PREVIEW: DEň PO TOM

PREVIEW: DEň PO TOM

článok



Čo keď sa začína nová doba ľadová? Takáto otázka straší klimatológa Jacka Halla (Dennis Quaid), ktorého výskumy naznačujú, že globálne otepľovanie by mohlo spustiť prudkú a katastrofálnu zmenu zemskej klímy. Jeho prieskum ľadovcového jadra v Antarktíde dokazuje, že k takejto udalosti došlo už pred 10 000 rokmi. Preto teraz varuje štátnych úradníkov, že by rovnaká situácia mohla nastať opäť, ale jeho varovania prichádzajú neskoro. Všetko sa to začalo, keď sa Hall stal svedkom odlomenia ľadovej kryhy o veľkosti Rhode Islandu z Antarktického ľadového pólu. Na celej zemeguli nasledovali prudké zmeny počasia: v Tokiu padali krúpy o veľkosti grapefruitu, rekordný hurikán vyvádzal na Havaii, v New Delhi napadol sneh a cez Los Angeles sa prehnala ničivá séria tornád.

Telefonát zo Škótska, od kolegu profesora Rapsona (Ian Holm), potvrdil Jackove najhoršie obavy: tieto prudké zmeny počasia sú príznakom veľkej globálnej zmeny. Množstvo vody z polárnych ľadovcov narušilo morské prúdy stabilizujúce náš klimatický systém. Globálne oteplovanie posunulo planétu na pokraj novej doby ľadovej, ktorá nastane v priebehu jednej globálnej super búrky.

Zatiaľ čo Jack varuje Biely dom pre blížiacou sa klimatickou zmenou, jeho sedemnásťročný syn Sam (Jake Gyllenhaal) uviazol v New Yorku, kde sa s niekoľkými priateľmi zúčastnil akademickej súťaže stredných škôl. Teraz si musí poradiť s prudkou záplavou a rýchle klesajúcou teplotou na Manhattane. Zo svojho útočišťa v mestskej knižnici volá otcovi, ktorý ho stihne len varovať, aby za každú cenu zostal vo vnútri.

Zatiaľ, čo je obyvateľstvo evakuované na juh, Jack mieri na sever zachrániť Sama. Ale ani Jack nie je pripravený na to, čo sa stane - jemu, jeho synovi a jeho planéte. V Emmerichovom filme "Deň nezávislosti" došlo takmer ku zničeniu Zeme votrelcami z inej planéty. Vo filme "Deň po tom" je nepriateľom omnoho ničivejšia sila: príroda sama.

Preview: Deň po tom Preview: Deň po tom Preview: Deň po tom

"Je to výpravný príbeh o prežití a hrdinstve s neustálou akciou a výbornými vizuálnymi efektmi. Rozhodne má tú ráznosť, ktorú obecenstvo od Rolanda Emmericha očakáva," hovorí producent Mark Gordon.

Aj keď ide o katastrofu, filmu nechýba ľudský prvok. "Je to stále ľudská dráma bez ohľadu na efekty," hovorí Emmerich. Postavy otca a syna sú zraniteľné, rozporné a milujúce a to robí ich boj proti nesmiernej sile prírody tak vzrušujúci. Ide o všeobecný boj Človeka proti Prírode. Odolnosť a nakoniec víťazstvo ľudského ducha.

"Je to dráma o obyčajných ľuďoch, za neobyčajných okolností." Konštatuje spoluautor scenáru Jeffrey Nachmanoff. Je to o rodine, ktorá sa snaží prežiť ekologickú katastrofu, kedy sa snaží vyrovnať s udalosťami. Mladík sa stane vodcom, otec workoholik vzdoruje všetkému, aby zachránil syna a matka riskuje vlastný život na záchranu chlapca. Je to príbeh o láske, utrpení a neustálom ľudskom boji o prežitie. A je to varovný príbeh o tom, čo sa stane, keď neprestaneme provokovať Matku Prírodu.

