NEZNÁMY - ZNÁMY: JOHN SAYLES

V roku 1972 vyštudoval psychológiu na Williams College v Massachusetts. Keďže nemal ďalšie ambície pokračovať v akademickej kariére, rozhodol sa že si na živobytie bude zarábať manuálnou prácou. Pracoval ako zriadenec v sanatóriu, stavebný robotník, či na linke v továrni na balenie mäsa. Zbieral inšpirácie a materiál pre svoje budúce projekty. Popritom ďalej písal poviedky a rozposielal ich do časopisov s nádejou, že ich jedného dňa možno vydajú. Práve z tohto životného obdobia pramení jeho hlboké porozumenie pre komplikovaný život a sociálne problémy robotníckej triedy, ktoré zužitkoval vo svojej spisovateľskej a neskôr aj filmovej tvorbe. V roku 1975 vyhral za svoju prvú uverejnenú poviedku O´Henryho cenu. Napísal prvý román Pride of the Bimbos (Na čo sú ženské pyšné). O dva roky neskôr vydal druhý román Union Dues (Odborárske príspevky) o labouristickom hnutí, ktorý bol nominovaný na Národnú knižnú cenu.

Medzi písaním si zarábal ako herec v rôznych filmoch. Počas nakrúcania jedného z nich napísal scenár o korupčnom škandále baseballového klubu Black Sox a poslal ho do Los Angeles. Film sa síce nenakrútil, no scenár zaujal pozornosť Rogera Cormana a jeho spoločnosti New World Pictures. V priebehu nasledujúcich rokov sa Sayles etabloval ako autor mnoha scenárov k béčkovým exploitatívnym filmom. Jeho prvým bola Piraňa (Piranha, r. Joe Dante, USA, 1978). Nasledovali ďalšie ako Dáma v červenom (Tha Lady in Red, Lewis Teague,1979), Sador, vláca vesmíru (Battle Beyond the Stars, Jimmy Teru Murakami, 1980), Aligátor (Alligator, r. Lewis Teague, USA, 1980) a Vytie vlkodlakov (The Howling, r. Joe Dante, 1981). Uznávaný a kritikou oceňovaný spisovateľ sa tak okrem iného stal známy aj svojimi vtipnými a absurdnými dialógmi, nadsadenými kulisami a narážkami na filmové tradície.

Jeho skúsenosti so svetom nízkorozpočtových filmov v Cormanovej "škole filmárskeho prežitia" ho viedli k myšlienke zrealizovať svoj vlastný film. Za peniaze zarobené z písania a "doktorovania" scenárov Sayles za 25 dní nakrútil svoj prvý celovečerný debut (stál okolo 40 000 USD) pod názvom Návrat Seacuskej sedmičky (The Return of the Seacuse Seven, 1980). Príbeh sa odohráva v roku 1960 keď je 7 priateľov v Seacuse počas protestného pochodu na Pentagon zatknutých a uväznených. O desať rokov neskôr sa všetci znova stretávajú v New Hampshire v dome Mikea Donneyho (Bruce McDonald) a Kate Sipriano (Maggie Renzi, Saylesova životná partnerka, herečka a producentka jeho filmov). Diskutujú o tom ako sa ich životy, lásky, ciele a ideály zmenili od čias búrlivých 60tych rokov. Sayles tak rozpráva o blednutí revolučných ideálov mladosti. O tom ako ich človek prostredníctvom kompromisov postupne stráca. Tento debut je častokrát prirovnávaný k Hartleyho prvotine Neuveriteľná pravda (The Unbelievable Truth, 1989). Obidva filmy používajú silný príbeh a dialógy, aby kompenzovali nedostatky vyplývajúce z extrémne nízkeho rozpočtu. Tak ako Robert Altman vo svojom filme Nashville (Nashville, 1975), aj John Sayles nahradil akciu strihom, keďže si kvôli rozpočtu nemohol dovoliť drahú pohyblivú kamerovú techniku potrebnú pre nakrútenie filmovej akcie. Návrat Seacuskej sedmičky však započal novú éru amerického nezávislého filmu. 

