Obyčajným ľuďom sa stávajú krivdy a mal som potrebu sa k tomu vyjadriť...

Pracoval som len na veľmi málo filmoch, ktoré boli nakrútené podľa skutočných udalostí. Väčšinou šlo o literárne predlohy, ktoré

pridal 8.2.2019 o 12:38

Obyčajným ľuďom sa stávajú krivdy a mal som potrebu sa k tomu vyjadriť...


Rozhovor s hercom Romanom Luknárom o filme Ostrým nožom

Film Ostrým nožom je inšpirovaný udalosťami spred 13 rokov, ale jeho téma rezonuje i dnes, kedy slovenská spoločnosť prechádza skúškou hodnôt a ochotou za ne bojovať. Čím je film Ostrým nožom podľa vás aktuálny aj dnes?

Pracoval som len na veľmi málo filmoch, ktoré boli nakrútené podľa skutočných udalostí. Väčšinou šlo o literárne predlohy, ktoré v sebe nesú vymyslený príbeh, aby zaujali diváka. Príbeh filmu Ostrým nožom je však všeobecne platný, lebo to, čo sa stalo rodine Daniela Tupého, sa môže v neprávnom štáte stať hocikomu. Keď som dostal ponuku zahrať si postavu otca, vzal som ju. Videl som, čo sa v našej spoločnosti deje – že obyčajným ľuďom sa tu stávajú krivdy a mal som potrebu sa k tomu vyjadriť. My dnes nemáme právny, ale právnický štát, kde každý vie, že si môže odkopírovať diplomovku a získať tak titul. Mal som pocit, že sa k tomu ako občan musím tiež vyjadriť a povedať, že takto sa veci nemajú diať. To nie je demokracia. A hoci ju tu demokraciu oficiálne máme, demokrati, ako hovoril Masaryk, nám tu chýbajú.

Ako ste prežívali vraždu Daniela Tupého, keď sa stala?

V Petržalke som robil niekoľko aktivít. Napríklad som vytvoril krytý park pre deti, aby sa mohli hrať v bezpečí a nie medzi prezervatívmi, ktoré sa vonku váľali. S kamarátom Lacom Mokrým sme tiež vymysleli priestor na lodi, kde sa chodili predstavovať umelci z celého Slovenska. Potom som odišiel do Španielska a asi mesiac na to sa stala tá vražda. Neďaleko tej našej lode. Takže sa ma to trochu dotýkalo. Vedel som, čo sa v tom okolí deje. Človek si všimne, že je tam bod, kde sa predávajú drogy. A na tom bola vlastne postavená obhajoba obvinených, pritom oni boli tí, ktorí boli sfetovaní. Ako otec dvoch synov som sa vedel vžiť do kože rodičov zavraždeného chlapca a predstaviť si, čo pri tom asi museli prežívať. Počas nakrúcania som zažil napríklad aj to, keď jeden chlap prišiel k budove univerzity a začal kopať do steny, na ktorej visí pamätná tabuľa pre Daniela Tupého. Rozčuľoval sa, prečo dali pamätnú tabuľu dílerovi drog. To len ťažko možno pochopiť.

Postava otca Ľuda vedie divákov od začiatku až do konca filmu. Ako ste pracovali s výrazom? Čo ste chceli preniesť na kameru?

Ono to šlo samo. Mám dvoch synov, nemusel som hrať. Skôr som sa musel brzdiť v emóciách. Pokiaľ ide o prácu so scenárom, ten som si nečítal. Nikdy to nerobím. Režisér je tam na to, aby mi povedal, čo chce. Ja som materiál, ktorý si môže tvarovať.

Ostrým nožom hovorí o otcovi, ktorý sa snaží bojovať s veternými mlynmi, aby vydobyl spravodlivosť pre svojho mŕtveho syna, zatiaľ čo sa mu rozpadáva rodina. Ktorý z motívov – boj so systémom alebo boj so sebou samým je pre vás výraznejší?

Myslím si, že sú rovnocenné. To, že sa otec vzďaľuje rodine, je dôsledkom toho, že vonkajší svet nefunguje ako má. Že sa nevie dovolať pravdy a ešte vyfabrikujú z jeho syna dílera. Samozrejme, že sa vzťahy v rodine narušia. Podľa mňa je podstatnejšie, ale tým nechcem uraziť rodičov, že sa tu na Slovensku neriešia zásadné kauzy. A nechcem hovoriť o všetkých tých politických kauzách ako Gorila či Bašternák, lebo to všetko bolo upratané pod koberec. Ale aj pri tom obyčajný človek zrazu zistí, aké je to tu celé pokrivené.

Vykresľuje podľa vás film Ostrým nožom súčasný obraz Slovenska?

