WITCHER 4. SÉRIA

Kontinent zachvátila vojna. Nilfgaard si podrobuje svet, Severné kráľovstvá sú na ústupe a aby toho nebolo málo, prebiehajú boje aj medzi čarodejníkmi. Škola Aretuza je zničená, veža Tor Lara je preč a skupina okolo Vilgefortza sa snaží ostatných úplne vyhladiť, pričom sleduje vlastnú agendu. Rovnako ako cisár Emhyr. V centre toho všetkého je mladá Cirilla, ktorú chce každý nájsť na získanie jej moci.

Štvrtá séria Zaklínača začína presne tak, kde tretia skončila. Scenáristi čerpali z románov Čas opovrhnutia a Krst ohňom, aj keď to čerpanie je otázne. Stále je tu jasná línia toho, že si z kníh Andrzeja Sapkowskeho berú len akýsi základ a inak si už dej výrazne prispôsobujú a tvarujú tak, aby sedel tým ich postavám, ani nie tak Sapkowskeho. Tie sú tak už idú občas vlastnou cestou, majú trochu iné motívy a aj charakteristiky. To ale nie je veľká zmena, už nejakú dobu to tak v seriáli je, no teraz asi najvýraznejšie.

Veľká zmena je tá, ktorá vám hneď udrie do očí. Henry Cavill je preč ako Geralt. Chcel sa vrátiť k Supermanovi, nevyšlo to, tak zostal bez oboch úloh. Namiesto neho je tu Liam Hemsworth. Tvorcovia seriálu nám tvrdili, že zmysluplne vysvetlia, prečo zrazu zaklínač vyzerá inak. No postavili sa k tomu tak trochu ako James Gunn k reštartu DC univerza. Aký Cavill? Geralt mal vždy túto tvár.

Nie je problémom, že je tu nová tvár, to sa seriálom stáva bežne. Dokonca ani to, ako sa s tým scenáristi popasovali, aj keď sa to rozhodne dalo zvládnuť lepšie. Problémom je, že Hemsworth v tejto úlohe nepôsobí dobre. Najskôr v tej vizuálnej rovine. Už ste možno postrehli kopu vtipov na parochňu, ale celkovo pôsobí ako cosplay. Síce drahý a komplexný, ale stále cosplay. Kostým ujde, parochňa vyzerá príšerne a čím viac toho v tejto sérii Geralt prežije a čím viac je od blata či krvi, tým horšie to celé pôsobí.

No tiež nepôsobí dobre v postave ako takej. Akoby mu nebola komfortná. Snaží sa napodobňovať Cavillov štýl, dokonca prvé slovo, ktoré v tejto sérii povie, je to legendárne „Fuck“. Ale na diváka to pôsobí len ako silená póza. Ramená naširoko ako s naškrobenými chlpmi v podpazuší, tlačenie hlasu do „chrapláku“ a drsný výraz v tvári. Pritom práve táto časť príbehu má byť pre Geralta najdôležitejšia, už to nejde bez toho, aby si zvolil stranu. Nejde len o neho, ale aj o Yennefer a hlavne Ciri. No Hemsworth tú vládu nezvláda. A asi mu nepomáha ani scenár.

Štvrtá séria vyšla celá naraz, nie je tak už delená na dve časti ako tá tretia. Teda formálne nie je delená. Pri sledovaní prvých štyroch-piatich epizód z nich ale budete mať podivný dojem. Kombinácia scenára a strihu vytvára scény, kde akoby neexistovala váha. Rýchlo sa striedajú miesta, postavy, dokonca tóny. Každú chvíľu treba resetovať scénu, divák nemá čas ju vstrebať, vnímať emócie a váhu toho, čo sa deje.

To sa našťastie výrazne zlepší v posledných epizódach a dokonca sa musím priznať, že síce som niektoré epizódy z prvej polovice pretrpel, záver je podarený. V mnohých ohľadoch iný ako knihy, no ako seriál stále napínavý. A s cliffhangerom, ktorý môže fungovať, ak ste teda prehryzli už to, že toto nie je ten knižný Zaklínač, ktorého poznáte. Pred poslednou sériou to je dobre rozostavané, len je škoda, že cesta k tomu záveru je občas fakt niečo, do čoho sa musíte nútiť.

Dej novej série je viac vetvený, pozostáva z troch línií, ktoré sa len ojedinele prelínajú. Každá je venovaná jednej postave, keďže sa ústredná trojica rozdelila a teraz je to o tom, kam smerujú. Geralt so svojou nesúrodou družinou putuje do Nilfgaardu a aj keď si Hemsworthove podanie neužijete, našťastie nie je sám. Marigold je už trochu otravný, ani hudobne už sa tu veľmi nepredvádza, ale gnóm Yarpen spolu s trpaslíkmi Zoltanom Chivayom a Percivalom Schuttenbachom sú postavy, ktoré si viete obľúbiť. Veľmi dobrý je Laurence Fishburne ako Regis, čo je síce taká jeho tradičná mentorská rola, ale cíti sa v nej zjavne dobre.

Yennefer stále tiahne proti Vilgefortzovi a snaží sa nájsť aspoň nejaké posily, s pomocou ktorých by mu mohla čeliť. To všetko, aby ochránila Ciri. Yennefer sa vo svojom príbehu asi najvýraznejšie odkláňa od kníh, jej línia má pár silných momentov, ale aj veľa hlúpych. Ciri sa spája s Krysami, s ktorými putuje krajinou a skúša trochu iný život, no osudu neutečie. V jej línii je už menej hlúpych momentov (aj keď stále sa nejaké nájdu), ale sleduje sa lepšie. Navyše prináša extrémne silný záver v rámci série.

Veľa toho v štvrtej sérii naozaj nefunguje, scenár je deravý, plný nelogickostí a často aj hlúpych dialógov. Ale sú tu aj veci, ktoré fungujú dobre. napríklad casting nových vedľajších postáv vyšiel dosť dobre. Okrem už spomínaného Fishburna sa k novej sérii pridali Danny Woodburn a Linden Porco v úlohách trpaslíkov a sú fakt dobrí. Nové záporné postavy obsadili James Purefoy (Skellen) a Sharlto Copley (Bonhart). Pritom práve Leo Bonhart v Copleyho stvárnení je naozaj desivý a je vidieť, ako si svoju úlohu naozaj užíva. Aj vďaka nemu sú tie posledné epizódy pozerateľné.

A kým teda niektoré masky a kostýmy až tak nevyšli, napríklad efekty sú na tom lepšie a niektoré CGI vyzerajú dobre. Rovnako výprava funguje. A štvrtá séria priniesla naozaj dobrú choreografiu bojov, čo je vec, ktorá v tretej sérii dosť zaostávala. Možno trochu paradoxné je, že tie najlepšie nemá na konte Geralt, ale práve mladá Ciri.

Úvod štvrtej série je vlastne symbolický. A dosť ironický. Stribog rozpráva príbehy Geralta, Yennefer a City, na čo mu mladá Nimue nespokojne odvrkne, že ich príbehy rozpráva zle a nikdy ich nečítal. To je čoraz viac problém seriálového Zaklínača. Nemusí byť nutne chybou, že sa seriál vzďaľuje od predlohy, len by musel byť dobrý. Bohužiaľ ale nie je. Štvrtá séria síce prináša pozitívne momenty a klamal by som, ak by som povedal, že som si záver neužil, ale musíte sa k nemu prepracovať cez horu zle napísaných dialógov a scén, ktoré sú neraz vyslovene hlúpe.