Drajv máj kár je príkladom skvelej, kreatívnej adaptácie zložitejšej predlohy

Už na niekoľkých festivalov v tomto roku súťažila dráma japonského režiséra Rjúsuke Hamagučiho s názvom Doraibu mai kâ/Drajv máj kár. Ide o adaptáciu krátkej poviedky slávneho Haruki Murakamiho. Hamaguči ale príbehu dodáva nové roviny, a jednoduché jazdy užialeného divadelného režiséra so svojou novou šoférkou obohacuje o nové významy. Medzi najväčšie ocenenia snímky patrí Cena za najlepší scenár z Cannes či Cena divákov pre Najlepší medzinárodný film zo Chicagského filmového festivalu, rovnako je ale aj japonským vyslancom na nadchádzajúcich Oscaroch, kde môže podľa mnohých urobiť poriadny vietor. Na portáli Metacritic má snímka skvelé kritiky a súborné hodnotenie 89 %. 

Rogerebert.com (100 %)

V tomto rozvetvenom, humanistickom príbehu nie sú žiadne flashbacky – tento výber korešponduje s témou sledovať to, čo je pred nami a nie to, čo vidíme v spätnom zrkadle. Postavy niekedy ožívajú, nie vo forme vízie o tom, kým boli ale ako produkty svojich skúseností, vo forme tých, ktorými sú teraz. Hamagučiho réžia je jemným, trpezlivým dotykom – postavy nie sú idealizované a vytvorené zo slov a nápadov napísaných na papieri. Premieňajú sa na telá hlavných predstaviteľov pomocou osmózy – odtláčajú do nich nie povýšeneckú múdrosť, ale vlastné zažité peniaze. Hĺbavá a dojemná jazda v ktorej je destináciou spirituálna konfrontácia samého so sebou, Drajv máj kar devastuje a následne nás dáva dokopy pomocou svojej poézie bolesti od ktorej utekáme.

The Guardian (100 %)

Záhadný a krásny film Rjúsuke Hamagučiho je inšpirovaný Murakamiho rovnomennou poviedkou. Hamugučiho predchádzajúce snímky Nete mo samete mo (Asako I and II) a Gûzen to sôzô (Wheel of Fortune and Fantasy) boli enigmou o identite, divadelnej role-play ukrytej vo všetkých sociálnych interakciách a erotickej rozkoše z intimity. Drajv máj kár je o tomto všetkom a viac, Hamagučiho filmová reč sa povznáša na vášnivú, dokonca grandióznu. Je to film o spojení medzi spoveďou, kreativitou a sexualitou a nekonečnou záhadou, akou sú životy a tajomstvá ostatných ľudí.

The Film Stage (91 %)

Tōko Miura  je v role Misaki výborná, je pokojným prístavom Kafukuho búrky. Ako jeho šoférka sa stáva spovedníkom a pseudo-dcérskou figúrou – postupom filmu je nám jasné, že obaja v sebe nesú obrovský žiaľ. Drajv máj kár je bohatým a nesmierne upokojujúcim dielom, ktorý je len ďalším dôkazom, že Hamaguči je jedným z najväčších talentov dneška.

Variety (90 %)

Hamagučiho zručná, inteligentná, ako šepot jemná adaptácia príbehu nikdy nepôsobí ako prílišné naťahovanie delikátneho materiálu. Namiesto toho mieru ku kinematografickému tichu, ktoré bude ladiť s Murakamiho jednoduchou, pokojnou prózou – sú to takéto snímky, kde sa úvodných titulkov dočkáte po 40 minútach, ktoré vedia v svojej podstate ukryť to, ako priaznivo pôsobí čas aj na tie najhlbšie rany.

IndieWire (83 %)

Ak nás krátka, no komplikovaná história Murakamiho adaptácií niečo naučila, tak to, že jeho diela sú najlepšie interpretované autormi, ktorí sa neboja na tú pôvodnú  interpretáciu otlačiť tú svoju. To spravil Chang-dong Lee s Beoning/Vzplanutím a presne to robí Hamaguči s Drajv máj kár. Výsledok je nenápadný, ale rezonujúci príbeh o zvláštnej kapitole v živote užialeného divadelného režiséra evokujúci šepot, ktorý každou scénou akoby prezrádzal tajomstvo.

The Hollywood Reporter (80 %)

Aj keď je Drajv máj kár verný predlohe, Hamaguči natiahol časovú líniu, pridal niekoľko lokácií, vedľajších postáv a prehĺbil príbeh. Berie si Murakamiho prostý odkaz na Čechovovho Uja Váňu a robí z neho opakujúci sa motív, opätovne sa vracia k Soninmu úvodnému monológu a o potrebe stoického žitia tvári v tvár srdcervúceho sklamania. Táto téma rezonuje čoraz naliehavejšie, keď sa ranení protagonisti vydávajú na vlastnú emocionálnu cestu.

 The Wrap (73 %)

Keďže predlohou snímky je 30 stranový text, Drajv máj kár prekypuje zaujímavými ozdobami a pôvabnými uhlami, aké v zdrojovom materiáli nenájdete. S nimi ale príde aj porcia ťažkopádnej melodrámy absolútne dominujúca poslednému aktu, ktorá je postavená na emocionálnej účasti, tá sa ale nikdy poriadne nerozvije.