NÁVRATY: KAPITÁN DABAČ

Agnesa Kalinová v dobovom periodiku Kultúrny život  predstavuje svoj pohľad na film (proti Malinovi vyznievajúci kontroverzne). "Kapitán Dabač - má všetky znaky, ktoré určovali charakter Bielikových diel: vzrušujúci dej, vyostrené zrážky, epickú šírku rozprávania a priamočiarosť riešenia konfliktov...  má silnú a výraznú, dramaticky nosnú postavu ústredného hrdinu, okolo ktorého sa jasne koncentruje dej i myšlienka diela. Kapitán Dabač je jasným prínosom vo vývine režiséra Bielika - je to jeho doposiaľ najvyrovnanejšie, štýlovo i myšlienkovo najčistejšie dielo, je súčasne prínosom v zobrazovaní Povstania nielen v rámci slovenského filmu, ale nášho umenia vôbec." (KALINOVÁ, Agnesa.  Pohľad z vnútra i pohľad z boku. Kultúrny život, 1959, č. 35,  s. 8.)

V centre Bielikov Kapitána Dabača stojí charakterovo vyvíjajúca sa postava človeka na pozadí historických udalostí. Spočiatku vyznieva kapitánovo správanie trochu pateticky, neskôr viditeľne nadobúda prvky naturalizmu a pokúša sa vniesť do deja presnejší obraz skutočnosti. Film časom evokuje pocit, akoby Bielika  prestávala trápiť otázka SNP (čo sa neskôr potvrdí v interview). Nosný konflikt naďalej ostáva, ale do popredia razantnejšie vystupuje charakter postavy Dabača. Tým stráca dielo ako také prvotné ideové zaradenie, a je na mieste otázka, o čo vo filme skutočne ide; o "hrdinský boj" slovenského ľudu v období SNP, alebo o postavu na pozadí tohoto konfliktu.

"Neujasněnost v ideovém zařazení Dabače se projevuje i v uměleckém ztvárnení příběhu, jehož ústřední postava nemá rovnocenné protihráče. Tím se vytrácí  silný, psychologicky podložený dramatický konflikt ve vztazích postav.  Je nahrazován mnohdy vnejší napínavostí a konstrukcí zápletek..." (Svobodné slovo, 12. 11. 1959.)

Dabač ako solitér rozohráva partiu nepodchytených a neukotvených vzťahov medzi jednotlivými postavami. Je psychologicky o mnoho viac vykreslenejší, či už z hľadiska citového prežívania, rozumových pochodov, uvažovania a následného konania. Ostatné postavy sa dostávajú do jeho blízkosti tým, že križujú smer jeho cesty; napríklad, postava komisára partizánskeho oddielu Pavla Garaja sa do deja dostáva pomerne okrajovo, postupne sa v ňom formuje (nie však v rovnomernej línii spolu s Dabačom ), v závere však z príbehu vychádza ako víťaz, pretože si svojim rozumným uvažovaním od začiatku túto pozíciu vyslúžil.

Základný determinantom Dabačovho konania je ukrytý v láske. "Smrť je hrozná pre toho, komu sa chce žiť... Cieľ, bratku, je len jeden: láska. Bez lásky sa nedá žiť." (cit. z filmu)  Vnútorná motivácia postavy k činnom je vyburcovaná práve cez spomínaný cit a všetky ideológie a spoločenské aspekty sú ním umlčané.

Film Kapitán Dabač stojí na hrane. Jedna skupina textov vyzdvihuje tematické uchopenie príbehu... "Kapitán Dabač je film o hrdinstve a zapletenom osude jedného z povstaleckých bojovníkov, zachytávajúci verne a pravdivo dobu i ľudí, vykresľujúci strhujúco nadšený boj povstaleckých bojovníkov. Réžiu filmu zverili skúsenému a ostrieľanému režisérovi Paľovi Bielikovi, ktorý už filmom Štyridsať štyri dokázal, že sú mu blízke témy hrdinstva a udatnosti, veľké drámy obyčajných, prostých ľudí." (Kapitán Dabač, Obrana lidu, Praha 18. III. 1959.)

...druhý okruh sa týka pozitívneho - negatívneho rozvitia spoločenského ideového smerovania doby... "Morálne zázemie hrdinských kúskov kapitána Dabača postráda ideovú inšpiráciu, sústreďuje sa výhradne na duševné rozpory, vyvolané udalosťami náhodnými." (ŠTRIC, Ernest. Úspech i dôvod k zamysleniu sa. Predvoj, 1959, č. 37,  s. 8.)
 
"Film vytvára a postupne dokresľuje tento zložitý a protirečivý charakter na rade zrážok hrdinu s prostredím sfašizovanej slovenskej armády, pričom presvedčivo odhaľuje jej bezcharakternosť,  najmä v postave stotníka Slanca i v rade stretnutí s ozajstnými bojovníkmi - komunistami. Možno práve tu mohol ísť film do väčšej hĺbky, Dabačovo priateľsvo i nezhody s komisárom partizánskej jednotky Garajom mohli mať aj myšlienkovo hlbšie, menej náhodné motívy,..." (KALINOVÁ, Agnesa. Pohľad zvnútra a pohľad zboku, Kultúrny život, Bratislava 29. XIII. 1959.)

