DOCTOR WHO 14 SEZÓNA ŠPECIÁL

Doctor Who je späť. Dokonca vo viacerých významoch, než by ste si mysleli. V prvom rade sa na obrazovky vrátil kultový britský sci-fi seriál, ktorý pauzoval od októbra 2022. Zároveň je späť aj to, čo seriál pre mnohých predstavoval. Vrátila sa radosť, energia, dynamika, hravosť. Vrátila sa aj nezmyselnosť. Vrátila sa skvelá orchestrálna hudba a vrátila si aj staré známe tváre. Vrátil sa Russell T. Davies (Queer as Folk, Years and Years, It's a Sin) ako showrunner, ktorý seriál už viedol od jeho moderného znovuzrodenia až do roku 2010. Ten si priniesol aj ľudí, s ktorými už spolupracoval. Pre hudbu to je skladateľ Murray Gold, v rámci obsadenia zase herci David Tennant a Catherine Tate.

Ešte kým sa Davies pustí do plnohodnotnej novej série na jar 2024, dostali sme v roku 2023 štvoricu špeciálov. Davies tak pripomína éru v rokoch 2008-2010, kedy seriál tiež pauzoval, ale dostal päticu väčších špeciálnych epizód. Situácia je ale iná. Vtedy bol na vrchole, teraz si musí naprávať pošramotenú povesť a tiež získať späť divákov, ktorí mu v predchádzajúcich rokoch dali zbohom. Aj preto v BBC stavili na osvedčené mená. Daviesova prvá éra je fanúšikmi považovaná za jednu z najlepších vôbec, Tennant je asi najobľúbenejším predstaviteľom ústrednej postavy, Tate je zase výborná komička a už v minulosti s Tennantom mala skvelú chémiu. Funguje to aj po rokoch?

Našťastie áno a netrvá dlho, kým všetky dôležité persóny pred aj za kamerou zapadnú do starých známych koľají. Šokujúca regenerácia z roku 2022 priniesla starú známu tvár Davida Tennanta, ale v novej postave. Respektíve relatívne novej. Hrá totiž štrnástu tvár Doktora a dôvod, prečo nastúpila opäť táto tvár, je jednou zo záhad, ktoré chcel Davies v prvých troch špeciáloch vyriešiť. Príliš sa ale nezaťažuje tým, čo je za ním. Práve naopak, pozerá sa vpred, a tak aj Doktor nerieši svoju staronovú tvár, ale cestuje, čo ho privedie k starej známej Donne Noble.

Nič vám tieto mená nehovoria? Nevadí. Seriál je v úvode rámcovaný tak, aby vám stručne a jednoducho vysvetlil, čo sa stalo v minulosti. Ak ale poznáte staršie série, emocionálny dopad zo stretnutia dvoch starých známych bude výraznejší. Donna sa posunula ďalej v živote, má dcéru, no akoby ju čosi volalo späť. Už len to meno – Rose. Prečo si jej dcéra vybrala práve toto meno? Prvý špeciál je o osudovosti, nechýba komédia, no do toho prichádza aj prímes tradičnej „monster of the week“ formulky. Dáva jej záver zmysel? Vôbec, ale je zábavný, hravý a zapadá do toho, čo by moderný Doctor Who mal a mohol znamenať.

Ukazuje sa totiž, že moderné poňatie seriálu z veľkej časti reflektuje to, kto je jeho showrunner. Je to človek, ktorý je starší a vypísanejší. Zároveň je viac stotožnený s tým, kým sám je. Väčší priestor majú témy s presahom – sexuálna orientácia, osobná identita. Dokonca do seriálu Davies pretavil aj osobné tragédie. Sú tu momenty, kedy máte dojem, že nesledujete kultovú sci-fi, ale skôr osobný komentár súčasnej spoločnosti. A to je len dobre. Ukazuje to, čo všetko môže seriál znamenať pre rôznych ľudí.

Každá zo štyroch špeciálnych epizód je iná. Ako som už písal, prvá je osudové stretnutie. Pre fanúšikov to nie je príliš originálny príbeh a to hlavne preto, že je to vlastne remake jedného starého Doctor Who komiksu z roku 1980. Aj kvôli tomu je to trochu zbytočne predvídateľné. Druhá epizóda ale výrazne mení tempo aj náladu. Vracia sa skôr k temnejším epizódam o zle, ktoré bolo viac skryté a Doktor ho musel poraziť hlavou. A robí to dobre, pričom pridáva aj trochu introspektívy. Komorné zasadenie len s dvojicou postáv jej dáva peknú možnosť vyniknúť. Fanúšikov poteší, že sa predsa len v ešte jednej scéne objavil aj Bernard Cribbins, britský herec, ktorého kariéra sa rozprestierala až cez 7 dekád.

No a potom je tu tretí špeciál, posledný s Tennantom a prvý s novou tvárou Doktora, ktorou najbližšie roky bude Ncuti Gatwa. Najviac priestoru si však v epizóde pre seba ukradol niekto iný – Neil Patrick Harris. Známy komediálny a muzikálový herec hrá trochu proti svojmu archetypu, ale naozaj len trochu. Stále je šoumen, spevák, klaun, tanečník. Stále je svojsky výstredný, ale teraz v postave, ktorá nie je jeho. Stelesnil Hračkára (Toymaker), čo je záporák z dnes už stratených epizód z roku 1966. s energiou sebe vlastnou prebúdza tú hravosť a pekne kontrastuje s Tennantom, ktorý je zase typický únavou. Prvé chvíle s ním v novej TARDIS ho síce ukazujú podobne jeho desiatej schránke, ale v priebehu epizód zistíte, že táto inkarnácia je hlavne unavená.

