Do kín prichádza Akcia Monaco, neuveriteľný príbeh o nástupe komunistického teroru

Najúspešnejšia konšpiračná operácia československej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) v rokoch 1948 – 1953 sa odohrala v Bratislave. Pod názvom AKCIA MONACO ju pražské vedenie tajnej polície pod vedením sovietskych poradcov viedlo voči miestnemu francúzskemu konzulátu. Skončila popravou dvoch československých občanov a uväznením ďalších. Podrobnosti prinesie divákom dramatický príbeh dokumentu AKCIA MONACO, ktorý príde do kín 26. júna.

Píše sa rok 1948. V pohraničnom pásme medzi Bratislavou a Bergom je zadržaný mladý muž. Je obvinený z pokusu o nelegálne prekročenie hraníc. Počas výsluchu vyjde najavo, že jeho otec pracuje ako správca na francúzskom konzuláte v Bratislave. Namiesto obvinenia a uväznenia podpíše mladík a spolu s ním aj jeho otec spoluprácu so Štátnou bezpečnosťou. Následne pricestuje z Prahy do Bratislavy filmový štáb. V skutočnosti ide o skupinu eštébákov, ktorí s pomocou nových spolupracovníkov vyberajú z konzulárneho trezoru diplomatickú poštu, dokumentujú jej obsah a zbierajú informácie na občanov, ktorí sú s konzulátom v kontakte. Dokumenty potom slúžia ako dôkaz „špionážnej činnosti“. V dôsledku tejto operácie sú zadržaní: tajomník konzulátu Juraj Dlouhý, odbojári a členovia tajnej organizácie Obrana národa Vladimír Velecký a Karel Koch a tiež Viliam Radakovič, člen československej štátnej rady v Londýne. Po vyčerpávajúcich výsluchoch a mučení sú Juraj Dlouhý a Vladimír Velecký na jeseň 1951 popravení. Ostatní obvinení sú odsúdení na doživotie. Francúzskemu konzulovi Étiennovi Manac’hovi a jeho zástupcovi Michelotovi sa na poslednú chvíľu podarí opustiť Československo a uniknúť zatknutiu.

Režisér filmu Dušan Tračník prináša divákom dramatický príbeh, v ktorom sa prirodzene prelínajú spomienky jeho protagonistov s dramatickými scénami inšpirovanými skutočnými udalosťami a vzácnymi archívnymi záznamami samotných udalostí. Vďaka tomu môžu diváci prežiť s postavami filmu šialenstvo nástupu komunistického teroru.

Film je venovaný prvému československému ponovembrovému ministrovi vnútra a zakladateľovi Ústavu pamäti národa Jánovi Langošovi.

Prvotým impulzom k nakrúteniu dokumentu bola kniha slovenského historika Jozefa Jablonického „Podoby násilia‟. Jablonický a Dušan Trančík boli kamaráti. „Dokonca sme boli v USA pri sťahovaní písomností môjho otca, ktorý bol v emigrácii 42 rokov,‟ hovorí režisér a scenárista a dodáva: „AKCIA MONACO, ktorá je podrobne vylíčená v tejto knihe, sa týkala aj mojej rodiny. O to bol môj záujem osobnejší.‟ Po prvotnom rozhodnutí ale prišla realita. Získať financie na nakrútenie filmu nie je vôbec jednoduché a ešte zložitejšie, ak ide o dokument. „Som rád, že som dostal vôbec nejaké peniaze na nakrúcenie dokudrámy. Na Slovensku bol projekt podporený až na štvrtý pokus, i keď sa tá akcia odohrala v Bratislave.‟

Dokument obsahuje aj hrané pasáže, v ktorých sa divákom predstavia Radek Valenta, Václav Rašilov, Márk Mezőszállási, Jiří Ployhar, Jaroslav Sypal, Petr Gábor, Václav Švec, Kryštof Grygar a ďalší. V dokumente vystupuje aj pani Bérénice Manac’h, dcéra francúzskeho generálneho konzula, ktorej život dianie vyobrazené v dokumente výrazne poznačilo. Napriek tomu, že v jej prípade ide o históriu, Trančík nakrútil dokudrámu, ktorá je súčasná. „Asi najťažším na výrobe bolo sprítomnenie príbehu, ktorý výrazne korešponduje s dneškom. Na jednom mítingu Za slušné Slovensko mi povedal mladý človek: Ďakujem vám, že ste prišli. Prečo? Opýtal som sa. No, predsa vo vašom veku ste museli od revolúcie zažiť mnoho sklamaní…‟