AKO VZNIKAL SPIDER-MAN

Výber hereckých predstaviteľov 

Dôležitým momentom bol aj starostlivý výber hlavných predstaviteľov, predovšetkým Petra Parkera/Spider-Mana. Kandidátov bolo viac, uvažovalo sa o Freddiem Prinzovi Jr. a Leonardovi DiCapriovi. Obsadenie Tobeyho Maguirea sa ukázalo skutočne šťastnou voľbou. "Mali sme na výber množstvo známych hercov, ktorí ho hceli hrať. Tobey bol však ako Peter Parker taký presvedčivý, že sme neváhali, "hovorí režisér. "Bol veľmi reálny a vo svojom úsilí mimoriadne presvedčivý. A svoju postavu obohatil mnohými kvalitami." 

Hoci Tobey Maguire predtým komiks nečítal, scenár ho oslovil. "Nechcel som byť len časťou filmu, v ktorom by akcia prevažovala na úkor príbehu. Rozhovor s režisérom bol pre mňa veľkou udalosťou, nielen preto, že je šarmantný, vnímavý a zábavný, ale predovšetkým ma vnímal ako súčasť tvorivého tímu. Peter Parker zažije vo svojom živote veľkú stratu, musí prekonať obrovskú duševnú púť, kým sa zmení z chlapca v muža. Stane sa z neho zodpovedná osobnosť, spozná, že svoju silu musí využiť v prospech ľudí vôkol neho." 

"Na začiatku Petra vystrašia jeho nezvyčajné a neočakávané schopnosti a musí sa so všetkými zmenami vyrovnať. Musí sa naučiť s novozískanou silou žiť a zodpovedne s ňou zaobchádzať, "hovorí Raimi o postave, ktorú vytvoril Maguire. "Je to v podstate cesta, ktorou prejde počas dospievania každý z nás. Možno práve preto si ho toľko ľudí obľúbilo ako svojho hrdinu." 

Mimoriadne špecifického herca si vyžadoval aj komplikovaný dvojaký charakter Normana Osborna a Greena Goblina. "Potrebovali sme niekoho, kto by mohol byť aj akousi Petrovou otcovskou postavou. Peter a Norman si vo filme vytvoria zložitý vzťah," vysvetľuje Raimi. "Keď Green Goblin zistí, že Spider-Man je v skutočnosti Peter - dieťa, ktoré si vzal pod svoje ochranné krídlo a má ho rád aj na úkor vlastného syna musí za toto poznanie zaplatiť obrovskú cenu. Podľa mňa je to extrémne náročná úloha a Willem Dafoe sa jej zhostil priam fantasticky. Ustavične nás prekvapoval svojím talentom, nápadmi, univerzálnosťou a dobrým vzťahom k ostatným hercom." 

Producent Ian Bryce poznamenáva: "Willem je veľký herec, oba póly postavy sa mu podarilo brilantne zvládnuť. Vo filme musel vedieť v jednej scéne zobraziť dvojakosť svojho charakteru, čo je pre každého herca veľmi náročné."

Dafoe dostal scenár v čase, keď nakrúcal v Španielsku. "Samovi som hneď zavolal a dve hodiny sme diskutovali o príbehu, postavách a ich charakteroch. Jeho prístup ma príjemne prekvapil. Lákala ma dynamickosť, akou je obdarený môj rozpoltený hrdina. Green Goblin je niekedy až hrôzostrašný, najmä vo chvíľach, keď nadradene rozpráva o elitárstve a výnimočnosti určitých ľudí, medzi ktorých sa ráta. Motivácia oboch postáv, tak Osborna, ako aj Goblina ma veľmi zaujala." 

Rovnako náročné bolo nájsť aj "správnu" Mary Jane, Petrovu tajnú lásku . "Pri hľadaní herečky na úlohu Mary Jane nebolo dôležité len to, aby disponovala talentom a krásou, ale aj súhra oboch protagonistov," poznamenáva Raimi. "Chceli sme, aby im diváci verili a fandili tomu, aby sa dali dohromady. Keď som uvidel Kirsten Dunstovú a Tobeyho Maguira skúšať spolu jednu scénu, cítil som, že iskra medzi nimi preskočila. Vtedy sme vedeli, že sme našu Mary Jane našli ". 

