ÚTEK DO BUDÍNA

ÚTEK DO BUDÍNA

článok



PRÍBEH:

Krátko po vzniku prvej Československej republiky prichádza do hlavného mesta Prahy študovať právo sebavedomý a svetácky Tomáš, syn zámožného statkára zo slovenského Turca. Spoznáva svojráznu Janu, ktorá čoraz ťažšie znáša depresívnu atmosféru svojej meštianskej rodiny. Živelným útekom do Budapešti sa osudovo zviažu ich životy a pretrhne sa Janina závislosť na matke. Milenci sa uchýlia na Slovensko, na statok Tomášovho nekonvenčného otca Štefana Baránya. Po svadbe začína Jana strácať s požívačným Tomášom, obeťou vlastnej prázdnoty, citový kontakt. U vitálneho svokra mladá žena naopak nachádza duševnú spriaznenosť. Manželskú krízu sprevádza aj nezadržateľný úpadok statku. Štefan Barány ako hospodár starej éry sa nemieni prispôsobiť zmeneným požiadavkam doby. Rodina sa pokúša uchytiť vo Viedni u bratranca Jožka, úspešného majiteľa zábavného lokálu. Až návrat do Prahy je však pre nich novou nádejou. Pomocnú ruku im podáva Janin podnikavý švagor Brehm. Ukáže sa však, že všetko je zložitejšie... Jana, ťažko skúšaná osudom, hľadá samú seba i blízkeho človeka...

Hoci ÚTEK DO BUDÍNA vychádza voľne z predlohy klasika českej literatúry Vladislava Vančuru /1891 - 1942/, okrem bohato rozvetveného príbehu o túžbe, vášni a trápení hrdinov ponúka zasvätený pohľad na stredoeurópsky región, rozkolísaný v atmosfére ďalekosiahlych povojnových zmien po rozpade rakúskeho impéria. Vzniká tak plastický obraz doby, keď staré istoty prestali platiť a zmenené časy prinášali nové príležitosti, výzvy, prekážky .... Prostredníctvom neho autori kladú otázky o hlbšom zmysle súžitia jednotlivcov blízkych národov a zaznamenávajú vnútorný pulz nervnej, premenlivej i vitálnej strednej Európy...

Útek do Budína  Útek do Budína

VZNIK FILMU:

Po medzinárodne oceňovanom filme Anjel milosrdenstva a televíznom románe Koniec veľkých prázdnin, koprodukovanom Českou televiziou, ORF, Slovinskou televíziou a Slovenskou televíziou, s ktorým bol paralelne na knižný trh uvedený aj rovnomenný román Pavla Kohouta, ponúkol režisér Miloslav Luther Českej televízii viacero tém na ďalšiu spoluprácu. Napokon sa ujala myšlienka spracovať rovnomennú novelu Vladislava Vančuru Útek do Budína, s prihliadnutím na nerealizovaný scenár Martina Porubjaka, ktorý bol začiatkom deväťdesiatych rokov pripravovaný ako celovečerný film v réžii Ivana Balaďu. Pre mimoriadnu dobovú výpravnú náročnosť sa však v tej dobe nenakrútil.

Nová koprodukčná dohoda Českej televízie, Slovenskej televízie, a súkromných filmových spoločností Ars Media s.r.o Bratislava a Tivoli Filmprodukció Budapest rozbehla projekt celovečerného kinofilmu a 5-dielneho televízneho filmu, podľa novej scenáristickej koncepcie a s celkovým rozpočtom zhruba 56 miliónov slovenských korún. Jeho súčasťou je aj výrazná podpora národných grantov pre rozvoj kinematografie Českej, Slovenskej a Maďarskej republiky.

Nakoľko sa príbeh odohráva vo všetkých ročných obdobiach, realizácia sa začala urýchlene na sklonku roku 2000, aby sa mohlo nakrúcanie ukončiť ešte na začiatku leta nasledujúceho roka. Autentické prostredia v intenciách scenára boli vybrané v širokom stredoeurópskom priestore - v Prahe, Viedni a Budapešti, niektoré interiéry a reály v Brne, slovenské lokality boli nájdené v spišských Betlanovciach, na Muránskej planine a Stratenej doline v Slovenskom raji, na Liptove, v Starej Ľubovni a Bratislave. Nakrúcanie tohoto, na naše podmienky atypického a extrémne náročného projektu v trvaní 110 čistých filmovacích dní sa však pretiahlo až do zimy 2001, najmä pre finančnú insolventnosť Slovenskej televízie. Skomplikovali sa tak procesy výroby diela a jeho plynulá cesta k divákovi. Aj počas postprodukčných prác musela Ars Media s.r.o. ako realizátor projektu opakovane prekonávať hrozbu zastavenia výroby a zmaru preinvestovaných prostriedkov.

