SUPERGIRL

James Gunn ako otec nového rozšíreného vesmíru DCU prináša na strieborné plátna ďalšiu zo skladačiek reštartovaného komiksového univerza. Po tom čo štúdiá už definitívne „zarezali“ opulentnú víziu Zacka Snydera, nový vietor do filmovo-komiksovej franšízy mal vniesť práve Gunn.

Aktuálne tak do mozaiky patrí seriálový animák Creature Comando, ale aj celovečerný Superman s Davidom Corenswetom. Do kín po novom dorazila aj sesternica „muža z oceli“ Supergirl a na režisérskej stoličke Gunna vystriedal Craig Gillespie. Autori sa sa zrejme zubami nechtami snažili doručiť nielen variáciu na „supermanovskú“ historku v (doslova) bledomodrom, ale novú aj sviežu žánrovku s patinou človečiny.

Malý veľký príbeh z periféria galaxie

Gunn s Gillespiem postupovali pri Supergirl „na papieri“ správne. Otec zakladateľ sa nesnažil s režisérom okopírovať blockbuster s Corenswetom ale chceli pretlačiť nový svojský prístup. Žánrovo a esteticky preradili a rozhodli sa ignorovať veľký epický príbeh o záchrane vesmíru. Po opulentne ambicióznom Supermanovi Supergirl príbehovo a aj geograficky katapultovali na galaktickú perifériu a veľkú superhrdinskú odyseu nahradili komornejšou sci-fi historkou z vesmírnej krčmy.

Supergirl, známa aj ako Kara Zor-El (Milly Alcoc),si prechádza vcelku divokou existenciálnou kapitolou svojho života. Opustila slnečnú sústavu so žltým slnkom, ktoré jej prepožičiava nadpozemské schopnosti a zdržuje sa tak mimo jeho dosah vo vzdialených kútoch galaxie, najčastejšie galaktických baroch. Pozitívom absencie „pozemského“ slniečka je najmä schopnosť ožrať sa pod obraz boží a zabudnúť tak na nepekné spomienky z minulosti a stratenú domovinu.

Alkoholová bublina (super)hrdinky z donútenia ale praskne po tom, čo sa v jej živote objaví malá Ruthye. Tá hľadá bandu vesmírnych desperátov na čele s krvilačným Kremom, ktorý stojí za smrťou jej rodičov. Ruthyina prítomnosť Karu vytrhne z intergalaktickej barovej rutiny a zároveň jej poriadne skomplikuje život, keď jej otrávi milovaného psa Krypta. Ako vieme už z trailerov, vesmírnemu parťákovi musí do troch dní zohnať protilátku, čím sa rozpohybuje súkolie akčných atrakcií, rádoby vtípkov a CGI eskapád.

Intergalaktické hľadanie samého seba

Novému prírastku do Gunnovho zdieľaného univerza svedčí najmä striedmosť. Zatiaľ čo Superman mal byť tým ambicióznym vykopnutím naprieč novým a svetlejším zajtrajškom, Supergirl sa výrazne drží (paradoxne) pri zemi. Fakt, že protagonistka nezachraňuje desať vesmírov, ale katalyzátorom akcie je práve boj o život malého psíka, je osviežujúce a ľudské. Primárny motív hýbateľa deja ale na seba logicky nabaľuje ďalšie mikromotívy, a tie hrdinku postupne poľudšťujú.

Kara si tak prechádza po strate rodiny a domova emočnou centrifúgou a depresiu a osamelosť sa tak snaží zo života knokautovať chľastom a nezáväznou zábavou. Je tak očividné a jasné, že film pre hrdinku slúži ako určitý očistec, aby v ďalšom filme série už stála po boku Supermana „v plnej poľnej“. Gunn s Gillespiem ale zvolili v komiksovej novinke svieži prístup, ktorý po „Supíkovi“ dovolí divákovi sa nadýchnuť a tvorcom experimentovať.