Film "Deň nezávislosti", spoločnosti Twentieth Century Fox z roku 1996 bol čistou sci-fi, nebol založený na obecne zdieľanej viere v hroziacu inváziu mimozemských votrelcov. "Deň po tom" však vychádza zo skutočného stavu našej planéty. "Zámerne sme dramaticky upravili časové obdobie, za ktoré by doba ľadová mohla nastať, ale základom zostáva teória globálneho otepľovania, ktoré by mohlo spôsobiť prudké klimatické zmeny," hovorí Mark Gordon. Aj keď nikto nepozná presné následky vypúšťania dioxinov do ovzdušia, niektorí odborníci ich označili za "najdlhší nekontrolovaný vedecký experiment v histórii."

Môže to byť irónia alebo náhoda, ale v priebehu natáčania došlo po celom svete k sérii extrémnych javov v počasí, ktoré potvrdzujú, že klimatické zmeny už prebiehajú. V júli 2002, v priebehu príprav natáčania zasiahlo Čínu smrtiace krupobitie. Krúpy o veľkosti vajca zabili 25 ľudí a mnoho ľudí utrpelo smrteľné zranenia hlavy. Búrka vyvracala stromy, rozbíjala čelné sklá na autách, spôsobila významné poruchy dodávky energie a zničila niektoré budovy v severnej časti provincie Henan.

Nasledujúci mesiac časť Európy spustošili tzv. "záplavy storočia". Takmer tri týždne zaplavovali krajinu prívalové dažde, zatopili londýnske metro, poškodili vinice a olivové háje v severnom Taliansku a zmietli turistov v Rusku na pobreží Čierneho mora. Zahynulo najmenej 108 ľudí a niekoľko desiatok tisíc muselo byť evakuovaných.

V novembri, tri dni po začatí natáčania v Montreale, zasiahli Spojené štáty mohutné tornáda. Celkom 75 tornád v priebehu jedného dňa zabilo 36 ľudí a spôsobilo škody v trinástich štátoch. Pri natáčaní v Montreale produkčný tím prežil štyri mesiace rekordnej zimy s najvyššími dennými teplotami dosahujúcimi často len -25°C.

Ešte desivejšie sa príroda inšpirovala umením, keď sa v marci 2002 odlomilo do mora antarktické ľadovcové pole Larsen B, pár týždňov potom, čo Emmerich a Nachmanoff napísali scénu popisujúcu jeho zrútenie. "V tej dobe sme žartovali, že by sme radšej mali začať s natáčaním, lebo budeme točiť dokument," hovorí Emmerich.

Po týchto skutočných udalostiach pri príprave a v priebehu natáčania sa Emmerich, Gordon a Nachmanoff zhodli na to, že by mal Deň po tom odrážať dnešné vedecké poznatky o globálnom otepľovaní čo najpresnejšie.

"Jadrom katastrofického filmu musí byť vždy niečo skutočné, niečo pravdivé, čoho by sa obecenstvo mohlo chytiť. To, čo dnes vieme o globálnom otepľovaní a klimatických zmenách, hovorí o dobe 5-10 rokov, nie o niekoľkých týždňoch. Nikdy sme nezamýšľali úplne obsiahnuť súhrn vedeckých poznatkov v dvojhodinovom filme. Chceli sme vytvoriť fantastický letný film, ktorý by mohol - len mohol - ľudí nielen pobaviť, ale zároveň aj trochu viac informovať," hovorí Gordon.

Ďalšou zhodou okolností vo februári 2004 Pentagon vydal prehlásenie hodnotiace ohrozenie národnej bezpečnosti globálnymi klimatickými zmenami. Správa berie vážne možnosť náhlej a katastrofálnej zmeny spôsobenej globálnym otepľovaním, skrátka fiktívna časť filmu Deň po tom možno nie je len taká fikcia.

