Srdcom Pasažierov je veľmi ľudský príbeh zasadený do vesmíru

ARCHITEKTÚRA A DIZAJN

„Vždy je dobré, keď si môžete vytvoriť vlastný svet,” hovorí režisér Morten Tyldum, ktorý v Pasažieroch prišiel s novou víziou medziplanetárneho cestovania. „Som veľkým fanúšikom sci-fi, a mám pred ním veľký rešpekt, takže som chcel skúsiť urobiť niečo, čo ešte nikto nikdy neurobil.”

Aby sa im to podarilo, riadili podľa Tylduma filmári filozofiou „pozerať sa vpred a vzad zároveň.” Pohľad do budúcnosti im umožnil vytvoriť vesmírnu loď so zložitým dizajnom, ktorá na vytvorenie umelej gravitácie využíva odstredivú silu, a ktorej súčasťou sú roboti, hologramy a ďalšie technológie, ktoré ešte nejestvujú. „Minulosť je všadeprítomná, inšpiruje nás a chcel som, aby bola aj vo filme. Rovnako sú v ňom však aj roboti, loď je inteligentná, plná obrazoviek a umelej inteligencie. Kombináciou oboch faktorov na estetickej a vizuálnej úrovni, sa nám, myslím, podarilo čosi jedinečné. Film síce je sci-fi, no drží sa pri zemi, cítiť z neho náš svet.”

Pretaviť túto víziu v realitu dal za Tyldum za úlohu architektovi Guyovi Hendrixovi Dyasovi, držiteľovi ocenenia BAFTA za prácu na filme Počiatok Christophera Nolana. Dyas pracoval na filmoch ako Steve Jobs, či Indiana Jones a kráľovstvo krištáľovej lebky. Má pocit, že kvôli práci na Pasažieroch sa narodil; bol dokonca jediným, za kým Tyldum s ponukou šiel.

„Chceli sme toho postaviť čo najviac, pretože toto je príbeh založený na postavách, nie na špeciálnych efektoch,” hovorí Tyldum. „Máme v ňom síce aj veľké scény a ohromujúce efekty, no vpred ho poháňajú postavy a herecké výkony. A aby som ich z nich dostal, nechcel som, aby Jennifer a Chris hrali pred zeleným plátnom - chcel som, aby sme postavili toho čo najviac, aby naozaj cítili a pochopili priestor, v ktorom sa nachádzajú. Myslím, že to stálo zato.”

VÝROBA ARTHURA

Hoci Arthura priviedol na svet Michael Sheen, vyrobiť z neho skutočného androida bolo úlohou tímu špeciálnych a vizuálnych efektárov. Tím špeciálnych efektárov vedený Danielom Sudickom navrhol plošinu - stoličku s úchytmi na nohy - ktorá umožňovala Sheenovi plynulý pohyb. Sheen na plošine kľačal a pohyboval sa po koľajniciach, ktoré boli umiestnené za barom.

„Zariadenie bolo ovládané počítačom a pohybovalo sa naozaj rýchlo,” hovorí Sudick. „Takto sme však vedeli synchronizovať pohyb kamery a plošiny.” Postaviť plošinu trvalo tímu osem týždňov, pričom ďalšie tri ju testovali.

Úloha vyžadovala, aby bol Sheen pripravený pohybovať sa na zariadení, ktoré sa môže začať hýbať a zastaviť veľmi náhle - pričom nemohol hýbať trupom či dať čokoľvek najavo v tvári. „Keď som rolu prijal, netušil som, do čoho idem. Plošina sa hýbala naozaj rýchlo, no bola postavaná naozaj prakticky a pomohla mi v uveriteľnejšom výkone.”

Po nakrúcaní prebral na seba bremeno premeny Michaela na androida tím vizuálnych efektárov. Tí v postprodukcii zmenili plošinu a Michealovu dolnú polovicu tela na robotické zariadenie, ktoré ovláda jeho pohyb. „Pôsobí to ako vnútro veľmi zložitých mechanických hodiniek, ktoré niekto rozobral a nahradil nimi jeho nohy.”

