Ak je pravda len 10 percent, je to peklo

Ľudstvu treba raz a navždy ukázať, že posadnutosť démonmi a následné vymietanie nie sú len hororovou parketou, ale ide o skutočné prípady z minulosti. Podobne ako vymietanie diabla z Emily Rose či Amityvillský masaker boli podložené reálnymi okolnosťami, aj vo Wanovom najnovšom filme The Conjuring démonické zlo vychádza zo skutočných udalostí odohraných v roku 1971.

Manželská dvojica Warrenovcov, pracujúca v oblasti objasňovania paranormálnych javov, skutočne existovala, podobne ako rodina Perronovcov, kde sa Warrenovci snažili pomôcť hlavne matke a takisto očistiť celý dom od hrôzostrašnej minulosti.

Jamesa Wana preslávil hlavne psychothriller Saw: Hra o prežitie (2004), v Rozsudku smrti (2007) takisto vystavil Kevina Bacona zbesilej odplate za synovu smrť, neskôr sa venoval čisto hororovému žánru. Vo svojom poslednom The Conjuring sa oddáva podobnej tematike ako v Insidious (umocnené astrálnym turizmom, 2010), strašidelnosť oživenej bábky zasa odkazuje na príbehovo veľmi vynaliezavý Dead Silence (2007). V zajatí démonov (The Conjuring) prináša prvok čerpania zo skutočnosti, čo zosiľňuje temnotu snímky, pričom vychádza zo základnej schémy domu s tajomnou minulosťou, kam sa nasťahuje nič netušiaca a vzájomne sa nesmierne milujúca rodina.

Carolyn (Lili Tayllor) a Roger (Ron Livingston) Perronovci sú priemernou americkou rodinou s piatimi (!) dcérami. V bankovej aukcii prišli výhodne k domu na Rhode Islande. Neskonale sa navzájom podporujú, hoci niektoré z dcér začínajú badať paranormálne úkazy v podobe dotykov či smradu. Škaredá démonická minulosť domu má pravdepodobne epicentrum v náhodne objavenej pivnici. Stupňujúce sa rušivé prejavy domu doháňajú Carolyn, aby vyhľadala Eda a Lorraine Warrenovcov, a odhaľovanie minulosti domu na Rhode Island môže začať...

Patrick Wilson pozvoľna prechádza z Insidious (postava otca) do The Conjuring (Ed Warren), kde mu svojím éterickým zjavom sekunduje Vera Farmiga (Lorraine) ako veľmi citlivé médium a milujúca manželka. Svojím celkovým vzhľadom tvoria akýsi vzdelaný protipól Perronovcom, ktorí sa ako mnohopočetná rodina kamionistu musia odovzdať do neznámych praktík smerujúcich k vymietaniu. Predsa si obe rodiny padnú do oka a na plátne sa striedajú momenty komunikačnej pohody s desivými duchárskymi prejavmi.

Scenár Chada a Carey Hayesovcov (Biela smrť, Múzeum voskových figurín) ponúka síce dosť schematický rámec rodinnej pohody versus vyčíňanie ducha v dome, no Wan sa nevyžíva v žiadnych výzorových kreatúrach. Až na postavu ženy z minulosti si v strašení vystačí s tajomným tlieskaním, znepokojivými dotykmi a neviditeľným smradom. Veľmi apeluje na lásku v rodine, najmä v závere snímky pri vnútornom boji Carolyn s démonom. Divák si dobre uvedomuje, že zlo sa na plátne nemusí vyslovene zhmotniť a „ukazovať“, stačí to znepokojivé tušenie duchovej prítomnosti.

Škoda, že investigatívna línia pátrania Warrenovcov po minulosti domu sa obmedzuje na suché vymenovanie faktov a nie je zakomponovaná pozvoľna do príbehu, aby sa divák postupne zoznamoval s prekvapujúcimi súvislosťami. My vidíme len dôsledok tragickej minulosti, premietnutý do 70-ok minulého storočia a do kruhu konkrétnej rodiny. Veľmi solídne spracovaná hororová tematika s troška rozvláčnym dejom, no fungujúcimi desivými scénami, navyše umocnená pocitom, že sa predmetná udalosť v minulosti skutočne stala.


Hodnotenie: 7/10