou Joséphine. Ani v prípade Vanessy Kirby, ktorá ju stvárňuje, nie je problém v hereckom obsadení. No minutáž nepustí a jej postave nie je dopriaty dostatočný priestor na hĺbkový rozbor charakteru. Divák je iba okrajovo oboznámený s jej minulosťou, ktorej objasnenie by miestami výrazne dopomohlo pochopiť jej konanie.

Z fantastického stratéga a z cieľavedomého vodcu vidíme pomerne málo. Z nekompromisného bojovníka, ktorý vzbudzuje hrôzu, takmer nič. Jednotlivé bitky vo filme (hoci sú úchvatne a veľkolepo zachytené), hrajú iba druhé husle. Historické fakty sú zredukované a miestami nepresné, absentujú hlbšie súvislosti. Z tohto hľadiska snímka pravdepodobne neuspokojí ani milovníkov histórie, ani menej znalých, ktorí do kina prišli s očakávaním, že z príbehu na plátne získajú uspokojivý prehľad.

Napriek všetkému sa do červených kresiel rozhodne oplatí zasadnúť. Oči sa dosýta nakŕmia. Po formálnej stránke je okamžite jasné, že za snímkou stojí veľký budget a najmä skúsený režisér. A treba si aj uvedomiť, že sa bavíme o 85-ročnom pánovi. Pretože zatiaľ, čo väčšina populácie v jeho veku doma lúšti krížovky, on sa aj naďalej nebojácne púšťa do natáčania veľkovýpravných filmov. Mať tak Napoleonov dvojrohý klobúk, obdivne ho skláňam dole.

 

Plusy:

- poctivá filmárčina

- veľkolepé bojové scény zachytené vo všetkej svojej surovosti

- úchvatné kostýmy

- výprava a výber lokácií

- hlavné herecké duo (Joquin Phoenix & Vanessa Kirby) robí čo môže a zachraňuje iné nedostatky filmu

 

Mínusy:

- film netvorí súdržný celok, je nekonzistentný a chaotický

- historické fakty sú výrazne zredukované a miestami nepresné

- absentuje hlbšia analýza charakterov hlavných postáv + pri niektorých vedľajších, z historického hľadiska dôležitých, kĺžeme iba celkom po povrchu

- príbeh primárne o láske (pre niekoho môže byť aj plus)

- Joaquin Phoenix je miestami starý na stvárnenie Napoleona a maskérky mali pravdepodobne dovolenku

 

Hodnotenie: 7/10