Celá epizóda je jedným prehnaným cirkusom, kedy seriál porušuje vlastné pravidlá, čo je asi najvýraznejší motív a zároveň správa, ktorú seriál dáva divákom – staré pravidlá neplatia, zvyknite si na to. Aký bude nový Doctor Who? To zatiaľ nevieme. Nevieme, čo všetko zo starého kánonu si tvorcovia vyberú a čo rozbijú podobným spôsobom. Vieme ale, že najbližšie roky bude mať tvár, ktorá mu náramne sekne.

Gatwa nastupuje na konci epizódy Chichot a v Kostol na Ruby Road už preberá opraty. Do milióny rokov starej postavy prináša novú úroveň mladíckej energie a aj sexepílu, pričom je jasné, že to v budúcnosti bude iskriť novým spôsobom. Ako je zvykom, jeho verzia je iná ako všetky predchádzajúce, ale roly sa chopil veľmi dobre. Emotívne scény na konci epizódy zvláda rovnako bravúrne komické, kedy s vážnym výrazom na tvári hovorí, že sa snaží naučiť reč lana. Sekunduje mu mladá Millie Gibson ako nová spoločníčka Ruby Sunday, ktorá sa zatiaľ ukázala len ako klbko chaosu, ale prichádza s prísľubom záhady, ktorú bude pravdepodobne riešiť ďalšia séria.

Celkovo štvorica špeciálnych epizód položila mnoho otázok, na ktoré zatiaľ nepoznáme odpovede a uvidíme, či sa ich scenáristi rozhodnú zodpovedať. Predviedlo sa niekoľko tajomných postáv a udiali sa veci, ktoré môžu mať v budúcnosti veľký dopad (napríklad aj nová regenerácia). Hlavne ale seriál získal späť hravosť a zábavu, ktorá k nemu kedysi patrila, no postupne sa vytratila. Neberie sa vážne. Ako by ste vôbec mohli brať vážne raráškov na lodi plachtiacej oblakmi počas Vianoc? Ale to je niečo, čo fanúšikom chýbalo. Aj tie Vianoce, keďže v predchádzajúcej ére seriál rezignoval na vianočné špeciály, ale teraz sú späť.

No a je tu ešte niekoľko aspektov, ktoré si musíme rozobrať. Myšiak ponúkol BBC balík peňazí, takže sa na tvorbe teraz podieľa už aj Disney. Výhodou je, že si seriál môžeme pozrieť na Disney + a väčší rozpočet je badať. CGI je lepšie ako kedykoľvek predtým, tvorcovia ale nezabudli ani na praktické efekty a masky, ktoré sú výnimočne dobré. Zároveň je seriál dostupný aj s dabingom. V rámci českého sa vrátili hlasy, ktoré ste s Tennantom a Tate mali stotožnené už dávno.

Ale prekvapí slovenský dabing. Štrnástemu Doktorovi prepožičal hlas Juraj Kemka a aj keď to nie je zlé, preklad je občas divný. Na to dopláca aj Donna v slovenskom podaní herečky Soni Norisovej. Nové dynamické duo dabuje dvojica Dávid Hartl a Sára Polyaková. Bude to chcieť trochu zvykania si a bohužiaľ sa v dabingu stráca to, čo postavám dáva originálne znenie. Napríklad povaha Ruby je dokreslená aj cez jej prízvuk, čo je nuansa, ktorá sa v slovenskom znení stráca.

Murray Gold pre staré známe tváre recykluje aj známe hudobné motívy, ale pri sledovaní si uvedomíte, že vám tento štýl veľkého orchestra chýbal. Dodáva to seriálu váhu aj emóciu. Zároveň im ale dodáva aj niečo nové. Nový štýl, nové prvky, aranžmány aj známych motívov sú svieže. Keď sa seriál prehupne do éry nových tvári, prichádzajú s tým aj nové melódie, ktoré podčiarkujú to, čo nové postavy predstavujú. Doktorova téma je takmer pochodová, dynamická a niekedy trochu agresívna. Skladba pre Ruby je zase nežná, komorne klavírna, až neskôr sa pridáva sláčiková sekcia. Akoby chcel zvýrazniť tajomno tejto postavy.

Takže Doctor Who je späť! A to ste asi aj chceli. Či ste už seriál sledovali predtým alebo nie, tieto štyri epizódy sú skvelou príležitosťou, ako doň (znova) skočiť. Sú odvážne a konečne zase zábavné. Hrajú sa s postavami, divákmi a aj zabehnutým kánonom, aby nám predstavili Doktora pre novú éru. Pre túto éru. Doktora, ktorý vás v sobotu večer na hodinu pobaví, rozosmeje aj dojme, ale zároveň reprezentuje viac ako kedykoľvek predtým. Pritom ani nemusí Davies tak tlačiť na pílu, ako v tejto oblasti tlačil Chibnall vo svojej prvej sérii. Teraz nám ostáva už len čakať, ako sa tento potenciál podarí využiť už na jar v 14. (a celkovo od roku 1963 40.) sérii.

Epizódy: The Church on Ruby Road, The Star Beast, Wild Blue Yonder, The Giggle