Anglický režisér Alan Parker patril k perfekcionistom a svetovej špičke

V posledný júlový deň prehral boj s dlhotrvajúcou chorobou anglický filmový režisér Sir Alan Parker. Jeho filmovú tvorbu charakterizuje široký rozsah tém, medzi jeho najznámejšie filmy patrí Evita, výpravný muzikál o manželke argentínskeho diktátora Juana Peróna s Madonnou v hlavnej úlohe, Bugsy Malone muzikálová gangsterka s detskými hercami, Mississippi Burning (Horiace Mississippi) vyšetrovanie vraždy afroamerických aktivistov v prostredí amerického juhu 60. rokov alebo Midnight Express (Polnočný expres) o americkom pašerákovi v tureckom väzení. Za réžiu dvoch posledne spomenutých filmov obdržal nomináciu na Oscara, jeho filmy získali dovedna 19 ocenení BAFTA, 10 Oscarov a 10 Zlatých Glóbusov.

Parker začínal ako režisér reklám, spolu s ďalšími anglickými režisérmi (Ridley Scott, Adrian Lyne) priniesol do sveta reklamy inováciu tým, že v nej využil filmovú estetiku. V prvej polovici 70. rokov režíroval film The Evacuees, epizódu z antologickej série BBC. Už svojím filmovým debutom Bugsy Malone zaznamenal veľký úspech, svoju pozíciu na scéne upevnil filmovou adaptáciou Midnight Express (Polnočný expres) a do 80. rokov vstupoval ako tvorca mimoriadne úspešného muzikálu Fame (Sláva). Kultovým sa stala dramatizácia albumu The Wall v spolupráci so skupinou Pink Floyd z roku 1982. Prívlastok kultový si vyslúžil aj film The Commitments o írskej soulovej skupine. Parkerovým posledným filmom je The Life of David Gale (život Davida Galea) z roku 2003, dráma s Kate Winslet a Kevinom Spaceym, ako čakateľom na trest smrti.

Filmy Alana Parkera sa nevyhli kontroverziám, najmä Midnight Expres (Polnočný expres) vzbudzoval diskusie o vyobrazení Turecka a jeho obyvateľov. Niektorí mali problém aj s filmom Mississippi Burning (Horiace Mississippi), kde sa zlá situácia afroamerického obyvateľstva rozprávala skrz hlavné biele postavy. Kritici zvykli Parkera označovať ako nekonvenčného, eklektického, inteligentného a jeho tvorbu za perfektne premyslenú. Parkerovi spolupracovníci ho počas štyroch dekád kariéry opisovali ako perfekcionistu, ktorý niekoľkokrát prepisoval scenáre a často nútil štáb pracovať dlhé hodiny, až kým nebol úplne spokojný. Známy je však aj ako vášnivý podporovateľ britského filmu, predsedal BFI a bol aj prvým riaditeľom UK Film Council od roku 2000 do roku 2005.