Komentár ku Krehkej identite

Tlačová konferencia po novinárskej projekcii Krehkej identity Zuzany Piussi, bola konečne o niečom, keďže došlo ku krátkej konfrontácii názorov, ktorú tvorcovia určite predpokladali a predpokladajú. Viac v pripravovanej podrobnej recenzii na Kineme. Opäť však platí, že film má niekoľko problémov a to nie preto, že každý chceme vidieť niečo iné. Podľa tejto logiky (prezentovanej aj na TK), by totiž nemohla existovať (alebo by nemala zmysel) argumentačne konštruktívna kritika, na ktorú sa u nás často zabúda. Tvorca by totiž mohol vždy argumentovať, že každému divákovi sa z filmu pozdáva niečo iné a nie je možné vyhovieť všetkým. To by znamenalo, že vlastne každý film je dobrý, pretože aj tá najväčšia kravina má svojich spokojných divákov. Stačí si niekedy zapnúť televíziu.

Tu však ide o niečo úplne iné. Je Krehká identita dobre vystavaný dokument, bez topornej štylizácie oslovených so zaujímavým výpovedným efektom? Dáva táto sonda istej skupiny spoločnosti, divákom (ktorí sú samozrejme "nad vecou") aj niečo viac, ako len pozastavenie sa nad tým, že po našej republike pobehuje kopec nezdravo zanietených, pošahancov, blbcov a jednoducho zlých ľudí? Kam smerovala napríklad otázka pre vystrašené dievča recitujúce insitnú básničku od Stanislava Pánisa?

Trojica filmov - Nemoc tretej moci, Od Fica do Fica, Krehká identita má spoločných niekoľko hlavných režijných motívov. Tým hlavným je úpenlivá snaha diváka zaujať/šokovať/prekvapiť dostatočne veľkou skupinou extrémistov, fanatikov a oddaných bláznov, ktorých výpovede dokážu upútať na úrovni "jej, on je blb, len to nevie a my diváci v kine to vieme". Náročné témy tak prezentujú skupiny ľudí a "situácii", od akých následne len veľmi ťažko očakávať seriózne osobné vnuknutie hľadať odpovede na nastolené otázky.

Na TK tiež padol zaujímavý argument, že normálni ľudia (spisovatelia, historici, vedci...) sú veľmi nudní a do Krehkej identity sa nehodili. Škoda. Ich názor by ma zaujímal oveľa viac a nie je to o tom, že každý chceme vo filme vidieť niečo iné. Takto totiž nad témou národného cítenia (v súvislosti s Krehkou identitou) nemám veľa dôvodov premýšľať, aspoň nie na základe videného. Krehká identita je tak zároveň aj veľmi krehkým filmom. Pri podrobnejšom skúmaní sa môže rozpadnúť na sériu dramaturgicky rozbitých smutno-zábavných scénok. To je však všetko. Tak opatrne - Fragile.