Prácu pre veľké hollywoodske štúdio (Paramount Pictures) si vyskúšal na romanci pre dosievajúcich Dievča, si to ty (Baby it´s you, 1983). Je to jedna z ďalších variácií na klasický príbeh o Rómeovi a Júlii, o dvoch stredoškolských študentoch - konzervatívnej Jill Rosenovej (Rosanna Arquette) a búrlivákovi Albertovi ´Šejkovi´ Capadilupovi. Píše sa rok 1966 v mestečku Hoboken, New Jersey. Ona je frustrovaná stredoškoláčka, dcéra dobre situovaného židovského lekára. On je italo-američan z robotníckej rodiny, ktorého životom sú jeho rýchle auto a Frank Sinatra. Medzi nimi sa postupne rodí láska, ktorá je neustále znemožňovaná ich odlišným pôvodom a rozdielnymi ambíciami. Saylesov film však ide ďalej ako bežné stredoškolské romance pre -násťročných. Žánrová romantická komédia sa v polovici mení na temný príbeh, ponárajúci sa hlbšie do diametrálne odlišných charakterov hlavných postáv. Šejka vyhodia zo školy a Jill odchádza na univerzitu. Po čase sa životom poučený Šejk vracia spať, aby sa spolu s Jill usadil a založil si s ňou rodinu. Ona však žije búrlivým študentským životom, ktorého sa nemieni vzdať.

Sayles stále pracuje ako nájomný scenárista, aby mohol financovať svoje vlastné projekty. Počas postprodukcie filmu Dievča, si to ty dostal grant od McArthurovej nadácie vo výške 33 000 USD. To mu umožnilo vrátiť sa spať k samofinancovaniu vlastných filmov. Na základe svojich troch veľmi živých snov v roku 1984 nakrútil zvlášny sci-fi príbeh Brat z inej planéty (The Brother from Another Planet, 1984). Opäť použil tradičné žánrové klišé. Tentokrát je to sci-fi - mimozemšťan Brat (Joe Morton) stroskotá na planéte Zem. V New Yorku v Harleme. Brat je utečenec zo svojej planéty, kde bol otrokom. Na Zemi sú mu v pätách dvaja drsní robotickí agenti, ktorí po prenasledujú po celom vesmíre. Sayles využíva postupy sci-fi žánru ako nástroj, ktorým skúma a zobrazuje vážne otázky súčasnosti - a to najmä problémy afro-americkej komunity v Harleme ako sú drogy, rasizmus, strata historického vedomia komunít a nedostatočnosť sociálneho systému. Brat z inej planéty je celovečerným debutom Ernsta Dickersona, ktorý sa neskôr stal dvorným kameramanom nekompromisného afro-amerického režiséra Spikea Leeho.

Svojim filmami ako Návrat Seacuskej sedmy, Dievča si to ty a Brat z inej planéty sa John Sayles zapísal do povedomia odbornej i laickej verejnosti ako zručný rozprávač, využívajúci klasické hollywoodske žánre na prerozprávanie príbehov so silným spoločenským podtextom a sociálnym cítením. Jeho nasledujúce diela ako Matewan (Matewan, 1987), Osem mužov z kola von (Eight men out, 1989) a Mesto nádeje (City of Hope, 1991) ukázali jeho sebadôveru, autorskú a režisérsku zrelosť. V každom z nich rozvinul všetky prednosti jednotlivých žánrov. Bol to western vo filme Matewan (príbeh založený na skutočných udalostiach baníckych nepokojov v uhoľnom mestečku vo Virgínii v roku 1920), športový film Osem mužov z kola von (nakrútený na základe Saylesovho prvého scenára z roku 1978) a predmestská detektívka Mesto nádeje. Využíva v nich rozlične poprepletané vlákna príbehov, ktoré tvoria život americkej spoločnosti na osobnej i politickej úrovni. Jeho ďalšie dielo Tajomstvo Roan Inish (The Secret of Roan Inish, 1994) je mystickým príbehom keltskej legendy o "selkie" - napol človeku, napol tuleňovi pre deti i dospelých. Bol nakrútený v Írsku a tvorí tak trocha výnimkou v jeho tvorbe zameranej na spoločenské a politické problémy USA.