Zmena klímy. Topenie polárnych ľadovcov. Doba ľadová. Extrémne mrazy. Tieto slová podľa Dennisa Quaida popisujú počasie v Montreale, v interiéroch aj mimo nich, keď tu produkčný tím natáčal päť mesiacov v zime 2002 - 2003.

"Zima bola všade," hovorí Quaid, ktorý hrá klimatológa Jacka Halla. "Zima bola vo vnútri, vonku, zima bola cez deň a príšerná zima v noci. Natáčali sme v Montreale od novembra do apríla, v priebehu jednej z ich najchladnejších zím katastrofický film o nasledujúcej vražednej dobe ľadovej. Nedalo sa tomu uniknúť. Dostali sme sa do situácie, kedy sme nepoznávali ľudí podľa tváre, ale podľa farby ich bundy. Ak sme práve nechodili vo víchrici, tak sme pravdepodobne mrzli mokrí pri natáčaní prívalových dažďov, krupobitia, záplav alebo hurikánov. Každý, kto nie je priaznivcom predpovedí počasia, sa ním po filme určite stane. Všetky pohromy budete vnímať, keď sa na vás naraz nahrnuli v jedinej non-stop globálnej meteorologickej katastrofe."

Preview: Deň po tom Preview: Deň po tom Preview: Deň po tom

Film "Deň po tom" predstavoval náročnú úlohu nielen pre filmových tvorcov, ale tiež pre Quaida a jeho hereckých kolegov. "Slovo náročný je eufemismus," smeje sa Quaid. "Išlo skôr o prežitie. Všetci sme sa snažili prežiť filmovanie filmu o prežití. Už som natáčal filmy so špeciálnymi efektami, ale nikdy nie v takom rozsahu. Obliekli nám štyri alebo päť vrstiev polárneho oblečenia a potom na nás začali snehovými prístrojmi fúkať falošný sneh rýchlosťou skoro 80 míľ za hodinu. Dostane sa vám to všade, do úst, do nosa a pod ochranné okuliare a tak sa len snažíte udržať otvorené oči. Občas to bolo naozaj skutočné. Je to film na leto, ktorý si rád pozriem - skvelý príbeh, efekty, posolstvo - takže hrať v takomto filme bol pre mňa napínavý a zároveň neustály boj o život."

"Musím priznať, že pre mňa, ako herca, bol tento film trochu nerovný boj," hovorí Jake Gyllenhaal, "ale nerovný v dobrom slova zmysle. Uvedomíte si, že hráte len malú "časť" v obrovskom "celku". Jednou z najzaujímavejších vecí je pre mňa fakt, že som strávil šesť mesiacov natáčaním filmu a netuším, ako budú ľ z neho vyzerať, pretože sa veľa scén vytvorilo bez hercov a film sa bude dotvárať po natáčaní. Je to skoro, ako byť v publiku, pretože nikdy naozaj neviem, čo bude nasledovať. Bude to zaujímavé, sedieť v kine a vidieť to v celku." Rovnako ako Quaid, musel Gyllenhaal čeliť zime a mokru vo svojej úlohe teenagera Sama Halla, ktorý sa stal hrdinom. 

"Takýto film som natáčal po prvýkrát a bolo mi jasné, že mám očakávať prekvapenia," hovorí Gyllenhaal, "hovoril som si, že keby som točil film ako je tento, išiel by som za Rolandom Emmerichom. Je na tieto veci génius a naozaj rozumie tejto stránke prírody."

Gyllenhaal, Emmy Rossumová, Arjay Smith a Austin Nichols znášali natáčanie newyorských záplav, ktoré prebiehalo v obrovskej vodnej nádrži postavenej v interiéroch montrealského Alstomského zariadenia pre opravy a údržbu vlakov. Dva týždne herci a stovky komparzistov odolávali prívalovým dažďom a behali v takmer v štyroch stopách vody "ulicami" Manhattanu sem a tam.

