Lanthimos opäť vytvára nekomfortné, znepokojujúce, no mimoriadne precízne dielo. Má vôbec ľudstvo ešte nádej?

Režisér Yorgos Lanthimos sa nedávno vyjadril, že po intenzívnom období tvorby si plánuje dať krátku pauzu. Je preto možné, že od neho istý čas nič nové neuvidíme - o to viac vám odporúčam zájsť si do kina na jeho najnovší film Bugonia.

Bugonia skúma hranice medzi človekom, prírodou a nadpozemským. Samotný názov odkazuje na staroveký mýtus, podľa ktorého sa včely zrodia z rozkladajúceho sa dobytka – symbolizuje cyklus smrti a znovuzrodenia.

Desiaty celovečerný film gréckeho režiséra Yorgosa Lanthimosa je voľne inšpirovaný juhokórejskou sci-fi komédiou Save the Green Planet! (2003). Zároveň ide už o piatu spoluprácu s jeho dvornou herečkou Emmou Stone, ktorú režisér ani tentoraz nešetrí.

Jednou z hlavných postáv príbehu je Teddy (Jesse Plemons) – muž, ktorý je presvedčený, že musí zachrániť Zem, aby sa na nej dalo žiť aj naďalej. Verí, že riaditeľka korporátu Auxolith, Michelle (Emma Stone), manipuluje s biologickými a atmosférickými procesmi a že je v skutočnosti mimozemšťankou – príbuznou samotného vládcu. Dôkazy? Jemný predkus, úzke chodidlá, zvláštne ušné lalôčky… to sú predsa jednoznačné znamenia. Rozhodne sa preto naplánovať jej únos.

Teddy to však nemá jednoduché. Okrem toho, že je mozgom celej náročnej operácie, jeho jediným parťákom je bratranec Don (Aidan Delbis), ktorý – povedzme to slušne – nepatrí medzi najostrejšie ceruzky v peračníku.

V Bugonii sa stretávajú tri výrazné postavy, no bližšie majú k antagonistom než k hrdinom, ktorými by sme sa mohli inšpirovať. „Prebudený“ Teddy tvrdí, že koná pre dobro ľudstva, no v skutočnosti ho ženie pomsta a potreba potvrdiť vlastné presvedčenia. Je typickým konšpirátorom – zraneným, izolovaným a neschopným rozlíšiť medzi bolesťou z osobných zlyhaní a zodpovednosťou sveta za jeho utrpenie.

Bratranec Don je dobrácky, no naivný muž, ktorý v Teddym vidí svoj vzor a spasiteľa. Stáva sa jeho slepým nasledovníkom, bábkou, ktorá poslušne plní príkazy len preto, aby nestratila jediného blízkeho človeka.

Michelle ako CEO predstavuje silnú a vypočítavú ženu, je doslova stelesnením chladnej racionality korporácií. Nepatrí medzi najzanietenejšie fanúšičky rozmanitosti a je si dobre vedomá sily svojich rozhodnutí, ktoré majú zásadné dôsledky pre ľudí aj životné prostredie. Nezlomí ju ani oholená hlava či psychický nátlak a pomocou diplomacie a psychologických formuliek sa snaží dospieť k rozumnej dohode so svojimi únoscami.

Aká tenká môže byť hranica medzi konšpiráciami, presvedčeniami zrodenými pod tlakom bolesti a skutočnosťou? Lanthimos v tomto bizarnom trojuholníku opäť skúma ekonomické a mocenské nerovnosti, pričom satiricky kritizuje spoločnosť posadnutú neustálym „zdokonaľovaním“ – často na úkor empatie a priveľkých obetí. Tradične nešetrí absurdným humorom, symbolizmom ani iróniou – a keď si myslíte, že vás už ničím neprekvapí, verte, stále má v zálohe tajné esá.

Z prevažne tichých a intenzívnych dialógov, vystavaných na výnimočne trefnom scenári Willa Tracyho a Joon-hwana Janga, sa miestami prechádza do dramatických hudobných výbuchov skladateľa Jerskina Fendrixa. Vizuál v pomere 4:3 navyše dotvára klaustrofobickú atmosféru a umocňuje pocit, že sledujeme svet uzavretý vo vlastnej paranoji.

Mimochodom, Bugonia je tretím filmom 21. storočia nakrúteným prevažne vo formáte VistaVision, po Brutalistovi (2024) a Jednej bitke za druhou (2025).

Lanthimos opäť vytvára nekomfortné, znepokojujúce, no mimoriadne precízne dielo. Má vôbec ľudstvo ešte nádej, alebo je predurčené k zániku? Bugonia je mrazivou alegóriou o svete, v ktorom rozklad ľudskej mysle môže viesť k zrodu nového druhu života.