Mám dojem, že áno. A že vykresľuje hlavne obraz súdnictva a toho, že ak ste len obyčajným človekom, ktorý zarába len pár stoviek, spravodlivosti sa nedovoláte. Koľko ľudí sa ocitá v moci súdov len preto, že napríklad dĺžia pár smiešnych eur na “sociálke“? Môj sused chodí už dva roky po súdoch pre sedem eur. A tí, ktorí nezákonne získali obrovské sumy, ostávajú nedotknuteľní. Alebo, ak sa na nich už ukáže prstom, vrátia nakradnuté peniaze a zrazu je všetko v poriadku. Takto to funguje v štáte, ktorý nefunguje. A preto si myslím, že tento film pochopia aj v Austrálii či v Kanade.

Film neponúka veľa momentov na oddych od toho, čím si otec prechádza. Pod tým všetkým v sebe nesie výčitky za to, aký mal vzťah so synom.

To sa rodičom stáva. Aj mne sa to stalo, keď deti prišli do veku na prahu dospelosti a nevedeli, ako to zvládnuť, jediné, čo vám napadne, je rozkazovať alebo kričať. A pritom dieťa chce, aby ste ho aspoň raz pochválili. Takže vzťah filmového syna Davida s otcom Ľudom som si prežil tiež. Aj keď môj vzťah s mojim synom je iný. Dokážem však pochopiť bezbrannosť otca a to, že nenachádza riešenie. A hlavne, keď si uvedomí, ako sa k synovi správal a že ho vlastne ani nepoznal.

Šli ste pri nakrúcaní na hranu?

Samozrejme. Veď sme nakrúcali o tom, čo sa skutočne stalo. Rodičia stratili syna a stále žijú v spoločnosti, kde sa aj po trinástich rokoch dejú také veci, aké sa dnes dejú. Tí pri moci sa len smejú a tí, ktorým je ublížené, si nesú so sebou batôžtek bolesti. Pravdy sa nedovolajú.

Prečo by si mali diváci pozrieť Ostrým nožom?

Pre nemohúcnosť rodiča v tomto štáte.

BIOGRAFIA Romana Luknára

V roku 1987 absolvoval štúdium herectva na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave. Bol členom Divadla pre deti a mládež v Trnave a Divadla Astorka Korzo ‘90. Od roku 1991 žil a pôsobil v Španielsku. Hral v mnohých slovenských, českých, španielskych a maďarských inscenáciách, televíznych a hraných filmoch. Účinkoval vo viacerých známych slovenských seriáloch ako Panelák, Búrlivé víno. Preslávil sa najmä filmom Martina Šulíka Záhrada, za ktorý bol nominovaný na Českého leva za hlavnú mužskú úlohu.

HERECKÁ FILMOGRAFIA

Kára plná bolesti, 1985, /rež. Stanislav Párnický/, Let asfaltového holuba, 1990, /rež. Vlado Balco/, Vášnivý bozk, 1994, /rež. Miro Šindelka/, Záhrada, 1995, /rež. Martin Šulík/, O dve slabiky pozadu, 2004, /rež. Katarína Šulajová/, Duše jako kaviár, 2004, /rež. Milan Cieslar/ Kráska v nesnázích, 2006, /rež. Jan Hřebejk/, Medvídek, 2007, /rež. Jan Hřebejk/, Nestyda, 2008, /rež. Jan Hřebejk/, Karamazovi, 2008, /rež. Petr Zeljenka/, Tango s komármi, 2009, /rež. Miloslav Luther/, Pokoj v duši, 2009, /rež. Vladimír Balko/, Nedodržaný sľub, 2009, /rež. Jiří Chlumský/, Love, 2011, /rež. Jakub Kroner/, Lidice, 2011, /rež. Petr Nikolaev/, Smrtonosná pasca: Opäť v akcii, 2013, /rež. John Moore/, Kandidát, 2013, /rež. Jonáš Karásek/, Fair Play, 2014, /rež. Andrea Sedláčková/, Anděl Páne 2, 2016, /rež. Jiří Strach/, Toman, 2018, /rež. Ondřej Trojan/, Backstage, 2018, /rež. Andrea Sedláčková/, Dôverný nepriateľ, 2018, /rež. Karel Janák/





Meno:
ODOSLAŤ
:)
REBRÍČEK SK
01 |
návšt. 6379
02 |
návšt. 3868
03 |
návšt. 3865
04 |
návšt. 3518
05 |
návšt. 2098
06 |
návšt. 1798
07 |
návšt. 2057
08 |
návšt. 1557
09 |
návšt. 764
10 |
návšt. 551
REBRÍČEK US
01 |
$80,0 mil.
02 |
$16,0 mil.
03 |
$11,0 mil.
04 |
$10,0 mil.
05 |
$3,3 mil.
06 |
$2,4 mil.
07 |
$2,2 mil.
08 |
$1,9 mil.
09 |
$1,5 mil.
10 |
$1,4 mil.
SOCIÁLNE SIETE
KOMENTÁRE
Kinema.sk - filmy, seriály

sector logo
network
ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2024 SECTOR Online Entertainment / Kinema s.r.o.