KRIŽIACKE VÝPRAVY

KRIŽIACKE VÝPRAVY

článok



"Boh to chce!" Týmto zvolaním pápež Urban II. odštartoval obrovské vojenské hnutie, ktoré ďaleko prerástlo svoje pôvodné rozmery a stalo sa v dobrom i v zlom medzníkom stredoveku.

Na počiatku  bolo slovo…

Európska civilizácia po vkročení do druhého milénia bola diverzifikovanejšia než sa všeobecne myslí. "Barbarskí Normani" sa vykotúľali zo Škandinávie a uchmatli si životný priestor nielen na Ostrovoch, na severe Francúzska ale i na Sicílii. Na kontinente sa to pod dohľadom rímskeho pápeža celkom slušne mlelo nielen medzi Francúzmi a Nemcami, či medzi Poliakmi a Litovčanmi alebo Maďarmi a Čechmi, ale najmä v rámci každého štátu. Králi mali totiž ďaleko do zvrchovaných panovníkov z filmov. V skutočnosti to boli silnejší či slabší muži, ktorí sa viac či menej úspešne bránili pred ambíciami bohatých kniežat, vojvodov a barónov. Obdobie po roku 1000 bolo jednoducho jednou veľkou bitkou každého proti každému o kúsok vlastnej pôdy, ktorá znamenala moc.

Križiacke výpravy

Znie to asi dosť nekultúrne, či necivilizovane a v skutočnosti to naozaj aj tak bolo. Západná, stredná a východná Európa bola ešte stále "temná". Jednoduchá, neintelektuálna. Všetko bolo biele alebo čierne. Okienkom svetla v tejto temnote bola Byzantská ríša, priamy potomok to Rímskej ríše. Rozkladala sa čiastočne na Balkáne, na Peloponéze a na pobreží Malej Ázie. Hovorilo sa v nej po Grécky a pestovali sa všetky vedy na čele s filozofiou. No a práve rozdiel medzi západným (Rímskym) a východným (Konštantinopolským) kresťanstvom bol rozdielom, ktorý urobil zo západu a východu smrteľných nepriateľov. Skončilo to dokonca obrovským extempore kedy sa pápež a carihradský patriarcha navzájom prekliali. Ak bolo v knihe Genesis na začiatku slovo tvorivé, tentoraz to bolo slovo zlostné.

Pomerne krátko na to však prišiel iný moment, ktorý všetko postavil do nového svetla. Seldžuckí Turci, pomerne čerstvo obrátení na Islám (a veľmi odlišní od pokojných a vzdelaných moslimských Arabov z Bagdadu, Káhiry, či Toleda) dobyli Jeruzalem patriaci Byzancii a väčšinu územia Malej Ázie. Náhle a razantne oslabená Byzancia sa ocitla vo veľkom nebezpečenstve. Cisár Alexios Komenos sa v ťažkej voľbe rozhodol pre trúfalý, riskantný krok... poprosiť o pomoc západ.

Tri svety

Cisár Alexios sa rozhodol poprosiť o pomoc priamo pápeža. Napriek tomu, že išlo o ideologického protivníka, Alexios oslovil jeho a nie konkrétnych panovníkov. Vedel, že kým v prvom prípade môže dúfať v určité duchovné spojenectvo, v druhom prípade by riskoval vážne majetkové a politické problémy. Príchod bohatej šľachty na jeho dvor by totiž znamenal posilnenie konkurencie a destabilizáciu štátu.

Križiacke výpravy

Kto vie aké boli skutočné pohnútky Urbana II., do akej miery išlo o záchranu božieho hrobu, do akej o nasmerovanie rozbujačenej západnej šľachty "správnym" smerom a do akej boli za tým všetkým iné, najmä mocenské pohnútky. Faktom je, že koncil v Clermonte (za aktívnej podpory istého Bernarda - k tomu sa dostaneme neskôr) vyhlásil križiacku výpravu. Vysokí predstavitelia šľachty aj duchovenstva pokľakli, prijali znamenie kríža a začali sa pripravovať na oslobodenie Jeruzalema (o jeho význame pre kresťanstvo dúfam netreba písať).

To čo sa chystalo však bolo viac ako nejaká vojna. Bolo to čosi na čo nik nebol pripravený. Bola to konfrontácia troch odlišných svetov, troch kultúr. Rímska západná bola kultúrou dobyvačnou, aktívnou, v mnohom jednoduchou a rigoróznou (spojenie rímskej výbojnosti s germánskou prostotou je samozrejme zjednodušením ale v čomsi platí). Islamský arabský svet naopak prežíval kultúrny boom. Od hidžry uplynulo zhruba pol tisícročia a arabské centrá sa stali strediskami kultúry, vedy a poznania. čo samozrejme nijak neznamenalo, že išlo o mierumilovných baránkov. No predsa len, najväčšiu expanziu tej doby nemali na rováši Arabi, ale Turci. Tí, čerstvo presvedčení na moslimskú vieru, prudko rozširovali svoje územie. V mnohom boli vlastne podobnejší západným frankom ako arabom z Toleda, či Káhiry. Mimochodom je možno dobré vedieť, že práve vďaka arabskej túžbe po vedomostiach (aj kresťanských) Európa neskôr znovu-objavila Aristotela a mnohé iné antické duchovné poklady. Tiež je pravdou, že vďaka Arabom bolo územie dnešného Španielska rozvinutým obchodným priestorom s prvými inštitúciami podobnými dnešným univerzitám.