"Bolo to ako cvičiť aqua-aerobic celý deň dva týždne v mokrom vlnenom oblečení," konštatuje Rossumová predstavujúca múdru a krásnu Lauru. "Predstavte si beh tam a späť ulicami a hore a dole po schodoch v štyroch stopách vody. Bol to naozaj neopísateľný zážitok - súčasne horúce a mrazivé, veterné a daždivé podvodné mučenie. A bola to jedna z najskvelejších vecí, ktorú som v živote robila."

Jedným z hercov, ktorý unikol natáčaniu záberov s vrtochmi počasia, bola Sela Wardová, ktorá ako Jackova žena a Samova matka Dr. Lucy Hallová zostala v nemocnici a zachraňovala pacientov v priebehu búrky.

"Okrem toho, že mám úlohu Lucy rada, myslím, že medzi tými skvelými efektmi je aj niekoľko krásnych posolstiev. Film hovorí o prežití rodiny a o tom, ako dôležitý je boj za jej udržanie pohromade," hovorí Wardová. "Pochopiteľne je tu tiež myšlienka alebo varovanie týkajúce sa životného prostredia. Akokoľvek je film zdramatizovaný a na niektorých miestach prehnaný, má reálny základ a hovorí: ak sa teraz nepostaráme o našu planétu, nepostará sa ona neskôr o nás. Myslím, že o tom budú diváci premýšľať po odchode z kina a myslieť si "uf to som rád, že to bol len film."

Náročné požiadavky na stvárnenie, vytvorenie, zostavenie a uskutočnenie Emmerichovej vízie realizovali jeho skorší spolupracovníci - výtvarník Barry Chusid, vedúci vizuálnych efektov Karen Goulekas, za zvláštne vizuálne efekty Akadémiou ocenený Neil Corbould a ich výtvarníci, remeselníci, asistenti a technici.

"Vo filme máme krupobitie v Tokiu, hurikán na Hawaii, tornádo v Los Angeles, povodne na Manhattane, mrazy na Východnom pobreží, vidíme Škótsko, Mexiko, New Delhi atď., pohybujeme sa od malého kokpitu helikoptéry cez zasnežené ulice New Delhi po záplavu v mestskej knižnici o rozlohe 15 000 štvorcových stôp," hovorí Chusid. "Predchádzajúca spolupráca s Rolandom nám určite pomohla, ale film "Deň po tom" bol zložitý už kvôli rozmerom scén a efektom natoľko, že občas bolo zaujímavé sledovať, čo všetko s tímom dokážeme."

Po dokončení natáčania exteriérov v Los Angeles, New Yorku a Washingtone D. C. sa začalo 7. novembra 2002 natáčanie v Montreale. Prvých päť týždňov vyplňovalo snímanie interiérových a exteriérových scén točených v Montreale a jeho okolí, vrátane záberov zasneženého dňa v New Delhi.

Chusid s tímom vybral nenápadný blok domov severne od montrealského downtownu a premenil ho na rušné a pestrofarebné trhovisko plné vôní v New Delhi s množstvom tovaru, rikšami a automobilmi dovezenými z Indie špeciálne pre túto scénu. Návrhárka kostýmov Renee Aprilová obliekla cez 1000 komparzistov do pôvodných indických oblekov a tím Neila Corboulda pre špeciálne efekty sa postaral o padajúce snehové vločky.

Ďalšie dva obrovské záväzky predstavovali interiéry a exteriéry manhattanskej mestskej knižnice (celkovo 50 000 stôp) a zamrznutá ruská nákladná loď plávajúca po Piatej Avenue. Pre exteriéry knižnice Chusid navrhol ulice Manhattanu vedúce k mohutnému kamennému schodisku do knižnice. Ulica a 100´ x 60´ fasáda knižnice boli umiestnené do obrovskej vodnej nádrže používanej pre natáčanie zatopených sekvencií. Interiér knižnice bol zostavený z niekoľkých ďalších masívnych kusov, umiestnených v niekoľkých objektoch v okolí Montrealu tak, aby ich filmári mohli maximálne prispôsobiť rôznemu počasiu pre každú scénu v knižnici. 