Kirsten Dunstovú Spider-Man zaujal z viacerých dôvodov. "Scenár ma od začiatku oslovil, postavu som si okamžite obľúbila. Je silná osobnosť a je dobrým príkladom modernej mladej ženy. Hoci sa ocitne v prekérnych situáciách, vždy si zachová vlastnú integritu. Mimoriadne si cením citlivý prístup režiséra Raimiho. Aj keď sme neraz pracovali v hektických podmienkach, vždy bol schopný všetko zmierniť a utíšiť. Bolo z neho cítiť, že k sfilmovanej látke má osobný vzťah, jeho vedomosti o Spider-Manovi a evidentná láska k postave nás všetkých nadchli." 

Do hereckého ansámblu patria ešte James Franco ako Harry Osborn (pôvodne sa s ním rátalo na postavu Petra Parkera), Normanov syn a Petrov priateľ i sok v láske. Cliff Robertson hrá strýka Bena, Rosemary Harrisová tetu May a J. K. Simmons stvárnil novinára J. Jonaha Jamesona. 

Silu príbehu Spider-Mana umocňujú aj komplikované vzťahy medzi jednotlivými postavami. Peter túži po priazni Mary Jane, o ktorú sa uchádza aj Harry. Súperenie je zaťažkávajúcou skúškou pre oboch mladých mužov. Harry sa súčasne musí vyrovnať so svojím vzťahom k otcovi "Ide o klasický príbeh medzi otcom a synom, plný turbulencií a synovského rebelantstva," osvetľuje motiváciu svojej  postavy James Franco. "Chce získať otcovu pozornosť za každú cenu, pretože sa cíti o ňu ukrátený." 

Cliff Robertson s radosťou prijal úlohu v Spider-Manovi. "Ak existuje niečo také ako typický srdečný a milujúci strýko, ktorý chce nahradiť chýbajúceho otca dospievajúcemu hlapcovi, tak je to práve Ben Parker. Peter má svojho strýka rád, rešpektuje ho, ale súčasne trpí tým, že mu o svojich schopnostiach nemôže nič prezradiť. Práve preto medzi nimi vzniká napätie." 

Rosemary Harrisová spolupracovala so Samom Raimim už po druhý raz (v thrilleri Takmer dokonalý zločin hrala starú matku Cate Blanchettovej). K režisérovi má takmer až sentimentálny vzťah. "Skutočne ho obdivujem. S mnohými režisérmi sa herci necítia dobre, stoja nad nimi ako vládcovia, práskajú nad nim bičom. Sam naopak je srdečný, láskavý a talentovaný. Vždy dokáže vytvoriť príjemnú atmosféru. "Harrisová má nomináciu na Oscara za výkon v snímke Tom and Viv (1994), kde hrala s Willemom Dafoem. Veľmi sa na opätovnú spoluprácu s ním tešila a s iróniou sebe vlastnou to so smiechom ocenila. "V Tom a Viv stvárnil spisovateľa T. S. Eliota a ja som hrala jeho svokru. Vtedy som bola voči nemu veľmi krutá, taká typická svokra. V Spider-Manovi mi to všetko vracia, je to akoby zaťova pomsta."

J. K. Simmons vytvoril postavu novinára J. Jonaha Jamesona. S Raimim už spolupracoval dva razy - vo filmoch Takmer dokonalý zločin a Pre lásku k hre. Simmons sa vždy usiluje vtlačiť svojim postavám pečať osobitosti, výnimkou nie je ani výkon v Spider-Manovi. "Je to klasický ufrflaný a uvrieskaný nadriadený. Zároveň je vášnivým obhajcom ľudských práv s veľkým zmyslom pre novinársku etiku. Jeho postava je príkladom klasického amerického úspechu." 

