NEVERA

Už je to dva roky, čo som na MFF Bratislava videl v neskorých nočných hodinách náročné filmové spracovanie nevery a jej deštruktívného dopadu na manželsvo. Scenáristom tohto príbehu nie je nikto iný, ako legenda švédskeho filmu, režisér, scenárista Ingmar Bergman (Persona, Scény z manželského života). Napriek tomu, že sa réžie ujala Liv Ullmannová, Bergmanova dvorná herečka a družka, je z filmu jasne cítiť vplyv veľkého majstra. Navyše snímka silne pripomína jeho výhlasné Scény z manželského života (1973), ktoré nám rovnako ponúkli veľmi detailný pohľad na rozpad jedného manželstva. Nevera sa ale viac zameriava na milenecký vzťah ako príčinu rozvodu.

Dráma o milostnom trojuholníku so zničujúcimi následkami, je vzdialene inšpirovaná epizódou zo života švédskeho režiséra. Herečka Marianne (Lena Endreová) je šťastne vydaná za úspešného dirigenta Markusa (Thomas Hanzon), s ktorým má deväťročnú dcéru Isabellu (Michelle Gylemoová). Markusov najlepší kamarát David (Krister Henriksson) rodinu často navštevuje a rozpráva malej Isabelle rôzne príbehy. Raz večer, keď pri podobnej návšteve chýba Markus, zisťujú Marianne a David, že sa vzájomne veľmi priťahujú. Naplánujú si, že sa stretnú v Paríži zatiaľ čo bude Markus na turné. Ich vzťah ale pokračuje aj po návrate do Švédska. Ukáže sa, že Markus o ich vzťahu vie, vedel o ňom dokonca skôr než odišli do Paríža, ale rozhodol sa vyčkať, či ich náklonnosť neochladne. Teraz mu ale navera vadí, žiada o rozvod a chce získať dcéru do svojej opatery. Trojica rozohraje nebezpečnú partiu a tragické následky na seba nenechajú dlho čakať. Každý je niečim vinný, ľudia manipulujú s tými, ktorých milujú, tajomstvá sú odhlalené a na nikoho sa nedá spoľahnúť.

Upravený scenár podľa ktorého film vznikol sa doslova hemží bergmanovskými konštantami a symbolmi. Už na začiatku nás Ullmannová nemilosrdne vtiahne do výsostne bergmanovskej témy - úzkosti zo samotného bytia. Lásku chápe Bergman ako jednu z možností, ako naozaj byť, pričom samozrejme nejde len o sex, ale o silu objatia, dotyku, pohladenia. Ullmannová je právom považovaná za pokračovateľku bergmanovskej tradície. Pri réžijnej práci šikovne využíva svojich hereckých zkúseností.
 
Nevera podľa mňa nie je filmom pre premiérové kiná. Vyžaduje si schopnosť čítať špecifickú filmovú reč, vnímať nenápadnú réžiu, či farebné kompozície. To nedokáže každý divák a už vôbec nie priemerný návštevník kina, ktorý sa prišiel do kina zabaviť a zabudnúť na starosti. Nevera je dlhým 155 minútovým statickým divadlom, o pravdivom svete, prepletenom neustálymi dialógmi a na pozornosť náročnými monológmi. Určite si Neveru neužijete po ťažkom pracovnom dni. Skúste sa pred návštevou kina dať do úplnej pohody a rovnováhy. Čaká na vás totiž silné dielo, ošetrené od filmového klišé a pátosu.

Trolosa (Švédsko, 2000, 155 min.)
Réžia: Liv Ullmann. Scenár: Ingmar Bergman. Kamera: Jorgen Persson. Hudba: Brahms, Bruckner, Mozart. Hrajú: Lena Endre, Erland Josephson, Krister Henriksson, Tomas Hanzon.