Preview: Deň po tom Preview: Deň po tom Preview: Deň po tom

Chusidom navrhnutú nákladnú loď upravila špeciálnymi počítačovými efektmi vedúca vizuálnych efektov Karen Goulekas a Chusid tak mohol určiť, ktorú časť so svojim tímom postaví, keď zbytok dotvorí počítačom vytvorená ilustrácia. "Bol som nadšený, že musíme časť nákladnej lode vytvoriť, namiesto toho, aby bola vytvorená v CGI a myslím, že to vyzerá úžasne," komentuje Chusid.

Tím Karen Goulekas spolu s tímom Los Angelskej spoločnosti Digital Domaine použili pri vytváraní vizuálnych efektov rôzné technológie. "K vytvoreniu antarktickej krajiny sme použili fotorealistický program Terragarden™, ktorý vyvinula spoločnosť Digital Domain. Taktiež sme využili Lindar, čo je úžasná technológia laserového snímania, ktorou sme vytvorili detailné budovy v Los Angeles a trinásť blokov v New Yorku. Nestavali sme žiadnu miniatúru, vďaka Lindaru a databáze spoločnosti Urban Data Sulotions sme vytvorili prakticky celé mesto v počítači." Hovorí Gouleas. Podľa vedúceho špeciálnych efektov Neila Corboulda chcel Emmerich všetky scény realistické, ako búrku, krupobitie, záplavy alebo mráz. "Snažili sme sa, aby všetko od krupobitia cez záplavy po let v turbulenciou vyzerali veľmi realisticky," tvrdí Corbould.

Na krúpy vo veľkosti od grapefruitov po bowlingové gule ničiace Tokio zakúpil Corbouldov tím stovky ľadových blokov a vyrezával z nich krúpy potrebnej veľkosti pre jednotlivé scény. Hurikán v Kona na Hawaii vytvoril pomocou obrovských veterných prístrojov množstvo veží na dážď a vymyslel lanový hydraulický systém uľahčujúci poletovanie kusov drevenej chatrče. Zďaleka najväčšia bola scéna zatopenej newyorskej ulice. Množstvo členov rôznych tímov pracovalo bez prestávky šesť týždňov na vytvorení nádrže spájaním a zosilovaním 3,5 stôp vysokej pevnej bariéry okolo scény ulíc na Manhattane. Na bariéru bola nastriekaná vodotesná membrána, následne filmári pripravili nádrž z 250 000 galónmi vody, ktorú zahriali a prefiltrovali. Za scénou bola vybudovaná druhá nádrž s ďalšími 150 000 galónmi vody. Desať veží na dážď bolo namierených nad scénu a zapojených do prepracovaného čerpacieho systému, ktorý recykloval vodu z nádrží rýchlosťou viac než 5 000 galónov za minútu. Pre dotvorenie efektu boli dve veterné veže V-8 namontované na "zoom-boom" (vidlicový typ zdviháku), čo umožnilo zodvihnúť ich do výšky 20 stôp a ľubovoľné umiestnenie podľa potreby scény. "Sekvencia záplav bola za spoločného úsilia všetkých zúčastnených vytvorená zmiešaním starej a novej technológie. Myslím, že bude vyzerať úžasne," hovorí Corbould.

Tento filmový žáner rozkvitá po desaťročí, od zemetrasenia po prevrátené zaoceánske parníky. Prečo je pre obecenstvo tak príťažlivý? "Každý je čumil, aj ja," hovorí Quaid. "Keď sa zrazia vlaky, všetci zastavíme, dívame sa a zaujíma nás, či tam bol niekto známy. Sme vďační, keď nie a premýšľame, čo by sme v takejto situácii urobili. Katastrofy a katastrofické filmy obecne vzbudzujú ľudské emócie a myslím, že diváci zažívajú situácie "čo keby."

