Dejiny filmu na dnešný deň - Charlie Chaplin a jeho Moderná doba

Meno Charlie Chaplin si väčšina ľudí spája s nemou groteskou, v ktorej Chaplin vystupuje ako tulák so svojim typickým klobúkom a paličkou. Vždy sa dostáva do tých najzložitejších situácii, aby z nich mohol následne nonšalantne vykľučkovať. Väčšia časť jeho tvorby patrí do obdobia nemého filmu, v ktorom vyprodukoval také filmy ako napríklad Chaplin strážcom verejného poriadku, Dobrý vojak Chaplin, Kid, Zlaté opojenie, atď.

Práve Zlaté opojenie sa považuje za Chaplinov posledný nemý film. Z jedného uhľa pohľadu je to pravda, avšak na druhej strane môžeme za jeho posledný nemý film považovať práve Modernú dobu. Prečo je tomu tak? Charlie Chaplin patril medzi najväčších odporcov zvuku vo filme. Snažil sa vo filmoch presadzovať svojimi gestami a mimikou. V čase, keď zvukový film mal za sebou už niekoľko rokov, nakrútil Chaplin Modernú dobu, ktorá je považovaná za nemý film so zvukom. Môže sa zdať, že v predchádzajúcom tvrdení sa nachádza istý protiklad. Nie je to tak. Film je naozaj nemý, čo sa týka Chaplinovho rozprávania. Ani v tomto filme nebudeme počuť Charlieho rozprávať, ak nerátame scénu, v ktorej sa Charlie bude snažiť spievať.

Moderná doba je jedným z najkritickejších Chaplinových filmoch. Ako keby sa aj on pokúšal konečne presadiť svoj kritický postoj voči spoločnosti, politickému systému a podobne. Už netúži ostať len "obyčajným" tulákom bez názoru.

Príbeh je v podstate jednoduchý. Chaplin sa zamestná vo fabrike, kde je všetko zmechanizované. Samozrejme, že pre neho to znamená veľký problém. Tulák ako ho poznáme z iných filmov, má teraz za úlohu zžiť sa s "realitou", ktorá sa nachádza v továrni. Ako robotník má za úlohu doťahovať skrutky na bežiacom páse. To je však nad jeho sily a preto odchádza. Opäť sa ocitne na ulici, kde spoznáva dievča, do ktorého sa zaľúbi. Spoločne potom prechádzajú všetkými problémami, ktoré sa im dostávajú do cesty (ako to v groteske býva zvykom).

Začiatok filmu je veľkolepý. V nadhľade vidíme stádo oviec, snažiacich sa niekam dostať. Strihom sa dostávame do záberu na ľudí, náhliacich sa do továrne. Ako by sme sa ocitli v Metropolise Fritza Langa. Tieto dva filmy majú veľa spoločné, aj keď Moderná doba vzniká asi o desať rokov neskôr. Neustály systém kontroly v továrni, kedy obrazovky sú všade (dokonca aj na záchode) a nadriadený všetko vidí, bol takisto určite predpokladom aj pre Georga Orwela, ktorý tento námet zužitkoval vo svojom románe 1984, podľa ktorého bol nakrútený rovnomenný film. Na rozdiel od vážnosti, s ktorou je problematika neustáleho dozoru prezentovaná v Orwelovi, sa Chaplin snaží o maximálnu mieru zosmiešnenia takýchto a podobných systémov kontroly.

V továrni sa odohráva prvá časť filmu. Všetko je zmechanizované; ešte aj jedlo má byť podávané na stroji, aby sa ušetril čas potrebný pre prácu. Týmto sa Chaplin snaží kriticky vystupovať voči vtedajšiemu zmechanizovanému priemyslu, ktorý odsúdil robotníkov do úlohy "otrokov". Robotníci zamestnaní v továrni pripomínajú skôr stroje ako ľudské bytosti. Toto má na svedomí kapitalistický systém. Neútočil však len na kapitalistov ale aj na komunistov. Napovedá tomu známa scéna, kedy Chaplin nájde na zemi červenú zástavu, zdvihne ju a pokračuje v ceste. V tom sa však spoza rohu vynorí zástup ľudí, ktorí ho začnú nasledovať. V podstate, prvá polovica filmu vyznieva ako satira, alebo ešte lepšie výsmech vtedajších ideológií ako aj samotných ľudí, ktorí sa nechajú týmito ideológiami ovplyvniť.

Prečítajte si viac o filme Moderná doba v našej recenzii z roku 2005.