„Výsledkom Michaelovho hereckého výkonu a mágie efektov je postava, ktorá je absolútnou súčasťou sveta filmu,” hovorí Tyldum. „Ani na moment neprestanete veriť, že je skutočne androidom,” pokračuje režisér, „ste presvedčený, že nie je človek, pretože Michael hrá túto stránku jeho postavy výnimočne dobre, no na druhej strane si ho zamilujete a bude vám na ňom záležať. Michaelova práca je úžasná.”

KINEMAVIDEO4113.

VIZUÁLNE EFEKTY

Srdcom Pasažierov je veľmi ľudský príbeh, no je zasadený do vesmíru, a preto bolo potrebné masívne využitie vizuálnych efektov. Pre vedenie tímu vizálnych efektov, Erika Nordbyho a Grega Baxtera, to znamenalo zvoliť prístup, v ktorom budú efekty čisté, nerušivé a budú podporovať príbeh. „Pracovať na filme takýchto rozmerov a hrať len „druhé husle” je jedinečné,” hovorí Nordby. „Naozaj sa z toho teším, pretože vizuálne efekty sú najlepšie, keď podporujú niečo väčšie. Príbeh Pasažierov je veľmi jemný a ľudský. Ak sa ani raz nebudete cítiť ohromený vizuálom, ktorý vidíte, odviedli sme dobrú prácu.”

Vizuálne efekty spadajú do niekoľkých hlavných kategórií. Prvou sú samozrejme zábery vytvorené kompletne v počítači - exteriér lode, zábery zo začiatku filmu a kľúčové momenty vnútri lode. Ďalšou je množstvo záberov, v ktorých je využité zelené plátno - akčné scény mimo lode či rozšírenia kulís. Hoci tím Guya Hendrixa Dyasa postavil skutočne masívne kulisy, Avalon je obrovská loď a určité priestory - ako napríklad hibernačná miestnosť či jedáleň - musel Nordbyho tím trikovo rozšíriť. Poslednou kategóriou sú počítačom animované charaktery vo filme - napríklad upratovacia čata robotov, ktorá sa stará o chod a poriadok na lodi.

Jednou z najväčších výziev bolo pre Nordybho vytvoriť Jimovu prechádzku vesmírom na konci filmu. „Chceli sme, aby diváci zažili podobný vertigo pocit ako on, aby ho zdieľali s ním,” vysvetľuje.

Tím prišiel s efektívnym riešením: Pratt sa vo svojom vesmírnom obleku postavil do trojhrannej svetelnej kocky, ktorá mala v sebe drobné, výnimočne jasné LED panely. Hoci bol priestor kocky dezorientujúci, Pratt to vzal ako výzvu. „Bolo neskutočné sledovať Chrisa navlečeného v obleku, akými fyzicky náročnými úlohami v kocke prechádza,” hovorí Nordby.

STRIH FILMU

Príbeh každého filmu dáva dokopy s režisérom strihač. Túto úlohu si pri Pasažieroch zobrala na plecia Maryann Brandonová, ktorej za jej posledný film Star Wars: Sila sa prebúdza, neušla nominácia na Oscara.

Brandonová sa na projekt tešila z niekoľkých dôvodov - z ktorých jedným bolo pracovať práve s Mortenom Tyldumom. „Scenár a obsadenie sú úžasné a Mortenova dva predošlé filmy, Kód Enigmy a Lovci hláv milujem. Mala som pocit, že ide o skvelú príležitosť pracovať s výnimočne talentovaným človekom. Znamenalo to síce vrátiť sa do práce hneď po dokončení Star Wars, no ako často človek dostane príležitosť pracovať s tak skvelým scenárom?”

„V skutočnosti je to oveľa väčší film, ako by sa zdalo zo scenára,” hovorí. „Pasažieri sú intímnym príbehom na vesmírnej lodi, musí byť skutočný, nemôžete ho zatieniť počítačovými efektami a mimozemšťanmi. Žiadna svetlá či temná strana - len ľudia.”

„Chris Pratt vie veľmi dobre ako dosiahnuť, aby si ho ľudia obľúbili, no prekvapilo ma, ako hlboko sa do pos