ANNABELLE

V novom apartmánovom byte sa snažia na všetko zabudnúť a s láskou vychovávajú malú Leah. Keďže zlo ukryté v bábike stále vyčíňa, vyhľadajú pomoc otca Pereza (Tony Amendola) a k lepšej psychickej pohode Mie pomáha i suseda Evelyn (Alfre Woodard). Samotný diabol ale nespí a dožaduje sa nepoškvrnenej Leahinej duše.

Scenárista Gary Dauberman zvolil klasický duchársky žáner, kde sa do priamočiarych milujúcich postáv manželov klišéovito premieta strach o malú dcérku. Zo strašidelného zjavovania sa postavy mŕtvej susedky túžiacej po Annabelle dostáva časom divák záchvaty smiechu, ktorý završuje tajomný rohatý diabol, trocha okopírovaný z Drag Me to Hell.

Samotnú bábiku Annabelle ponechali autori v pôvodnej forme, negúľa očami, nestáča hlavu ako Billy z Dead Silence, zlovestne pôsobí iba svojím vyškereným zjavom a súvislosťou s démonickým pozadím. Nech ju Leonetti ale hocako snaží predrať do popredia filmu ako ústrednú postavu, celú Annabelle kazia nesympatickí a nevýrazní predstavitelia Mii a Johna. Z Lily Taylor nie je v Annabelle Wallis ani štipka milujúcej vrúcnosti, schematicky sa bojí o svojho potomka (predtým si prehnane hladká tehotné brucho) a v postave Johna nachádzame podpriemerného snaživého doktora, ktorí funguje len ako rodinný doplnok pri spoločných strašidelných zážitkoch.

V Annabelle divák zhltne jednoduchý rodinný rámec, duchovné zasvätenie i cudziu obetu, aby sa v myšlienkach vrátil k poctivejšiemu Dead Silence, rozprávkovejšiemu Drag Me to Hell a vrúcnejšiemu The Conjuring. Leonettimu nezostáva nič iné, ako v režisérskom kresle zabudnúť na dojenie úspešných filmov a venovať sa práci kameramana, aby ho taký James Kniest nemusel zaskakovať a dolovať pôsobivosť atmosféry len v dlhočizných záberoch na Annabellin groteskne skrivený úsmev.


Annabelle (USA, 2014, 98 min.)
Réžia: John R. Leonetti. Scenár: Gary Dauberman. Hrajú: Ward Horton, Annabelle Wallis, Alfre Woodard