"Katastrofické filmy sú o ľudskosti," hovorí Jeffrey Nachmanoff. "Obecenstvo chce vidieť, ako ostatní reagujú na nešťastie, niektorí hrdinstvom, iní zbabelosťou a niekto sa snaží využiť situáciu vo svoj prospech. Myslím, že diváci radi skúmajú, kam patria a často sa vidia v úlohe hrdinu."

"Diváci majú radi názorné príbehy," hovorí Mark Gordon. "Milujú akciu a dobrodružstvo. Na dve hodiny sa stanú hrdinami alebo obeťami, záchrancom alebo zachráneným. Stanú sa súčasťou niečoho, čo pravdepodobne v živote nezažijú."

"Keď sa rúca svet, musíte sa pozrieť dozadu za svojim životom," hovorí Roland Emmerich, "a diváci to vedia, keď sa pozerajú na katastrofický film. Musia premýšľať o svojom živote a rozhodovať sa, čo naozaj chcú a koho milujú. Je to desivé a vzrušujúce zároveň. Preto mám takéto filmy rád. Taktiež sa pýtam sám seba, čo by som robil, niekedy aj behom natáčania a odpoveď niekedy nie je ľahká."

 


autor press kit 24.5.2004
  • Deň po tom (28.05.2004 2:03:57)
  • Profil: Roland Emmerich (28.05.2004 1:16:17)
  • Meno:
    ODOSLAŤ
    :)

    Žáner: Akcia/Dráma
    Minutáż˝: 135 min
    Krajina: USA
    Rok výroby: 2004
    Homepage www

    Premiéra:
    Premiéra SK:
    0 z 10
    0 z 10
    FILMOVÉ PREMIÉRY
    13.1 |
    hodnotenie 7/10
    13.1 |
    hodnotenie 8/10
    20.1 |
    20.1 |
    20.1 |
    hodnotenie 7/10
    20.1 |
    hodnotenie 9/10
    20.1 |
    hodnotenie 6/10
    27.1 |
    hodnotenie 6/10
    27.1 |
    27.1 |
    NAJČÍTANEŠIE
    |DON'T LOOK UP
    4
    hodnotenie 8/10
    |MATRIX RESURRECTIONS
    5
    hodnotenie 6/10
    |SPIDER-MAN: BEZ DOMOVA
    0
    hodnotenie 9/10
    |NAJHORŠÍ ČLOVEK NA SVETE
    0
    hodnotenie 8/10
    |KINGSMAN: PRVÁ MISIA
    0
    hodnotenie 8/10
    |SPENCER
    1
    hodnotenie 6/10
    |SILENT NIGHT
    0
    hodnotenie 6/10
    |THE LOST DAUGHTER
    0
    hodnotenie 8/10
    FILMOVÉ NOVINKY
    REBRÍČEK SK
    01 |
    návšt. 28880
    02 |
    návšt. 11549
    03 |
    návšt. 1422
    04 |
    návšt. 902
    05 |
    návšt. 701
    06 |
    návšt. 863
    07 |
    návšt. 550
    08 |
    návšt. 598
    09 |
    návšt. 443
    10 |
    návšt. 214
    REBRÍČEK US
    01 |
    $30,0 mil.
    02 |
    $20,1 mil.
    03 |
    $8,0 mil.
    04 |
    $2,3 mil.
    05 |
    $2,2 mil.
    06 |
    $1,6 mil.
    07 |
    $1,6 mil.
    08 |
    $0,942 mil.
    09 |
    $0,883 mil.
    10 |
    $0,823 mil.
    SOCIÁLNE SIETE
    KOMENTÁRE
    Kinema.sk - filmy, seriály

    sector logo
    network
    ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2022 SECTOR Online Entertainment / sector@sector.sk