O nakrúcaní 

Prv zábery filmu sa začali nakrúcať 8.januára 2001 v ateliéroch Sony Pictures Studios, kde sa postavil Petrov dom a wrestlingová aréna, kde proti Petrovi nastúpila wrestlingová hviezda Bone Saw McGraw, ktorého si zahral aj skutočný wrestlingový zápasník "Macho Man" Randy Savage. Ďalším miestom bola bývalá továreň Boeingu v kalifornskom Downey, kde sa nakrúcali sekvencie odohrávajúce sa na newyorskom Time Square. "Bola to veľmi komplikovaná a náročná scéna a museli sme ju poskladať z množstva záberov z rozličných miest," spomína Raimi. "Všetko záviselo od koordinácie práce celého štábu. Museli sme najprv nakrútiť zábery z New Yorku ako pozadie. Umelecký tím Neila Spisaka potom postavil tri poschodia mrakodrapu spolu s hydraulickým, počítačovo riadeným balkónom, kde sa odohrávala mimoriadne dôležitá akčná scéna. Potom sa museli preniesť do počítača, aby sa vytvorila pre diváka uveriteľná akcia tak, aby nebolo poznať, čo všetko sa vytvorilo pomocou digitálnej technológie. Vyžadovalo to celé mesiace plánovania." 

Neil Spisak s tímom vytvoril reálne prostredie, kde sa odohrávala nebezpečná scéna s rútiacim sa balkónom. Podľa supervízora špeciálnych efektov Johna Fraziera je táto scéna mimoriadne dôležitá pre celý film. "Balkón riadil počítač, preklápal sa o 90 stupňov a na Kirsten Dunstovú sa sypalo sklo z okien a iné trosky, takže v konečnom efekte to vyzeralo úžasne. Ako rýchlo sa otáčajúci kolotoč." Rozsah akcií odohrávajúcich sa vo vzduchu bolo pre Fraziera výzvou. "Mnohé sa odohrávajú vo vzduchu medzi siedmym a štyridsiatym poschodím. A tak sme museli urobiť skutočne extrémne opatrenia, aby sme sa vyrovnali s vplyvmi počasia a veternými podmienkami. Ak niekto lieta vzduchom aj niekoľko stôp, vždy riskujete, že narazí do budovy. Ustavične sme monitorovali podmienky, aby sme neohrozili bezpečnosť predstaviteľov." 

Ďalším miestom nakrúcania sa stalo Los Angeles. Múzeum prírodných vied vo filme predstavuje interiér výskumného laboratória Columbijskej univerzity, v historickej budove Pacific Electric sa zase vytvorili priestory novín Daily Bugle a Greystone Mansion v Beverly Hills poskytlo široké možnosti pre obydlie Normana Osborna. Vo filme sa objaví množstvo záberov New Yorku a jeho štvrtí, Manhattanu, Queensu alebo Roosvelt Islandu. Tí, čo navštívili New York, možno spoznajú aj Queensboro Bridge, strešnú záhradu Rockfellerovho centra či katedrálu sv.Patricka. 

Spider-Man: Väčšmi akrobat ako svalnatý hrdina. 

Pri príprave na náročnú úlohu musel Tobey Maguire niekoľko mesiacov tvrdo cvičiť. "Pracoval som na svojej obratnosti, trénoval s gymnastickým cvičiteľom, aby som získal priestorovú citlivosť. Skákal som na trampolíne, robil premety, cvičil kopy a údery, ale tiež som aj posiloval s činkami. K tomu všetkému pribudlo behanie a cyklistika."

Trénovať musel aj Willem Dafoe. Keďže sa dlhé roky venuje cvičeniu jogy, nemal problémy získať aj zručnosti v pohybe vo vzduchu na Goblinovom klzáku. "Nebolo to jednoduché, mať na sebe metalický kostým, množstvo rozličných zbraní a ešte udržať rovnováhu. Priznávam, sem-tam som sa aj bál." 

