ODYSEA

Christopher Nolan si po Oppenheimerovi, ovenčenom siedmimi Oscarmi, vybral nový „óčkový“ projekt. Tentoraz siahol hlbšie do histórie aj mytológie a adaptoval príbeh Odysea, ktorý sa po dobytí Tróje desať rokov vracia domov. Nolan pristupuje k jednému z najstarších literárnych diel po svojom – a výsledkom je veľkolepý trojhodinový epos s výborným obsadením, majestátnymi zábermi a osobitým strihovým rytmom.

Ak si myslíte, že Odyseu poznáte, odporúčam si pred projekciou aspoň letmo pripomenúť dej a najmä postavy. Pomôže vám to zorientovať sa v tom, že sa tu pohybujú Odyseus, Penelopa, Telemachos, Helena, Menelaos, Agamemnón, Antinoos, Aténa, Kalypsó a mnohí ďalší. Nolan totiž divákom neservíruje profily jednotlivých postáv a predpokladá, že približne viete, kto je kto a aké sú motivácie jednotlivých hrdinov. Kto tieto súvislosti nepozná, bude musieť dávať veľký pozor a skladať si udalosti postupne.

To však neznamená, že film neprináša prekvapenia alebo že budete iba čakať na spracovanie jednotlivých epizód. Práve naopak. Nolan, majster premyslených štruktúr z filmov Počiatok či Tenet, aj tentoraz stavil na menej lineárne rozprávanie. Kto očakáva, že film otvorí bombastický útok s trójskym koňom a následná Odyseova plavba, bude prekvapený. Nolan zvolí presný opak a svoju Odyseu rozdelí na tri výrazne odlišné časti.

V úvode postupne spoznávame prvé postavy a ich perspektívy. Rýchlo zistíte, že takmer každú sekvenciu uvádza niekto iný. Ocitáme sa na kráľovskom dvore bez kráľa, Telemachos čaká na otca, Antinoos a ostatní nápadníci skúšajú Penelopinu trpezlivosť a zrazu vidíme Odysea uväzneného na ostrove Kalypsó. Prvých štyridsať minút prináša množstvo flashbackov, vďaka ktorým lepšie spoznáme obdobie pred odchodom z Ithaky aj detaily, ku ktorým sa Nolan neskôr vracia.

Druhá tretina naplno rozbehne dobrodružstvo. Najskôr prichádza stretnutie s Kyklopom – prvá skutočne ucelená akčná pasáž. Tu už Nolan nemusí neustále preskakovať medzi dejovými líniami a divák si naplno užíva napätie aj prvé bolestivé straty. Až následne sa vraciame k dlho očakávanej invázii do Tróje, sprevádzanej neuveriteľne pulzujúcim soundtrackom Ludwiga Göranssona. Áno, zdá sa, že je to opäť jeho rok. Ide o brilantne natočenú sekvenciu, pri ktorej máte miestami pocit, akoby Nolan režíroval vlastné Sicario.

Potom sa opäť vydávame na more a postupne navštevujeme jednotlivé epizódy Homérovej predlohy. Divák je neustále zvedavý, ktorá príde na rad a akým spôsobom ju Nolan spracuje. Niektoré sekvencie dostávajú viac priestoru, aby naplno vynikli – napríklad stretnutie s Kirké –, iné slúžia predovšetkým ako priestor pre veľkolepú mýtickú akciu. Trávime čas na ostrovoch aj na otvorenom mori, prežívame smrtiaci vír, stretávame Skyllu a sledujeme, ako jej chápadlá doslova požierajú námorníkov ako jednohubky.

Prostredná časť filmu je mimoriadne nabitá a zachytáva samotnú podstatu Odysey – nekonečné putovanie, postupné straty druhov, nové výzvy aj sériu skúšok. Nolan naďalej rozpráva príbeh prostredníctvom jednotlivých postáv. Niekto rozpráva, spomína alebo uvažuje a režisér sa vzápätí vracia do minulosti, aby predstavil ďalšiu prekážku. Čaká vás aj pôsobivá návšteva podsvetia, kde sa mihne Elliot Page v malej, ale významnej úlohe vojaka, ako aj prorok s mimoriadne znepokojivou víziou.

Záverečná tretina prirodzene vrcholí. Tempo sa síce mierne spomalí, no vôbec to neprekáža. Mnohým divákom dokonca padne vhod, že už nepribúdajú ďalšie nové postavy. Odysea čaká posledná etapa cesty – návrat domov. A ako napovedajú skúsenosti iných, nie vždy je najlepšie vstupovať hlavnou bránou. Aj tu Nolan vytiahne jedno zo svojich najsilnejších eso. Spôsob, akým Odyseus prichádza domov, ako ho jednotliví ľudia postupne spoznávajú a ako celé finále graduje, môže pokojne konkurovať tým najlepším akčným filmom. Akcia, napätie aj emócie tu fungujú naplno.