Pri načasovaní premiéry a distribúcii v kinách, ktorú zabezpečuje na Slovensku spoločnosť Saturnfilm Entertainment, museli byť zohľadnené špecifické potreby zhodnotenia dvoch verzií diela, filmovej a televíznej. 

TVORCOVIA:

MILOSLAV LUTHER /nar. 1945/
Režisér a scenárista
Absolvoval réžiu hraného filmu na pražskej FAMU. Pracoval v Slovenskej televízii i Slovenskej filmovej tvorbe Bratislava - Koliba. Vyučuje na katedre réžie na VŠMU. Podieľal sa na vzniku viacerých filmov, seriálov a inscenácií, ktoré zaujali pozoruhodným spracovaním domácej či zahraničnej literárnej klasiky. Pripomeňme aspoň tie najviac prezentované:

MÁRIO A KÚZELNÍK /1977/ - Strieborná nymfa, hlavná cena v kategórii dram. programov a Cino del Duca, cena za réžiu na MTF Monte Carlo, Monaco
ŽIVOT BEZ KONCA I. - V. /1982/
LEKÁR UMIERAJÚCEHO ČASU I.- V. /1983/
KRÁĽ DROZDIA BRADA /1984/ - koprodukcia so SRN, hlavná cena XXIV. FF Gottwaldov, cena poroty MFF Karlovy Vary 84, hlavná cena diváckej ankety Film roka ZABUDNITE NA MOZARTA /1985/ - koprodukcia so SRN, cena za scenár MFF Chicago
CHODNÍK CEZ DUNAJ /1988/ - Prix de la Croix Rouge MTF Monte Carlo, Monaco
ANJEL MILOSRDENSTVA /1993/ - koprodukcia s Českou televíziou, Prix Europe Berlín 1994 , Hlavná cena Central European Initiative Keszthely 94, Magnolia Award za najlepší herecký výkon Ingrid Timkovej, Cena kritiky za réžiu a ženský herecký výkon na MTF Šanghaj 94, Cena slovenskej filmovej kritiky, Prémia SFZ a SLF za réžiu
KONIEC VEĽKÝCH PRÁZDNIN I. - VI. /1996/ - koprodukcia - Česká televize, Rakúska televízia ORF, Slovinská televízia a Slovenská televízia, Cena kritiky Telemúza

MARTIN PORUBJAK /nar. 1944/
scenárista, divadelný dramaturg a režisér, prekladateľ, publicista
Absolvoval divadelnú vedu na VŠMU. Spoluzakladal legendárne Divadlo na Korze. V období normalizácie vystriedal viacero zamestnaní a venoval sa teoretickej i praktickej literárnej a režijnej činnosti, amatérskej a študentskej divadelnej tvorbe, prekladal z nemčiny, písal odborné štúdie. Pôsobil v Divadle SNP v Martine. V súčasnosti pracuje ako dramaturg a režisér činohry Slovenského národného divadla, externe aj ako dramaturg a režisér Národného divadla v Prahe. Vyučuje na divadelnej fakulte VŠMU. V rokoch 1991 - 92 bol podpredsedom vlády SR.
Je autorom divadelných hier: GOLDONIÁDA, ZMÚDRENIE SANCHA PANZU
Je spoluautorom filmových scenárov:

OČI PLNÉ SNEHU /s J.Bindzárom/ - réžia I. Balaďa
MAHULIENA, ZLATÁ PANNA /s M.Lutherom/ - réžia M.Luther
ZBOHOM, JUDÁŠ /scenár videofilmu podľa rovnom. div. hry I.Iredynského/ - debut v rámci televíznej réžie.
EMIGRANTI / scenár a réžia televízneho videofilmu podľa divadelnej hry S.Mrožeka

