MICHAEL BAY - GÉNIUS AKČNÉHO FILMU

Preskočme pár rôčkov a pozrime sa na to, kde sa Michael priúčal umeniu filmárskemu. Ako trinásťročný sa pokúsil nakrútiť svoj prvý film - sci-fi o útoku mimozemskej bojovej lode na jeho vláčikovú súpravu. Celé to skončilo privolaním hasičov a matka asi Mikea nepochválila, no ale veď podobne začínalo mnoho mladých režisérov, napr. i taký Spielberg (ten zas spaľoval domčeky na bábiky a nakrúcal to pritom). A bola to spolupráca práve so Stevenom Spielbergom, ktorá Michaela nasmerovala definitívne na dráhu režiséra. Pomáhal totiž v štúdiách Lucasfilmu na výrobe „Dobyvateľov stratenej archy". Tomu sa už povie „škola života", že?!

Po štúdiu na Pasadena Art Centre sa Bay rozhodol venovať réžii videoklipov - je to totiž najrýchlejšia možnosť, ako sa dostať za kameru. Jeho debutom bol klip Donnyho Osmonda, no potom sa to už len hemžilo známymi hviezdami, ktoré chceli spolupracovať s týmto talentom. Spomeňme len Tinu Turner, Lionela Richieho, Meatloafa („I Would Do Anything For Love But I Won´t Do That") či Aerosmith.
 
Ďalším oborom, v ktorom Bay prerazil bola oblasť televíznej reklamy. V USA sa v tomto biznise točia neuveriteľné prachy a Bay bol najlepší - robil reklamy pre Nike, Budweiser, Coca-Colu, pivo Miller či Mercedes. Pozbieral množstvo cien v Cannes na festivale reklamy, za kampaň „Got Milk" (to je tá, kde sa fotia celebrity s tzv. „mliečnymi fúzami") získal cenu Clio (niečo ako Oscar vo filme) a keď už nebolo čo prekonávať, vrhol sa na film.

Stať sa v USA filmovým režisérom nie je až také ľahké, no Bay mal i v tomto prípade šťastie - počas nakrúcania videoklipu piesne „Show Me Heaven" z filmu „Dni hromu" (to je ten, pri ktorom sa zoznámil Tom Cruise a Nicole Kidmanová) si ho všimol producent Jerry Bruckheimer a po krátkom úvodnom rozhovore vytiahol zo zásuvky scenár a hodil ho na stôl - išlo o komédiu s krimiprvkami s plánovaným obsadením Dana Carveyho (blonďák z „Wayneovho sveta") a Jona Loviza (tlsťoch z „Miliónového závodu"). A navyše priklepol Michealovi rozpočet 9 miliónov dolárov. To znie síce ako úžasná suma, v našich podmienkach za to dokážete nakrútiť napr. taký „Tmavomodrý svet", no v USA je to na zaplakanie. No Bay nehodil flintu do žita - naopak, vyškrtol Loviza i Carveyho, obsadil černochov Willa Smitha a Martina Lawrencea, celé to prerobil na krimi s komediálnymi prvkami a začal nakrúcať. Film mal síce deravý scenár, ktorý museli obaja hlavní predstavitelia riešiť improvizáciou na pľace, no ich vzájomná „chémia" fungovala dobre a tak to nebol hlavný problém. No to, čím Bad Boys zaujali boli hlavne: videoklipový štýl kamery - rýchle sekvencie sú prestrihávané obrovskou rýchlosťou, takže pôsobia ešte rýchlejšie, na záverečnom finále sa nešetrilo, film je plný černochov, rýchlych áut a krásnych báb a celé to vyzerá veľmi cool. Bay tu po prvý krát použil finty, ktoré sa rýchlo stali jeho značkou - spomalené zábery na hlavných hrdinov a zvláštne uhly postavenia kamery, letecký hangár a brunetku v hlavnej ženskej úlohe.

Film mal obrovský komerčný úspech, aj keď náklady boli nakoniec cca. 13 miliónov, len v USA zarobil 160 a katapultoval všetkých zúčastnených do prvej ligy Hollywoodu. Bruckheimerovi vrátil stratený kredit geniálneho producenta, Will Smith sa začal presadzovať v akčných filmoch, Martin Lawrence za svoje prihlúple komédie dostáva viac peňazí...a Bay? Ten sa rozhodol svojim ďalším filmom všetko predchádzajúce prekonať.

Šancu dostal opäť od Jerryho Bruckheimera a jeho partnera Dona Simpsona. Veľkorozpočtový akčný spektákel „Skala" dostal do vienka to najlepšie, čo mohol - 80.miliónový rozpočet, hviezdneho Seana Conneryho a hviezdneho Nicolasa Cagea do hlavných úloh a najmä - skvelý scenár, v ktorom piloval dialógy i samotný Quentin Tarantino. Bay ponúknuté ingrediencie zamiešal a vytvoril perfektný mix akcie, napätia, emócií a charakterov. Film o zneškodňovaní chemických zbraní v legendárnej väznici Alcatraz sa stal hitom roka 1996 a nadobro potvrdil Baya ako geniálneho režiséra (tu vám dovolím so mnou subjektívne nesúhlasiť, ale viete, „Skala" je podľa mňa akčný film 20.storočia, videl som ju 36-krát a stále ma baví).