...ďalší pociťujú v diele nedostatok emocionálnych polôh... "lyrika nesmie stáť proti tomu, čomu hovoríme nepresné hrdinské scény. Život nie sú škatuľky, v ňom ide všetko vedno: láska a smrť, boj a vyznanie. A to chceme čestnejšie, vierohodnejšie a citlivejšie vidieť aj vo filmoch Bielikových..." (F. S. Hrdinstvo, lyrika a Bielik. Film a divadlo,  1959,  č.20, s. 12-13.)

...zvyšné príspevky vyzdvihujú Bielikov režijný prínos v  procese formovania sa slovenskej kinematografie... "Štýlová jednota a vzácna dramaturgická skĺbenosť nenechávajú diváka ani na chvíľu vzdialiť sa od osudov filmových hrdinov." (JANEK, Miroslav. Kapitán Dabač - filmová oslava povstania, Život, Bratislava 17. IX. 1959.)

"Bielikov filmový prepis "Kapitána Dabača" je ukážkou jeho vyspelej režijnej práce. Nemenej je aj ukážkou dokonalej práce ostatných tvorcov, najmä kameramana K. Kršku, ktorého každý záber je jasný svojim zámerom a účelnosťou." (Cieľ,  Žilina, 13. IX. 1959.) a jeho priľnutosť k národu, krajine a k životu jej ľudu...
 
"Bielikov umelecký a ideový rast je nerozlučne spojený so slovenskou krajinou, so životom jej ľudu, s tlkotom srdca nášho človeka a s opojným dychom krásnej zeme. Tá magická, legendárna sila tohto ľudu,  z ktorého sám vyrástol, priťahovala Bielika oddávna, aby ju vdýchol aj do svojich filmových diel. História mu bola látkou, ľudová poézia a jej výrazové prostriedky stavebnými prvkami a súčasnosť obzorom, ku ktorej smeroval, a ku ktorému sa mu už teraz podarilo s takou presvedčivosťou dostať. Preto v Bielikových filmoch je vždy kus srdca Slovenska, kus starostí, radostí, bôľov i vášní tohto ľudu, pravdivá atmosféra krajiny a čistota činov i myšlienok postáv, ktoré si zvolil ako nositeľov deja." (JANEK, Miroslav. Kapitán Dabač - filmová oslava povstania, Život, Bratislava 17. IX. 1959.)

V Bielikových filmoch prevláda jedna stránka režisérovho naturelu ako celok pravdivého obrazu života, ako súčasť života postáv, v ktorých nebude toľko prevládať jedna stránka režisérovho naturelu: podnetného, zaujímavého a cenného - no jednostranného.

Kapitán Dabač vyniká hlavne zmyslom vytvárajúcim priestor pre zachytenie atmosféry prostredia, aj pre charakteristiku postáv do neho vsadených. Ústredná postava nie je poňatá šablónovito. Ide o široký, epicky koncipovaný príbeh. Kapitán Dabač nie je schematický. Ideologické koncepcie prekrýva originálna koncepcia titulnej postavy. Jej individualistická a osobná revolta narúša dopredu dané, stereotypné predstavy o ušľachtilom boji v mene ideálu.

"Z kompozičného hľadiska sa rozprávanie člení na dramaticky uzavretý prológ vytvárajúci priestor pre motiváciu všetkých ďalších činov titulnej  postavy." (MACEK, V. -  PAŠTÉKOVÁ, J. Dejiny slovenskej kinematografie, Osveta, Martin,  1997 , s. 171.)     

A čo povedal samotný režisér Paľo Bielik k filmu niekoľko mesiacov pred jeho ukončením? "Celý príbeh sa veľkých bojových akcií SNP dotýka len okrajovo. Kapitán Dabač nebude historickou filmovou freskou. Ide o film protimilitaristický a protivojnový, ktorý sa zvlášť v dnešnej dobe, bude mať čo povedať divákovi." (ADAMEC, Oldřich. Paľo Bielik natáčí Kapitána Dabače. KINO, 28. V. 1959,  č. 2,  s. 168 - 169.)

Bielik ako frontový filmár využil dokumentárny materiál, nakrútený počas povstania poväčšine vo Vlčích dierach. Vo filme Kapitán Dabač je iba jediná väčšia bojová scéna, ktorej sa zúčastnilo približne 300-400 vojakov. Pri jej tvorbe čerpal hlavne z vlastných zážitkov a skúseností zo SNP, ktorého sa sám zúčastnil. "Moje zážitky a skúsenosti z doby povstania sú najspoľahlivejším kompasom pri mojej práci na tomto filme. Chcem natočiť film hlboko pravdivý. A o to ide aj mojim spolupracovníkom." (ADAMEC, Oldřich. Paľo Bielik natáčí Kapitána Dabače. KINO, 28. V. 1959,  č. 2,  s. 168 - 169.)

Paľo Bielik spolu s Karolom Plickom predstavujú dve zakladajúce osobnosti slovenskej kinematografie. V 30. a 40. rokoch vytvorili platformu, vďaka ktorej sa zmenšila rozdielnosť vo vývine svetového v porovnaní so slovenským filmom.