MARIAN PUOBIŠ /nar.1947/
scenárista a dramaturg
Absolvoval divadelnú vedu na VŠMU. Pracuje v Slovenskej televízii. Ako dramaturg sa podieľal na realizácii viac než stovky inscenácii a filmov, ktoré výrazne prispeli k vyprofilovaniu povestných „bratislavských pondelkov" vo vysielaní Československej televízie. Z jeho iniciatívy vznikol dlhodobý cyklus Svetová próza na obrazovke. Ako šéfproducent viedol Producentské centrum umeleckých programov, ktoré zaznamenalo celý rad úspešných reprezentácií svojej tvorby doma i v zahraničí. Po krátkom pôsobení v súkromnej televízii Markíza sa vrátil do Slovenskej televízie, kde pôsobí ako šéfmanažér Programového centra literárno-dramatických programov.
Je spoluautorom scenárov medzinárodne oceňovaných filmov, ktoré režíroval Miloslav Luther:

CHODNÍK CEZ DUNAJ - /1988/
SKÚS MA OBJAŤ I. - II. /1990/
ANJEL MILOSRDENSTVA /1993/

IGOR HUDEC /195 /
producent
Absolvoval na VŠMU - divadelnú fakultu, odbor filmová a televízna tvorba. Pracoval v Slovenskej televízii ako vedúci výrobného štábu. Začiatkom deväťdesiatych rokov založil produkčnú spoločnosť Ars Media s.r.o, ktorá sa špecializuje na realizáciu audiovizuálnych diel pre kiná, televíziu a reklamu. Producentsky sa podieľal na niekoľkých medzinárodne ocenených filmoch. Spomeňme aspoň niektoré:

Slepý Geronimo a jeho brat ( réžia M. Huba)
Posledný coctail (réžia M. Luther)
Noc lukostrelca ( réžia P. Nicholas)
Anjel milosrdenstva (réžia M.Luther)
Zo života Dona Juana (réžia L. Halama)
Koniec veľkých prázdnin I.-VI. (réžia M. Luther)
Vyššia moc (réžia T.Krnáč)
Ladomírske morytáty a legendy (réžia P. Kerekes)
Most Márie Valerie (réžia P. Kerekes)
Fragmenty z malomesta (réžia P. Mikulík)

VLADIMÍR HOLLOŠ (1941)
kameraman
Po absolvovaní pražskej FAMU, špecializácia filmová kamera, pracoval v Slovenskej filmovej tvorbe Bratislava v období od roku 1968 - 1992, neskôr pokračoval ako slobodný umelec - kameraman. Od roku 1997 pôsobí ako pedagóg na VŠMU v Bratislave na katedre kamery a na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne na Inštitute reklamnej tvorby a marketingových komunikacii v ateliery audiovízie. Z viac ako stovky dokumentárnych filmov, desiatok televíznych filmov a inscenácií a mnohých celovečerných hraných filmov pripomeňme aspoň tie dominujúce:

POSTAV DOM, ZASAĎ STROM (réžia J.Jakubisko)
KARLINE MANŽELSTVÁ ( réžia V.Kavčiak)
PAVILÓN ŠELIEM ( réžia D.Trančík)
ŽIVOT BEZ KONCA I-V ( réžia M.Luther)
KRÁĽ DROZDIA BRADA ( réžia M.Luther)
MILIÓNOVÝ CHLAP ( réžia P.Hledík) Cena televízneho diváka 1987
CHODNíK CEZ DUNAJ ( réžia M.Luther)
V RANNEJ HMLE ( réžia J. Zeman)
ANJEL MILOSRDENSTVA ( réžia M.Luther) Prémia SFZ a SLF za kameru
KONIEC VEĽKÝCH PRÁZDNIN I-VI ( réžia M.Luther)

ANNA HROŠŠOVÁ
Výtvarníčka kostýmov a masiek
Vyštudovala Umelecko priemyselnú školu v Prahe. Pôsobila v Divadle Oldřicha Stibora v Olomouci, najmä však v Slovenskej filmovej tvorbe Bratislava. Spomedzi desiatok filmov, na ktorých sa podieľala či už ako výtvarníčka kostýmov, alebo ako umelecká maskérka, prípadne v oboch disciplínach odrazu, menujme aspoň tie najvýraznejšie:
POSTAV DOM, ZASAĎ STROM ( réžia J.Jakubisko)