Sila Nolanovej réžie však nespočíva iba v originálnej adaptácii. Rovnako dôležité sú myšlienky, ktoré zdôrazňuje alebo rozvíja nad rámec Homérovej predlohy. Opäť sa vracia k téme vojny a uvažuje o smerovaní civilizácie, jej chybách, zabúdaní aj temných obdobiach dejín. Mimoriadne zaujímavé je sledovať, ako sa v tejto ére šíria informácie – prostredníctvom rozprávania, spomienok či piesní bardov. Aj predstava „ľudí z mora“ postupne získava nové významy.

Vo viacerých scénach Nolan skúma aj vzťah medzi bohmi a ľuďmi. Výborne to ilustruje Aténa v podaní Zendaye, ktorá sa objavuje vždy v kľúčových momentoch. Niekedy sú bohovia iba spomínaní, inokedy zdanlivo zasahujú do deja alebo si ich prítomnosť vysvetľujú samotné postavy – napríklad pri Diových hromoch. Keďže Nolan opäť uprednostňuje maximum reálnych kulís a praktických efektov, aj nadprirodzené zásahy pôsobia prirodzene a nenásilne. Výsledkom je pocit, že sledujete skôr historický epos než digitálne preplnenú fantasy, hoci sa dej neustále dotýka mýtov.

Ak prijmete neustále balansovanie medzi antickou drámou na kráľovskom dvore a veľkolepým dobrodružným filmom, čaká vás výnimočných 172 minút. Film má výborné vnútorné tempo, neustále sa posúva dopredu, no nikdy nepôsobí zbrklo. Strihačka Jennifer Lame odvádza fantastickú prácu. Mimoriadne presvedčivo vizualizuje samotné Odyseove myšlienky – tak ako sa jeho spomienky a úvahy prelínajú, rovnako prirodzene preskakuje medzi jednotlivými scénami. A keďže Homérova Odysea je vystavaná zo spevov a veršov, aj mnohé dialógy pôsobia jednoducho, úderne a zároveň nesmierne významovo bohato.

Herecké obsadenie je mimoriadne silné a takmer každý dostane priestor zažiariť. Matt Damon je vážnym kandidátom na oscarovú nomináciu. Jeho Odyseus je premýšľavý stratég, milujúci manžel, zlomený tulák aj nekompromisný bojovník. Tom Holland ako Telemachos presvedčivo stvárňuje mladíka zápasiaceho s pochybnosťami. Anne Hathaway výborne pracuje s potláčanými emóciami a svoje najsilnejšie momenty si šetrí na správny čas. Robert Pattinson si očividne užíva úlohu prefíkaného manipulátora. Charlize Theron je podmanivou Kalypsó a Zendaya, napriek menšiemu priestoru, dodáva Aténe potrebnú dôstojnosť aj tajomnosť. John Leguizamo ako slepý pastier disponuje obrovskou charizmou a trojica Benny Safdie, Jon Bernthal a Himesh Patel hrá doslova celým telom, pohľadom aj mimikou.

Hoyte van Hoytema opäť dokazuje, že patrí medzi absolútnu kameramanskú špičku. Jeho zábery mora, ostrovov či interiérov vyrážajú dych. Počkajte, ako nasníma tlačenie trójskeho koňa do mesta, stretnutie s Kyklopom alebo deštrukciu lodí. A Ludwig Göransson vytvoril soundtrack, ktorý vám bude znieť v hlave ešte dlho po odchode z kina. Každá dejová línia, každá postava aj každá akčná sekvencia dostávajú vlastný hudobný motív, ktorý výborne podporuje atmosféru.

Christopher Nolan veľmi dobre vedel, prečo a akým spôsobom chce Odyseu adaptovať. Až na obrovskom plátne – ideálne v IMAXe – a s kvalitným zvukom naplno pocítite silu jeho vízie. Nevznikla ďalšia verná adaptácia Homéra, ale osobité autorské dielo, ktoré predstavuje vrchol súčasnej veľkorozpočtovej kinematografie a zároveň nadčasovú úvahu o vojne, domove, pamäti a ľudskej vytrvalosti. Opakované pozretie nie je len vítané – pri tomto filme je takmer nevyhnutné.

The Odyssey (UK/USA, 2026, 172 min.)
Réžia: Christopher Nolan. Scenár: Christopher Nolan, Homér. Hrajú: Matt Damon, Tom Holland, Anne Hathaway, Robert Pattinson, Lupita Nyong'o, Zendaya, Charlize Theron, Elliot Page, Samantha Morton, Jon Bernthal, Himesh Patel, Mia Goth ...