PRÍPAD 137

Francúzska kriminálka nemecko-francúzskeho režiséra Dominika Molla (Harry to s vami myslí dobre, Noc 12.) prichádza po takmer roku od uvedenia v súťažnej sekcii cannskeho festivalu do slovenských kín. Oplatí sa vidieť?

Počas jednej z pravidelných vypätých demonštrácií („Žltých viest“) v centre Paríža je vážne zranený mladík, ktorý údajne nevykazoval známky rabovania ani násilia. Prípad interne vedený ako spis číslo 137 sa spočiatku javí ako rutinná záležitosť, no precízna vyšetrovateľka Stéphanie Bertrand (Léa Drucker) neberie žiaden hlásený „prešľap“ svojich kolegov na ľahkú váhu. Aj toto číslo preverí ako každé iné. A možno aj o niečo pedantnejšie. Sfilmovaný príbeh je inšpirovaný udalosťami z parížskych protestov.

Rozvedená Stéphanie kedysi pracovala na protidrogovom oddelení, dnes má síce vedúcu, no menej populárnu funkciu na policajnom inšpektoráte. Vyšetruje pochybenia policajtov, svojich kolegov. To, čo ale niekto môže oceňovať ako dlhú a tŕnistú cestu k spravodlivosti, iný vyhodnocuje ako škodnú „paľbu do vlastných radov“.

Ťahákom snímky je výkon Francúzky Léi Drucker v role ústrednej vyšetrovateľky. Jej sústredená tvár a prenikavý pohľad zachádzajú divákovi pod kožu. Herečkin nepretržitý koncentrovaný výraz korešponduje s odhodlanosťou a metodickosťou jej postavy. Stéphanie je prísna a rázna, no vďaka správne nastavenému morálnemu kompasu dokáže byť aj ľudská. Primárne ju vidíme ako serióznu vyšetrovateľku, no kde-tu musí byť aj obozretnou a milujúcou matkou. Za svoj výkon si Drucker vyslúžila francúzskeho Césara a miestenku na Európsku filmovú cenu.

Popri pre režiséra typickej procedúre sa film snaží nahliadať na hlavnú postavu okrem jej profesie aj ako na matku (aktivity a rozhovory so synom), zodpovednú a uvedomelú občianku „zo susedstva“ prejavujúcu prirodzený súcit či obyčajnú, všednú osobu v súkromí (slabosť pre mačky).

Akurát aspekt, že obeť neprimeraného zásahu pochádza z rovnakého mestečka, kde vyrastala i naša inšpektorka, pôsobí vykonštruovane. Stéphanie by svoju poctivú mravčiu prácu vykonala aj bez náznaku tejto podprahovej motivácie. Podobne umelo pridaná pôsobí v dramaturgii aj postava ex manželovej novej priateľky – taktiež policajtky, ktorá hrdinku neváha hneď pri prvom – nevinne pôsobiacom stretnutí v bare – principiálne konfrontovať.

Scenár rozohráva vnútorný policajný konflikt medzi „hrdinami v teréne“, ktorí nasadzujú svoj krk, a „kancelárskymi krysami“. Jemne sa dotkne aj roviny rasizmu v zmysle, že je vo zvyku prihliadať na prípady inak, ak obeťou nie je bežný Francúz, ale povedzme prisťahovalec. Príbeh vo svojej poslednej tretine pripomína boj Dávida s Goliášom, keď poukazuje predovšetkým na zložitosť právneho potrestania klamlivej výpovede a prekročenia kompetencií či zákona.

Hladký strih šikovne sprostredkováva viaceré procedurálne úkony: administratívnu a korešpondenčnú prácu, vypočúvanie svedkov z oboch strán, analýzu kamerových záznamov, vytváranie časovej osi či spisovanie protokolov. Najmä v úvode sa pri nastolení problému používajú najrôznejšie zábery, či už z priemyselných kamier, od reportérov alebo z mobilov svedkov a účastníkov demonštrácie.

Prípad 137 je procedurálnou policajnou drámou, kde sa rozpitváva úlomok z veľkých nepokojných demonštrácií, ktoré sú nám našťastie často známe iba zo spravodajstva. Každý takýto oficiálny parciálny incident dostáva prílepok s číslom a prešetruje sa. Snímka s výbornou Léou Drucker tlmočí, ako poctivo môže vyšetrovanie prebiehať, keď sa sporného či citlivého prípadu ujme zásadová osoba so zmyslom pre hĺbku a spravodlivosť. Ani to neraz nestačí na uspokojivý (spravodlivý) záver, ak je to prípad, keď morálka jednotlivca stojí proti (skorumpovanosti) systému.

Dossier 137 (Francúzsko, 2025, 115 min.)
Réžia: Dominik Moll. Scenár: Dominik Moll, Gilles Marchand. Kamera: Patrick Ghiringhelli. Hrajú: Léa Drucker, Jonathan Turnbull, Yoann Blanc, Antonia Buresi, Pascal Sangla, Guslaguys Malanda, Kevin Debonne a ďalší.