TISÍCROČNÁ VČELA ( réžia J.Jakubisko)
KRÁĽ DROZDIA BRADA (réžia M.Luther)
ZABUDNITE NA MOZARTA (réžia M.Luther)
GALOŠE ŠŤASTIA ( réžia J.Herz)
NEHA ( réžia M.Šulík)
CHODNÍK CEZ DUNAJ ( réžia M.Luther)
ANJEL MILOSRDENSTVA (réžia M.Luther)
SOKOLIAR TOMÁŠ ( réžia V.Vorlíček)
KONIEC VEĽKÝCH PRÁZDNIN I-VI ( réžia M.Luther)
KUŘE MELANCHOLIK ( réžia F.Brabec)
KRAJINKA ( réžia M.Šulík)

PAVOL ANDRAŠKO (1972)
scénický výtvarník
Študoval na fakulte Architektúry Slovenskej technickej univerzity. Ukončil bakalárske štúdium na VŠMU odbor scénický a kostýmový výtvarník. Spolupracuje ako scénický a kostýmový výtvarník na divadelných a paradivadelných projektoch na Slovensku, v Čechách a v Poľsku, s divadlami: A.HA. Divadlo Bratislava, Astorka Korzo 90 Bratislava, Divadlo West Bratislava, BDT Bratislava, Trnavské divadlo, DAB Nitra, BDnR Banská Bystrica, Štátna opera Banská Bystrica, Štúdio tanca Banská Bystica, DJZ Prešov, DJB Košice, JAMU Brno, Klicperovo divadlo Hradec Králove, Divadlo Cheb, Akademia Teatralna Bialystok, Teatr Lalek Bialystok.
Pôsobí aj ako architekt interiérov a exteriérov prevažne rodinných domov.
Ako filmový a televízny architekt sa podieľal na vzniku projektov: Suzzan, Aký nádherný svet, Dlhá krátka noc, Útek do Budína, Únava, Pokrvné vzťahy.

Útek do Budína  Útek do Budína

 

POVEDALI O FILME:

Miloslav Luther, režisér
... o našich hrdinoch sa snažíme hovoriť, akoby boli jedni z nás a žili dnes, nie z odstupu takmer storočia, ktorý nás delí od doby ich príbehu. Rýchlo sa mení len forma, vonkajšie prejavy života, ale duchovno v nás je proti zmene obrnené a odolné, riadi sa inými zákonmi. Veď s akou neochotou prijímame ponaučenia života, akí sme nepoučiteľní...

... všetky postavy nášho príbehu hľadajú porozumenie, človeka blízkeho nielen fyzicky,ale najmä mravne. Janu neprivedie k Tomášovi len túžba a nepripútava vášeň, ale najmä možnosť byť sama sebou, čo jej Tomáš, na rozdiel od matky, umožňuje. Ovdovelý Štefan nenachádza cit u syna, ale u nevesty. Janina matka trpí pocitom čoraz hlbšej osamotenosti. Míňanie sa v citoch pri hľadaní blízkej osoby vidíme hádam u všetkých. Tomášove osudové rozhodnutia sú ich rubom, obrazom vnútornej vyprázdnenosti a prízemnosti. V ich dramatických priesečníkoch je nadčasovosť našej témy, jej aktuálnosť.

... historická tématika je však pre mňa z mnohých dôvodov stále veľkou výzvou. Bráni mi upadnúť do rutiny, vyžaduje odomňa polyfunkčnosť, prácu na doraz. A to mám rád. Postupne si čoraz viac uvedomujem, že minulosť nám poskytuje pravdivý obraz života v čírej ustálenej podobe, že je skutočne nevyčerpateľnou studňou poznania. Hovorí sa síce, že skúsenosť je neprenosná, ale obecne to neplatí pre umenie. Prostredníctvom historických príbehov sa overená a vyselektovaná skusenosť našich predkov môže stať našou vlastnou skúsenosťou, za ktorú nemusíme tvrdo platiť. Aj rozprávanie Úteku do Budína o ťažkostiach lásky a hľadaní porozumenia v zložitej dobe, ktorá bola vykĺbená rovnako ako naša, ponúka divákovi popri hlbokom citovom prežitku aj očisťujúci pocit z poznania, že tu nie sme prví, ktorí sa zmätene a bezradne plahočíme za šťastím.