Supergirl sa síce skrýva za tonou atrakcií a galaktických rošád, no v jadre ide o existenciálnu odyseu stratenej a svetom sklamanej hrdinky. Film takmer nevtieravo a v tieni akčného karnevalu otvára hneď niekoľko zaujímavých tém. Vyrovnávanie sa so stratou, boj s démonmi minulosti, ale aj socializácia a hľadanie toho svojho klišé miestečka vo svete.

Psychologizácia, chlapík s hákom a hollywoodska rovnováha

Film tak síce ponúka aj presah v podobe snahy o psychologizáciu hrdinky, no v prvom rade ide o produkt, ktorý má zabaviť a pútať pestrofarebnosťou a akciou. Gillespie tak snímkou z reštartovaného megavesmíru ponúkol optiku sveta, ktorá zatiaľ divákovi nebola predstavená v plnej paráde. Zatiaľ čo komiksovo-filmový vesmír Zacka Snydera sa viac-menej obmedzoval mantinelmi Zeme, Supergirl otvorila brány k novým ekosystémom čerstvého univerza.

Podobne ako v komiksoch, Gunn chce divákovi ukázať, že DC svet Supermana nie je sterilný o jednej či dvoch lokáciách. Ale hýri svetmi, planetárnymi systémami, plejádou postáv a častokrát je hybnou silou príbehov nedestilované dobrodružstvo. Tvorcovia sa tak rozhodli viac experimentovať nielen s formou, ale aj s nekonečným katalógom možností a postáv zdrojového materiálu. Prekvapujúco tak Gunn s Gillespiem napríklad siahli po jednej z najkultovejších a najkontroverznejších postáv komiksového DC, a to drsného Loba.

Ikonickému lovcovi odmien, ktorý môže za planetárnu genocídu vlastnej domoviny, prepožičal hviezdnu fasádu Jason Momoa. Lobo ako charizmatický antihrdina (či skôr absolútny záporák) tak vnáša do ujuchaného dobrodružstva akúsi patinu drsnej komiksovej grotesky. A zároveň skúša na divákoch, ako by reagovali na potenciálny celovečerný sólo príbeh o zvrátenom vesmírnom motorkárovi.

Malé zakopnutia veľkej série

Supergirl tak síce láka na prestrelenú a prepálenú akciu (ktorej nie je málo), no častokrát paradoxne akčným scénam chýba nápad a iskra. Gillespie si síce stráži, aby sa z komiksovej novinky nestal digitálny maglajz, no chýba mu občas premyslená choreografia a akýsi kompozičný um. A keď sme pri tých kompozíciách.

V niektorých momentoch, najmä akcii v interiéroch, sa zdá, že nedýcha a nie je vzdušná. Spôsobuje to vlastne veľmi prozaický detail. V interiéry je kamera nalepená na hrdinov a kompozícia záberu tak pôsobí akosi klaustrofobicky. Možno to bol zámer, no trochu postrádam jeho zmysel.

Zároveň atómovkou úrazu je cit pre nelogickosť scén. Často sa napríklad stáva, že zvíťazí umelá motivácia scenára nad logikou vecí. Občas sa tak problém vyrieši sám alebo niektoré deje na seba takmer nenadväzujú a pôsobia, akoby ich k sebe prilepili z dvoch rôznych filmov. Supergirl sa okrem vesmírnych zloduchov pasuje, ale aj s určitou tiktokizáciou dramaturgie. Niekedy sa až zdá, že v scénach chýbajú snímky a je vypitvaný o časť obsahu.

Supergirl vo finále neurazí a je o niečo menší obsahový a vizuálny bordel ako Superman. Zároveň sa tak ale divák pýta, kedy príde ten očakávaný „gamechanger“, ktorý nový Gunnov vesmír uvedie vo svetle hollywoodskych reflektorov. Zatiaľ totiž len predviedol, že má myšlienku, obrazový koncept a nápad, ale chcelo by to aj tú spomínanú atómovku, ktorá rozčerí generické vody hollywoodskej popcornovej produkcie.

Supergirl (USA, 2026, 110 min.)
Réžia: Craig Gillespie. Scenár: Ana Nogueira, Jerry Siegel, Joe Shuster. Hrajú: Milly Alcock, Jason Momoa, David Krumholtz, Emily Beecham, Matthias Schoenaerts