PÁN PRSTEŇOV : FILM VS KNIHA |
PÁN PRSTEŇOV : FILM VS KNIHA |
Mnohí veľmi dobre viete, že J.R.R. Tolkien bol profesor lingvistiky a táto jeho profesia sa výrazným spôsobom premietala do jeho tvorby. Rasy a národy, ktorými zaplnil Stredozem, respektíve celú Ardu, obdaril svojimi vlastnými jazykmi. Aby si jednotlivé postavy rozumeli, a, aby sme im rozumeli aj my, dohovárajú sa spolu Obecnou rečou. Práve reč vznešených Valar, krásnych elfov a udatných Numenorcov patrí k dôvodom, prečo Tolkiena nemožno úspešne kopírovať. Tolkien totiž nezostal pri tom, že napísal: ....a elfovia mali svoju reč.... On tú reč vymyslel. Vytvoril jej gramatiku, slovnú zásobu a dodal jej grafickú stránku v podobe rún. Svoj cit pre tvorbu jazykov využil aj v Obecnej reči, keď do nej veľmi elegantne vnášal region
álne prvky.Takáto lingvistická košatosť samozrejme vytvára problémy prekladateľom, ktorí sa snažia preložiť literárne dielo čo najkomplexnejšie. Druhým problémom je "preložiť" knihu do filmovej reči.
Týmto dvom témam sa budeme venovať:
Začnime od filmu. Filmová reč si celkom logicky vyžiada svoju vlastnú verziu príbehu, ktorí chce vyrozprávať. Režisér a scenárista sú ďalšími fenoménmi, ktorí výrazne vstupujú do podoby sfilmovaného literárneho diela. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že majú dve základné možnosti ako to urobiť. Buď sa snažiť o viac-menej dokonalý a identický prepis knihy /napr. Harry Potter/, alebo pracovať s duchom knihy a jej konkrétnu podobu nechať na svoju umeleckú licenciu. Prvá možnosť skrýva nebezpečenstvo neúmerného predlžova
nia a spomaľovania deja, druhá odmietnutie ponúknutej verzie milovníkmi pôvodnej verzie.Prítomnosť scenáristickej dvojice Walshová,Boyensová /s priamou spoluprácou Jacksona/ mala zaistiť pre Pána prsteňov ideálnu strednú cestu. Walshová ako zručná scenáristka a dlhoročná spolupracovníčka Jacksona sa mala starať o scenáristicku fazónu, Boyensová ako uznávaná odborníčka na Tolkienove dielo mala strážiť oného "ducha knihy". Mieru ich snaženia môžete ohodnotiť každý sám v kine. Ja osobne mám pocit, že prevážila tendencia "dajme tam čo najviac z knihy", nie celkom k prospechu filmu.
Zosumarizujme si základné rozdiely medzi knihou Spoločenstvo prsteňa a filmom LOTR: SP. Rád by som predznamenal, že nejde o sériu výčitiek, čo vo filme nebolo a malo byť, či naopak. Ide skôr o akúsi analýzu.
|
|
|
Prvou zmenou /celkom pochopiteľnou/ je filmový prológ voľne čerpaný zo Silmarillionu, informácie potknute na úvod filmu si čitateľ musí pracne vyčítať počas celej knihy. Ďalšou zmenou je čas medzi tým, čo Frodo získa prsteň a tým ako bude musieť z rodného Grófstva utiecť. V knihe prejdú roky, no vo filme má Gandaf na to, aby zistil koľká bije pár dní. Odlišnosťou je tiež to, že zatiaľ čo v knihe družina hobitov má takmer od začiatku štyroch /vlastne až päť/ členov, vo filme sa rozrastá náhodne. Zatiaľ čo Farmár Červivec sa na plátne iba mihne, Tom Bombadil a elfske knieža Glorfindel chýbajú úplne. Spolu s čarodejom Radagastom Hnedým ide o tri najväčšie postavy, ktoré vo filme úplne chýbajú.
Postavou tak povediac navyše je
Arwen, Elrondova dcéra. V knihe sa spomína, naznačuje sa aj jej vzťah k Aragornovi, ale to je všetko. Tvorcovia filmu si zaiste povedali, že nech je Glorfindel akokoľvek krásny a vznešený elf, elfka bude krajšia a vznešenejšia. /Z toho istého dôvodu uteká na koni spolu s Frodom./Vážnou zmenou, a prvou ktorej nerozumiem je hranie sa s Aragornovým mečom. Podľa knihy mal Elendilov dedič chodiť so zlomeným Narsilom. Vo filme Narsil odpočíva vo Vododole a čo je horšie, nepadne ani slovo o tom, že je opäť skutý do vojny, tentokrát pod menom Andúril. Ak to nie je zámer, posun do ďalšieho deja, tak potom ide o fatálnu chybu.
To, že vo filme "predčasne" vidíme Minas Tirith, Barad-dur, ale i palantir nie je žiadnym hriechom, ich zapojenie je logické a podarené.
|
|
|
Druhá časť filmu, od vytvorenia Spoločenstva ďalej je pomerne kompaktná so svojou predlohou, a možno čiastočne očakávať, že týmto smerom pôjdu aj ďalšie filmy. Napriek tomu práve tu je zmena pre mnohých najzásadnejšia. Počas pokusu poraziť Caradharas sa Frodo pošmykne a stratí prsteň. Ako prvý ho zdvihne Boromir. Napriek tomu, že ho Frodovi vráti, ide o moment tvrdo zasahujúci do deja knihy. Po zahliadnutí filmu však tvrdím: duch knihy zostal bez úhony.! Vynechaná je bitka s vlkmi, ktorá vlastne prinútila Froda a spol. ustúpiť do Morie. Odlišnosťou je tiež to, že v knihe Gandalf nevedel, že v Morii je balrog - Durinova skaza, a hubiteľ elfov. Bitka v komnate Mazarbul by sa asi ťažko porovnávala, snáď len poznámka, že na plátne má omnoho viac pozorno
sti jaskynný Troll. V knihe iba strčí do miestnosti labu. Vo filme jeho úloha splynula s úlohou ohyzdieho náčelníka. /Myslím, že to nie je taká dramatická zmena ako v prípade elfov/Po vyjdení z Morie film rýchlo skáče do Lórienu, a vynecháva škriepku elfov s Gimlim. Tvorcovia filmu tiež nenechali nahliadnuť do Galdrielinho zrkadla Sama, a vynechali obdarovanie družiny darmi. /Táto scéna určite bola natočená, videl som z nej obrázky, je možné že bude na DVD/
Vo filme chýba aj majstrovský výstrel Legol
asov, ktorým zrazil z oblohy Okrídlený tieň.Štvrtou vážnou zmenou /po vynechaní T.B., Andúrilu a Bormírovi s prsteňom/ je Boromírova smrť. Jej predsunutie zo začiatku druhej knihy na koniec prvého filmu je však nutným a myslím, že výborným rozhodnutím.
Myslím, že to sú všetky zásadné rozdiely medzi Spolčenstvom prsteňa na plátne a na stránkach knihy. Zameral som sa na vizuálne rozdiely /napr. o dialógoch by sa dal napísať podobne dlhý článok/, t.j. zmeny a zámeny postáv, či epických sekvencií. Myslím, že s radosťou môžem konštatovať, že väčšina zmien bola urobená uvážlivo a s ohľadom na literárnu predlohu. Dúfam, že tých druhých zmien bude čo najmenej.