... filmy, aké mám rád, sú pre mňa tak trochu denným snívaním. V snoch sa odpútavame od reality, blúdime v čase, ale zároveň znovu v extrémnom prejave prežívame svoju predurčenosť a pominuteľnosť. Mám rád veci z minulosti, prostredia, predmety, dojmy, spomienky, v ich pretrvávajúcej kráse cítim navzdory času zachovanú autentickú ľudskú stopu, čo ma doslovne fascinuje.

Marian Puobiš, scenárista
Napriek hlbokému ľudskému obsahu a vnútornému dramatizmu, premietnutému do emotívnej love-story, kládol útly Vančurov román pri jeho adaptácii značný odpor. Spôsoboval ho nielen metaforicky štylizovaný ornamentálny autorov jazyk, ale najmä fakt, že vzťah Jany a Tomáša je tu prezentovaný predovšetkým z rozprávačovho komentujúceho hľadiska. Práve táto „neakčnosť" predlohy, absencia dramaticky prekreslených situácií i hovorového dialógu bola paradoxne pre nás provokatívnou výzvou. Nevyhnutnosť zužitkovať bohatú rozprávačovu reflexiu a pretaviť ju do akcie, potreba dobudovať a domotivovať fabulu, vystužiť ju i novými postavami /napr. motív možnej Myslbekovej samovraždy, postava Attilu Borároša i situovanie jednej etapy barányovskej životnej anabázy do chátrajúcej postmonarchickej Viedne/, sme prijali ako chúlostivé, avšak inšpiratívne dobrodružstvo. Chúlostivé preto, že sme cítili nebezpečenstvo necitlivej svojvoľnosti, ktorá by mohla poškodiť klasika a inšpiratívne preto, že nás to nútilo vnímať príbeh tejto osudovej lásky v širších spoločenských súvislostiach. A práve tie nám umožnili overiť si názor, že dobové kulisy nemusia byť prekážkou aktuálnosti rozprávania. Príbeh osudovej lásky, zasadený do obdobia „budovania nového štátu", v ktorom dochádza doslova k „prevratu" hodnôt, podnikateľskému boomu - otváraniu nových horizontov i krachu mnohých ambícií, presahoval svoje hranice smerom k dnešku. Hovoril o tom, o čom uvažujeme aj dnes - o plusoch i mínusoch spolužitia Čechov i Slovákov v spoločnom štáte, určovaných aj ich národnými temperamentmi, o otázkach nemeckej i maďarskej menšiny, o morálke obchodovania i o potrebe pochopiť kvalitu zmien, ktoré tak nečakane vstúpili do našich často zaskočených životov.

Vladimír Holloš, kameraman
Útek do Budína znamenal pre mňa výzvu a zároveň jedinečnú príležitosť zhmotnit skúsenosti z predchádzajúcich filmov. Vzhľadom k odmedzenému rozpočtu filmu nebolo možné použit 35mm filmovú techniku a film bol nakrútený na 16mm materiál Kodak. Aby tento handicap v žiadnom prípade neovplyvnil filmový obraz, či už po stránke umeleckej, alebo technickej, boto potrebné riešit množstvo nových technologických problémov a postupov. Náročnou sa stala i úloha ako riešiť filmový záber, aby si zachoval silu emočnej výpovede rovnako na fitmovom plátne ako aj na televíznej obrazovke. Krédom mojej kameramanskej výpovede bolo v tomto filme dosiahnutie autentickej atmosféry doby a filmových postáv. Preto som príbeh plný emócií nechal plynúť na plátne v štýlovej jednoduchosti - nerušiť diváka žiadnou kameramanskou exibíciou. Najdôležitejšou zložkou filmového obrazu sa tým stáva svetelná štylizácia, dokonalá kompozícia, účelný pohyb a farba. To všetko som podriadil vybudovaniu filmového obrazu rešpektujúceho v maximálnej miere príbeh.

z natáčania:

... Bolek Polívka ako statkár Štefan Barány chová kone. Je všeobecne známe, že aj sám Polívka má neďaleko Brna, v Olšanoch, farmu s koňmi a je aj skúseným jazdcom. Kvôli filmovaniu si Polívka dal doviezť vlastného koňa. V spišských Betlanovciach, kde sa nakrúcali scény na Barányho panstve, produkcia mohla najať najať len mustangové kone, ktoré však boli dlháňovi Bolkovi malé a vyzeral na nich komicky. Vo filme však na Polívkovom koni jazdí len Lenka Vlasáková v postave jeho nevesty Jany, ktorá zase tŕpla hrôzou, že z tej výšky určite spadne. Jazdiaceho Polívku uvidia diváci v televíznom seriály.