Byzantská ríša tvorila akýsi medzisvet. Vďaka dedičstvu Grécka a Ríma bola európska, vďaka blízkosti Ázie trochu orientálna. Dalo by sa povedať, že spájala v dobrom i v zlom oba svety a tvorila tak svet tretí.

Smer: východ

No, ale poďme k činom. Ešte skôr než sa šľachta vystrojila na dlhý pochod, spontánne zareagoval ktosi, na koho sa vôbec nemyslelo. Obyčajní, chudobní ľudia. Čiastočne vlastná mizéria, čiastočne túžba vidieť nové, ale najmä jednoduchá, no hlboká viera spôsobili, že na ohnivé slová kazateľov títo ľudia pozbierali "svojich päť švestiek", čo mali a vydali sa na pochod. Ich vodcom sa stal Peter Pustovník, charizmatický kazateľ. Výprava bola od začiatku obrovským utrpením a nešťastím pre každého. Tisíce ľudí sa bez akéhokoľvek plánu, či jasnejšej predstavy valilo Európou na východ. Veľmi skoro začali problémy s jedlom a disciplínou a prišlo na rabovanie. Mnohé skupinky sa nikdy nedostali k cieľu, pretože ich pobila miestna šľachta v snahe brániť si svoj majetok. Zvyšok (stále išlo pravdepodobne o viac ako desaťtisíc) Petrových nasledovníkov bol na koniec kruto a tvrdo rozprášených moslimskou jazdou pred bránami Nikáje.  

Križiacke výpravy

To už sa ale formovala 1. križiacka výprava. Jej členovia sa formovali najmä z radov obyvateľov Francúzska, Nemecka a územia dnešného Talianska. Od začiatku bolo jasné, že nebude mať jedného hlavného vodcu, ale niekoľko silných osobností, ktorých ciele boli naozaj rôzne. Jednému z prúdov velili lotrinskí bratia Godefroy a Balduin, druhý prúd na čele so synom a zaťom samotného Viliama Dobyvateľa, tretí prúd viedol jeden z najbohatších Francúzov Raymond de Toulouse. V jeho vojsku šiel ako pravá ruka pápeža pápežov legát, biskup z Puy.

Postupne sa ku križiakom pridali aj ďalšie väčšie, či menšie skupinky a okrem nich ešte jedna veľmi dôležitá. Tí istí Normani, ktorí pred pár rokmi pod vedenim Giscarda (Lišiaka) vyrvali z rok Byzantíncov Sicíliu a juh Apeninského poloostrova, teraz pod vedením Giscardovho syna Bohemunda mierili do Konštantinopolu s inými cieľmi.

Keď nakoniec okolo Nového roka 1097 križiaci (idúci rôznymi trasami, aj cez Slovensko) zastali pred bránami Veľkého mesta, zostali doslova v šoku. Druhé najväčšie mesto sveta (po Bagdade) s takmer miliónom obyvateľov presahovalo najbláznivejšie predstavy západniarov. Obrovské nedobytné hradby, paláce, luxus.

Cisár Alexios rozohral s križiackymi veliteľmi šachovú partiu keď sa snažil každého osobitne presvedčiť/uplatiť a zaručiť si tak jeho lojalitu. Nech však boli križiaci akokoľvek užasnutí, hrdosť/spupnosť či cieľavedomosť/lakomstvo mali dostatočne vryté pod kožu. Ako vazali svojho pána boli od začiatku mimoriadne nespoľahliví. Ako veľmi, to mala ukázať budúcnosť.

Téma pokračuje článkom "Križiaci vo svätej zemi".

 


autor Vladimír Kurek 4.5.2005
Meno:
ODOSLAŤ
:)

Žáner: Dráma/Romantický
Minutáż˝: 145 min
Krajina: USA
Rok výroby: 2005
Homepage www

Premiéra:
Premiéra SK:
0 z 10
0 z 10
NAJČÍTANEŠIE
|JOKER: FOLIE à DEUX
3
hodnotenie 7/10
|AUTIČKÁRI
0
hodnotenie 6/10
|PODOBY LÁSKAVOSTI
0
hodnotenie 8/10
|TUČNIAK
0
hodnotenie 8/10
|VLCI
0
hodnotenie 5/10
|CHLPATÁ RODINKA
0
hodnotenie 7/10
|STOVKY BOBROV
1
hodnotenie 9/10
|TICHÉ ZNAMENIE
1
hodnotenie 6/10
|VRANA
0
hodnotenie 4/10
|KRV NA PERÁCH
0
hodnotenie 7/10
FILMOVÉ NOVINKY
REBRÍČEK SK
01 |
návšt. 10378
02 |
návšt. 7446
03 |
návšt. 4862
04 |
návšt. 2866
05 |
návšt. 2564
06 |
návšt. 2168
07 |
návšt. 1914
08 |
návšt. 1815
09 |
návšt. 1506
10 |
návšt. 1367
REBRÍČEK US
01 |
$35,0 mil.
02 |
$16,0 mil.
03 |
$9,3 mil.
04 |
$5,6 mil.
05 |
$4,3 mil.
06 |
$4,0 mil.
07 |
$2,7 mil.
08 |
$2,2 mil.
09 |
$2,2 mil.
10 |
$1,8 mil.
SOCIÁLNE SIETE
KOMENTÁRE
Kinema.sk - filmy, seriály

sector logo
network
ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2024 SECTOR Online Entertainment / Kinema s.r.o.