DVD: ÚDOLIE TIEŇOV

Blíži sa deň D, keď prezident posilní počet vojakov vo Vietname zo 75 000 na 125 000 a naše ženy zaplačú a vytiahnu svoje najlepšie šaty. Poslednýkrát prehovoríme s našimi veliteľmi na americkej pôde a zatancujeme si s našimi polovičkami, aby sme sa na druhý deň v slávnostných rovnošatách oddali posledným slovám Hala Moora o tom, že nejdeme do boja len tak pre nič za nič... ale za nás a naše rodiny.
    
Bola to tichá plíživá noc, keď sme opúšťali naše domovy a blízkych. Pomaly sme sa schádzali na predmestí a potom sme vzlietli preč. Na vietnamskej pôde neubehlo ani pár dní a boli sme nasadení do údolia la Drang, kde na nás čakali dve tisícky ozbrojených domorodcov... Vydali sme sa do pekla dlhotrvajúcej vojny.
   
Pravdepodobne nikto z vás ani zďaleka netuší, čo nás tam čakalo, no vďaka mne, Josephovi Gallowayovi (hrá ma Barry Pepper) sa dozviete pravdu na vlastné oči. Samozrejme, ani mne sa do vojny nechcelo ísť, ale v období krízy si veľmi nenavyberáte. Stál som zoči-voči smrti, v jednej ruke zbraň a v druhej fotoaparát. A za mnou stál Hal Moore (inak spoluautor mojej publikácie) a povedal mi : "Musíš to urobiť, Joe. Musíš povedať Američanom, čo dokázali a ako umierali moji vojaci." Stalo sa a publikácia sa stala bestsellerom.
    
Lenže hladiny Hollywoodu len-tak ľahko nesčeríte. Našťastie má továreň na sny niekoľko "čmuchalov", ktorí pátrajú po dobrej látke ako vyhladnutý pes po kosti na golfovom ihrisku. A tak prišiel za mnou Randall Wallace a povedal, že chce odkúpiť práva. Priznám sa, že z človeka, čo napísal Statočné srdce a Pearl Harbor resp. natočil remake Muža so železnou maskou máte rozličné pocity, ale keď ten chlap odkúpil práva za svoje prachy, pochopil som, že možno bude brať túto látku vážnejšie ako akýkoľvek projekt predtým. Výhodou vlastného majetníctva bola aj voľnosť pri prepisovaní scenáru pre film a jeho samotná réžia.
    
Iste, spolupracovali sme na výrobe filmu a nejeden z nás, resp. našich manželiek a blízkych, kto bol pri natáčaní vyronil slzičku, pretože, preboha, ľudia, tu sa filmovali naše osudy. A tak kvitujem aj rozhodnutie, že režisér si dáva na čas, najprv nám v úvodnej polhodinke servíruje mierové osudy (narodenie Geoghagenovho syna či trošku rasistických podtónov tej doby), aby vás doslova ohúril scénou odchodu manželov-vojakov. Je neuveriteľné, že mnohí diváci si z vojnovej drámy odnášajú v najsvetlejšej pamäti práve takú mierumilovnú a neakčnú scénu! Fantázia však pokračuje aj naďalej, keď v mužskom chorále prekračujeme vojnovú líniu a vrháme sa do nekonečného boja. Nečakajte žiadnu autentickú kameru Janusza Kamienského alebo melancholický opus Tenkej červenej lajny. Nečaká vás ani zbesilá akcia Za nepriateľskou líniou a tobôž nie nejaký Čierny jastrab zostrelený s geniálnou réžiou Ridleyho Scotta a citom pre real-time. Naše boje boli dlhé a aby boli sugestívne, najlepším spôsobom ich natočenia bola klasická schéma, keď divák veľmi nevie, čo sa deje, no my presne vieme, ktorý kopec resp. pozíciu treba dobyť. A aby nebolo vojnových sekvencií príliš veľa, každú obeť si uctíme (avšak nie zastavením filmu ako pri Black Hawk Down), ale pietnou spomienkou v podobe parte pre manželku. Opäť pripomínam, druhá najlepšia scéna filmu a znovu mierumilovná. Apropo, všimnite si aj záver filmu, keď Hal Moore pošle dopis Barbare Geoghagenovej a vzápätí sa kamera švenkne na iný dopis, ktorý príde slečne zosnulého vietnamského bojovníka. Skvelá scéna! A nezabúdame tak ani na našich protivníkov.
    
Samozrejme, že všetky elementy treba držať pohromade, a tak nakoniec ďakujem Randallovi Wallaceovi, že sa mu podarilo natočiť príbeh na oboch stranách línie - vojnovej i domácej. Pretože tento film chce ponímať o oboch frontoch a Wallace dokazuje, že keď Hollywood chce, tak sa mu to darí. Je neuveriteľné, že za pozlátkom klasického filmového remesla sa v konečnom dôsledku skrýva snaha dokázať, že vojna nie je len o boji, ale aj o následkoch. Fakt, že z tohto filmu si odnesiete najlepšie spomienky na scény v našich domovoch je len potvrdením opakovanej pravdy.