|
JEJ SÚKROMNÉ PEKLO |
JEJ SÚKROMNÉ PEKLO |
Renomovaný dánsky filmár Nicolas Winding Refn sa po dekáde vrátil k celovečernému filmu. Vo futuristickej metropole pohltenej neprirodzenou hmlou pátra mladá žena po svojom nezvestnom otcovi. Jej cesta sa pretne s americkým vojakom K., ktorý sa snaží zachrániť svoju dcéru z miesta, o ktorom je presvedčený, že je samotným peklom.
Peklom je žiaľ samotný (minimálne) príbeh. S hmlou prichádza on a vracia sa mu pamäť. Starajte sa o svoje dcéry, lebo sa o ne postará on. Leatherman. Otec večne hľadajúci svoju dcéru. Zároveň je tu však aj dcéra hľadajúca strateného otca, záhadný vojak akoby z iného filmu a bočné linky dcéra - konkurentka, dcéra - macocha… Že nerozumiete? Nevadí. Tento pocit chaosu príde zo scenára veľmi skoro.
Refn svoj kultový Drive (2011), kde chirurgicky vychytal pomer povrchného príbehu, gýčového maniérizmu a cool štylizovanosti, už asi nikdy neprekoná. Pokusov za jeden a pol desaťročia mal dostatok. Na druhej strane, má svoj znamenitý rukopis a stále dostatočne veľké publikum, ktoré mu tú neónovú estetiku, spomalené zábery a synťáky žerie. Otázka je do kedy, lebo po tomto titule opäť o značnú časť diváckej základne príde.
Ak ste ako divák mali problém s vyprázdneným obsahom ultra-štylizovaného počinu Len Boh odpúšťa (2013) či s prepálenosťou (a zároveň prázdnotou) Neon Demon (2016), v prípade Jej súkromného pekla to bude už len väčšie divácke “peklíčko”. Alebo, ak sa o niečo posunieme v čase, a jeho neo(n)-noirové mini-série (Too Old To Die Young, 2019 a Kodaňský kovboj, 2022) vás obsahovo i formálne minuli, jeho novinke sa rozhodne vyhnite oblúkom.
Kým obsahu je tu pramálo, štýlov a žánrov zasa priveľa (sci-fi, expresionizmus, film o filme, neo-noir, kyberpunk, modelingový film, surrealizmus, horor a giallo). A koniec koncov, čo z toho, keď vám je jedno, čo sa na plátne deje.
Už nestačí stlmiť svetlo, dokonale nasvietiť scénu, rozblikať neóny, rozozvučiť štýlovú hudbu, roztočiť kameru a spomalene snímať 180-stupňové či 360-stupňové zábery. Meditácia fungovala aspoň pri podmanivom audiovizuále, ale ani ten sa tentoraz nedostavil v režisérovej plnej sile. Obávam sa, že provokatívny dánsky tvorca tentokrát nedokáže uspokojiť ani svoje tvrdé, “fetišistické” divácke jadro.
Refn navyše predstieranú vážnosť filmu odľahčuje hláškami (“This movie is going to be hell!” / “Tento film bude hotové peklo!”), čím môže na chvíľku potešiť cinefila a pripomenúť slávne výroky Orsona Wellesa, Roberta Bressona, Francisa Forda Coppolu či Alejandra Gonzáleza Iñárritua o tom, že filmová produkcia pripomína vojnu či peklo. Tu však línia o nakrúcaní B-čkového sci-fi filmu ide do stratena. Tak ako viacero ďalších, jemne načrtnutých liniek.
Refn si už dávno vybral, že forma je preňho rozhodujúca. Príbeh je tu riedky, skratkovitý a najmä prázdny. Ak malo ísť o režisérov najosobnejší počin, ktorý mal skúmať, ako si ľudia vytvárajú vlastné súkromné peklá prostredníctvom straty blízkeho, strachu a obsesie, tak tento zámer skončil vo veľmi plytkých mlákach nočnej uličky ponorenej do hmly.
Režisérovho obľúbenca Cliffa Martineza tentokrát strieda legenda. Áno, jednou z mála devíz snímky je vznešená, retro synth-popová hudba talianskeho skladateľa Pina Donaggia, dvorného spolupracovníka Briana De Palmu (Carrie, Oblečený zabíjať, Výstrel, Dvojník).
Vyzdvihnúť musíme tiež podmanivé interiéry v štýle art deco, Priestory luxusného hotela, hlavného dejiska, sú v kontraste so zámerne okatou, nízkou kvalitou kulís, ktoré by sa nestratili ani v nemeckom expresionizme 20. rokov či v B-čkových, hollywoodskych sci-fičkách rokov 50tych. Tieto prvky kopú za dobrú atmosféru, ale v závere zďaleka nestačia.
Režisér vo svojej (celovečernej i seriálovej) tvorbe pokračuje v balansovaní medzi brakom a umením. Už dávno si zvolil, že forma je preňho rozhodujúca. Najnovšie však dosiahol úroveň pózy, maniéry a vyumelkovaného fetišizmu, ktorý už nefunguje. Štýlové interiéry, zadymené retro kulisy a cool hudba nestačia. Kým Refnova filmografia z ostatných rokov bola len pre pripravených, Jej súkromné peklo sa utopilo v onanistickej a manieristickej hmle.
Her Private Hell (Dánsko/UK/USA, 2026, 110 min.)
Réžia: Nicolas Winding Refn. Scenár: Nicolas Winding Refn, Esti Giordani. Hrajú: Sophie Thatcher, Charles Melton, Havana Rose Liu, Kristine Froseth, Shioli Kutsuna, Aoi Yamada, Dougray Scott, Diego Calva