... dojemná procedúra sa odohrávala po mnoho dní v pražskom štúdiu Virtual, keď hlavná predstaviteľka Lenka Vlasáková odskakovala pri nahrávaní dialógov kojiť svoje trojtýždňové bábätko, ktoré sa vo vedľajšej miestnosti každú chvíľu plačom dožadovalo svojho...

... Ferenc Hujber, predstaviteľ svojrázneho maďarského podnikateľa Atillu Borároša zaskočil režiséra dokonalou pripravenosťou a perfektnou znalosťou svojich obsiahlych monológov v česko-slovenčine. Ferenc totiž nevie po slovensky ani slovíčko. Tento dokonalý profesionál z popredného budapeštianskeho divadla mal len starosti , či jeho prejav nemá ruský akcent.

... ako sa to už pri filmovaní stáva, hoci sa nakrúcalo počas všetkých ročných období, záverečná letná scéna na pražskej ulici vyšla ako naschvál práve na zimu. Síce bol krásny slnečný deň, bohužiaľ však mrzlo a herci museli statočne znášať hustý dážď letnej búrky z hasičských striekačiek a mrznúce mláky pod nohami. Aj taký býva filmársky chlieb.

... veľké starosti pri nakrúcaní bývajú zvyčajne s náhodnými chodcami, ktorí sa ako naschváľ objavia v zábere, keď práve beží kamera. A všetko sa musí znova opakovať. Paradoxne najväčší problém tohoto druhu nevznikol pri exterieroch v uliciach Prahy, Viedne, či Budapešti, ale v odľahlej samote Muránskej planiny. Kamera zaberala nádhernú panorámu slovenských hôr, na malebnom rázcestí sa lúčil mladý zhýralý Tomáš Barány s frivolnými slečnami Stodorovými, lenže v ten deň ako naschvál slúžila cesta aj skupinkám pútnikov v krikľavých vetrovkách a pršiplášťoch, ktorí skratkou cez hory nezadržateľne šľapali na tradičnú nábožnú púť do Levoče. Znamenalo to zakaždým vynútenú pauzu na pol hodiny, kým prešli z jedného konca planiny na druhý. A tak sa sekvencia, plánovaná na dvojhodinové nakrúcanie, predĺžila na celý deň.

... tradične osobitný dôraz kládol režisér na výber hercov. Nielen kvôli medzinárodnému obsadeniu, keďže ide o česko-slovensko-maďarskú koprodukciu, ale najmä pre osobitné typologické požiadavky postáv, ich jazykové predpoklady, ale aj dlhé obdobie nakrúcania. Sitom starostlivého výberu prešlo mnoho návrhov slovenských, českých a maďarských castingových agentúr, než sa podarilo zosúladiť všetkých predstaviteľov tohoto rozsiahleho príbehu. Napriek tomu sa stalo, že mladý slovenský herec Milan Mikulčík, ktorý bol obsadený do jednej z hlavných postáv, tesne pred nakrúcaním osobne zlyhal a režisér musel zaňho v priebehu pár dní nájsť zodpovedajúcu náhradu. Ako Luther vraví, asi to bolo riadené osudom, lebo Ondřej Sokol z pražského Činoherného klubu sa pre postavu Tomáša Baránya akoby narodil. Obdaril ho hlbokou pravdivosťou, dramatickou sugestivitou a navyše aj patričnou noblesou.

Útek do Budína  Útek do Budína

 

... filmári a najmä známi herci vždy zbudzujú záujem u miestnych obyvateľov, ktorí ich vo svojej srdečnosti pozývajú na pohárik. Jeden z hlavných predstaviteľov pražskej rodiny Myslbekovcov dosiahol asi rekord, keď na pozvanie obdivovateľky vycestoval z Popradu na tradičný nedeľný rodinný obed až do Trebišova, kde ho fanynka predviedla svojim rodičom ako vzácnu filmársku kuriozitu. Jedlo bolo vraj vynikajúce...

