10

Filmová recenzia

Viacznačnosť eventuálneho prekladu Lost in Translation korešponduje v mojom vnútri s niekoľkými predstavami, ktoré sa mi po pozretí filmu mihajú hlavou. Nech už, ale blúdim akýmikoľvek cestami jedno mi je jasné. Tento film si zaslúžil niekoľko Oscarov a nie jedného.

Muž a žena. Už samo o sebe nemajú tieto dva odlišné tvory toľko podobného, ako si občas myslíme. O to viac, ak jeden z nich je hercom, ktorého sláva spolu so snami postupne odchádza a druhý je mladé dievča na prahu života, nevediace čo očakávať od sveta a najmä, čo očakávať od seba. Títo dvaja, Bob a Charlotta sa stretávajú na mieste, ktoré je im úplne cudzie. Hyperaktívne a hypermoderné Tokio im nastavuje neľútostné zrkadlo a jedného i druhého núti hľadať v pomyselnom väzení akúkoľvek oporu. Tak je možné, aby si ľudia, ktorí by si inak asi nemali čo povedať, postupne našli cestu k sebe. Aby stratení vo svete, objavili samých seba. To je to najťažšie, potom už len stačí naplánovať útek. Najskôr z baru, potom z mesta, a potom z krajiny. Are you in, or out?

Ak ste čítali rozhovor so Sophiou Coppolovou (neznášam slovenské prípony cudzích ženských mien) viete ako prišlo k zrodu jej najnovšieho filmu. Viete, že ide o intímne, do veľkej miery individuálne vytváranie sveta samoty a hľadania sa. Z môjho pohľadu je práve slovná hračka pri prekladaní základnou výhybkou pre interpretačné pochopenie celej snímky. "Stratení v preklade" a "Stratené v preklade".

"Stratení v preklade" je o cudzích svetoch, predstavovaných akoukoľvek nám nepodobnou civilizáciou. Príklad Ázijskej metropoly je veľmi vhodný, pretože mnoho rozdielov poznáme aj sprostredkovane (každý je v našich očiach Číňan, a my sme v ich očiach tiež ako jedno vajce), a môžeme sa smiať ich záľube v karaoke baroch len potiaľ, kým si neuvedomíme, že rovnako divne vyznieva mĺkve individuálne spíjanie sa Fínov, či hyper pivná a "tvrdková" nálada trebárs Slovákov. Tento v svojej vizuálnej podstate drobný film, je však práve citlivým pohľadom pozorovateľa, ktorý nekritizuje, nevysmieva sa a ani v šoku nestojí s otvorenými ústami. Prežívanie Boba v hoteli je takým jemným úsmevom na perách s akým si prezeráme staré fotky z dovolenky v Bulharsku. Zdvíhanie sprchy, rýchla kadencia slov, zlá výslovnosť...to všetko je v mäkkých farbách a digitálnych kontrastoch neónov vykreslene prirodzene, neumelkovo, ale zároveň s akýmsi impresionistickým nádychom. Zásluhu na tom má nielen použitý filmový materiál, ale predovšetkým režisérkina voľba a jej estetické cítenie.

Naproti tomu je "Stratené v preklade" komorné diagnostikovanie seba samého skrz svoje okolie. Nemusíte vedieť ako vyzerá vínovočervená farba, ani uvažovať nad kúpou Porsche (ak naň máte :) ), stačí maskáčové tričko a zaľúbenie sa do "pubišky". Kríza akéhokoľvek veku je dostatočne banálna, aby sme jej rozumeli, ale spracovať ju tak, aby človek nemal pocit ani výsmechu, ani banality a už vôbec nie mravokárstva, chce skutočný rozprávačsky talent a najmä dôveru v to, čo chce človek povedať.

Najmladší výhonok slávnej filmárskej rodiny je zdá sa, na tento typ filmu ten pravý človek. Sophia to už dokázala v The Virgin Suicides (mohli ste mať to šťastie, nedávno v TV) a jej práca s materiálom a s ľuďmi je obdivuhodná. To akým spôsobom usmernila starého komika Murray (snáď navždy krotiteľa duchov) a to aký výkon Bill/Bob podal je jednoducho skvelé. Nejde len o unavený výraz človeka, ktorý nemôže zaspať, alebo o zamyslený kukuč smerom k Charlotte. Ide o to, že Boba poznáme tak, ako keby sme sa s ním stretávali oddávna. Rozumieme mu a (možno trochu detsky) držíme palce.

Ktovie čo si nakoniec s Charlottou šepkali? Ja to viem. Najkrajšie je, že to môže vedieť každý z nás, a môže tam doplniť svoj vlastný pocit zo stratenia a z nájdenia (sa).

Nedá mi ešte na záver nespomenúť jeden fakt, už uverejnený v inej súvislosti. To, že Stratené v preklade dopadlo na Oscaroch presne tak ako Wellsov Občan Kane (viacero nominácii vrátane réžie, ale iba jedna cena za pôvodný scenár) je pre mňa signál, že filmový osud ukáže pri tejto mimoriadne nadanej dive palec hore.

Lost in Translation (USA/Japonsko, 2003, 100 min.)
Réžia: Sofia Coppola. Scenár: Sofia Coppola. Kamera: Lance Acord. Hudba: Kevin Shields, Brian Reitzell. Hrajú: Bill Murray, Scarlett Johansson, Giovanni Ribisi, Anna Faris, Akiko Takeshita, Kazuyoshi Minamimagoe