Filmoví tvorcovia si uvedomovali aj dôležitosť kostýmov, ktoré charakterizujú jednotlivé postavy. "Mali sme naozaj šťastie, že sa k nášmu tímu pripojil kostýmový výtvarník James Acheson," prízvukuje Raimi. "Nechcel som, aby vymyslel nové kostýmy, skôr mi šlo o to, aby zažiarili na plátne. Jimmy prišiel s viacerými inováciami na Spider-Manovom kostýme, ktorý je vytvorený zo špeciálneho hodvábu, kde sú zvýraznené jednotlivé svalové skupiny. Chcel, aby bolo divákovi zrejmé, ktorý sval sa hýbe, aby vyzeral ako tanečník na oblohe. Čo však je dôležité, Spidre-Man nepôsobí ako superhrdina s neprirodzene vyvinutou muskulatúrou." 

Acheson je trojnásobným držiteľom Oscara, jeho filmový záber je skutočne veľmi široký - od Nebezpečných známostí (Dangerous Liaisons) cez montypythonovský Zmysel života (Monty Python 's The Meaning of Life) až po Brazil. "Pokúsili sme sa myslieť kineticky, čo znamená, že sme chceli vytvoriť kostýmy pre postavu, ktorá lieta, lezie a je veľmi atletická a gymnastická. Kostýmy museli byť teda veľmi flexibilné. Spider-Man je väčšmi akrobat ako ,svalnáč ', preto sme sa chceli vyhnúť používaniu množstva latexu. Kostým Spider-Mana je v jednom celku - od jeho čižmičiek až po pokrývku hlavy. Oblek sme potlačili pavúčími vzormi, ktoré sme vygenerovali v počítači. Skladá sa z vyše 120 hodvábnych častí, aby sa mohlo svetlo pod rôznymi uhlami odrážať. "Celkovo sa ušilo 24 Spider-Manových oblekov, pretože viaceré z nich sa pri nakrúcaní niektorých scén zničili. Pri tvorbe kostýmu Greena Goblina sa Acheson okrem samotnej komiksovej predlohy inšpiroval viacerými ďalšími prvkami ako japonskými maľbami na hodváb, vzormi kože plazov a kozmickými oblekmi. "Vytvorili sme kostým, ktorý je z časti ako zbraň, z časti letecký oblek a z časti koža hada. Brali sme do úvahy to, že Osborn sa zaujíma o zbrane, ktoré vyvíja vo svojom podniku, takže jeho oblečenie to muselo reflektovať. Goblinov kostým sa skladá zo 65 častí vytvorených z lesklého zeleného vinylu a celý kostým pokrýva tisíc samostatných luminiscentných kúskov." 

Vzhľad Spider-Mana: Výprava a kamera 

Veľmi náročné bolo aj preniesť svet komiksu do reálneho sveta New Yorku, kde sa príbeh odohráva. "Urobiť divácky príťažlivý príbeh znamenalo vzdať sa priveľkej štylizácie, "vysvetľuje Raimi. "Stál pred nami teda veľký problém - akú mieru štylizácie použiť. Aj preto sme museli realitu mierne orezať. Niektoré časti mesta sú vymyslené, magické. Tie sme vložili do skutočných záberov mesta a jeho budov, ktoré sme však nakrúcali z nezvyčajných uhlov a s neobvyklým osvetlením, sem-tam sme niečo k architektúre pridali, niekde zmenili prostredie, v ktorom sa tá-ktorá budova nachádza."

"Svet Spider-Mana existuje na oblohe nad Manhattanom, takže sme museli vytvoriť množstvá záberov striech New Yorku, "vysvetľuje kameraman Don Burgess. "Museli sme zabrať obrovskú časť mesta, ktorú ľudia vlastne nemôžu nikdy vidieť. To som sa usiloval vložiť do filmu. Musel som si vytvoriť štúdie osvetlenia, napríklad Time Square sme nakrúcali po celý deň v pätnásťminútových intervaloch, aby sme zistili, aký je najlepší pohľad pre danú scénu. Vytvorili sme si koncept osvetlenia, najprv na javisku, kým sme ho aplikovali pri nakrúcaní."