... obzvlášť náročné bolo nájdenie vhodných prostredí pre zobrazenie doby vzdialenej takmer sto rokov. Ako pánske sídlo Barányovcov bolo filmársky upravené rozľahlé sídlo rodu Bethlenfálvy pri Poprade, ktoré si zachovalo prirodzený dobový ráz len „vďaka" tomu, že sa reštituentovi zatiaľ nepodarilo uskutočniť úpravy pre potreby turistického ruchu. V pražských Vršoviciach sa však architekti dostali nečakane do úzkych. Po dlhom hľadaní, zložitých prípravách a vybavovaní nakrúcania na malebnom námestíčku, sa jeho dominanta, typická pražská „hospůdka", zmenila behom pár dní na taliansku pizzériu. A hľadanie začalo odznova.

... počas ročného nakrúcania sa prirodzene odbavilo niekoľko osláv narodenín členov štábu. Najlepšie obišiel kameraman Vlado Holloš, ktorému na počesť jeho okrúhleho výročia vystrojil producent Igor Hudec nezabudnuteľnú oslavu na farme Bolka Polívku, v blízkosti ktorej sa práve nakrúcalo. Podstatne horšie obišiel režisér Luther, ktorý si s hercami a štábom pripil na svoje narodeniny uprostred divočiny slovenských hôr, pod improvizovaným šiatrom, vo vytrvalom daždi a chlade, čakajúc na umúdrenie počasia. Tiež nezabudnuteľné...

... svoju fantáziu a profesionalitu potvrdila kostýmová výtvarníčka Anita Hroššová najmä pri klobúkoch, bez ktorých by začiatkom minulého storočia dáma či pán na ulicu nevyšli. Len pre ženské postavy musela so svojimi zručnými kostýmerkami doslovne vyčariť vyše 60 rozmanitých štýlových variácií.




 


autor press kit 22.10.2002
Meno:
ODOSLAŤ
:)

Žáner: Dráma/Romantický
Minutáż˝: 135 min
Krajina: Slovensko Česko Maďarský
Rok výroby: 2002

Premiéra:
Premiéra SK:
0 z 10
0 z 10
FILMOVÉ PREMIÉRY
13.1 |
hodnotenie 7/10
13.1 |
hodnotenie 8/10
20.1 |
20.1 |
20.1 |
hodnotenie 7/10
20.1 |
hodnotenie 9/10
20.1 |
hodnotenie 6/10
27.1 |
hodnotenie 6/10
27.1 |
27.1 |
NAJČÍTANEŠIE
|DON'T LOOK UP
4
hodnotenie 8/10
|MATRIX RESURRECTIONS
5
hodnotenie 6/10
|SPIDER-MAN: BEZ DOMOVA
0
hodnotenie 9/10
|NAJHORŠÍ ČLOVEK NA SVETE
0
hodnotenie 8/10
|KINGSMAN: PRVÁ MISIA
0
hodnotenie 8/10
|SPENCER
1
hodnotenie 6/10
|SILENT NIGHT
0
hodnotenie 6/10
|THE LOST DAUGHTER
0
hodnotenie 8/10
FILMOVÉ NOVINKY
REBRÍČEK SK
01 |
návšt. 28880
02 |
návšt. 11549
03 |
návšt. 1422
04 |
návšt. 902
05 |
návšt. 701
06 |
návšt. 863
07 |
návšt. 550
08 |
návšt. 598
09 |
návšt. 443
10 |
návšt. 214
REBRÍČEK US
01 |
$30,0 mil.
02 |
$20,1 mil.
03 |
$8,0 mil.
04 |
$2,3 mil.
05 |
$2,2 mil.
06 |
$1,6 mil.
07 |
$1,6 mil.
08 |
$0,942 mil.
09 |
$0,883 mil.
10 |
$0,823 mil.
SOCIÁLNE SIETE
KOMENTÁRE
Kinema.sk - filmy, seriály

sector logo
network
ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2022 SECTOR Online Entertainment / sector@sector.sk