DEXTER: VZKRIESENIE

Seriál Dexter z dielne Showtime podľa kníh Jeffa Lindsayho mal premiéru v roku 2006 a do vtedy populárnych kriminálnych vôd priniesol niečo nové a svieže. Hlavne v tom, že síce hlavný hrdina ako súčasť policajnej jednotky riešil vraždy, no sám bol pritom vrahom. Avšak vrahom s morálnym kódexom, ktorý obmedzoval jeho vražedné nutkanie len na iných vrahov. Postupne dostal celkovo 8 sérií, ktoré dejovo rozširovali príbeh hlavnej postavy, Dexterovu minulosť a aj okolie. Ale seriálu tiež dochádzal dych, mizlo napätie a stratila sa nepredvídateľnosť. Nezabodovalo ani oživenie v podobe New Blood v roku 2021 a prequel Original Sin dosť prepadol. Ale teraz je Dexter späť.

Dexter: Vzkriesenie (v angličtine Dexter: Resurrection) je návratom ku koreňom, v mnohom pôsobí osobnejšie, intímnejšie, možno aj trochu menšie, keďže je v jadre nového seriálu vzťah dvoch ľudí, ktorý je nutné opraviť. A hlavne sa vracia ku koreňom aj v tom, kde to je pre kriminálny seriál dôležité – v napätí a nepredvídateľnosti. Cliffhangery na konci epizód fungujú, ťažko sa vám čaká do ďalšieho týždňa na novú epizódu a chcete vedieť, ako to bude pokračovať.

Nový Dexter ako seriál funguje v dvoch rovinách. Jednak je to pokračovanie doterajšej kontinuity, kedy začiatok Resurrection priamo nadväzuje na koniec New Blood. Tam sa síce koniec zdal byť definitívny, ale scenáristi z neho dokázali vykľučkovať spôsobom, ktorý ten koniec nekazí a otvára priestor pre túto novú sériu. Dexter tak žije, jeho syn sa vydal vlastnou cestou, avšak prenasledovaný všetkým tým, čo sa stalo. Navyše stále poháňaný podobnými tendenciami ako jeho otec.

Nevideli ste predchádzajúce série? Nový seriál počíta aj s tým a druhá rovina je práve vstup do tohto sveta pre nových divákov. Je síce pravda, že je tu toho veľa, od čoho sa dej ďalej odráža, avšak funguje to. Prvá epizóda je vlastne odrazový mostík pre všetkých divákov. Starým veci pripomenie a rozloží kulisy nového deja. Novým v rámci možností stručne zhrnie, čo si so sebou postavy prinášajú. Kto sú, čo ich poháňa, čo sa stalo a ako sa to môže ďalej odvíjať.

Hneď prvá epizóda aj kvôli tomu všetkému nastavuje latku dosť vysoko, udeje sa tam toho obrovská hromada a premelie sa kopa tvárí. Potešia niektoré staré, pri ktorých fanúšikovia asi ani nečakali, že ich ešte niekedy uvidia. Dextera stále prenasledujú duchovia jeho minulosti a práve na niektorých z nich dôjde. Seriál ale nie je o tom, dodávajú mu však hĺbku a tiež prispievajú k vnútornému konfliktu hlavnej postavy. Aj tento seriál je z veľkej časti introspektívny, veľa z neho sa odohráva v Dexterovej hlave.

Už skôr som sa v rámci článku pozrel na prvých niekoľko epizód seriálu a v nich vlastne nie je až také jednoznačné, kto je hlavnou postavou. Na jednej strane tu máme starého známeho Dextera, ale v novom prostredí a čeliaceho novým výzvam. Okrem neho je tu však aj jeho syn Harrison, ktorý tiež čelí novým životným situáciám a rozbieha sled udalostí, ktorý dve ústredné postavy nielen spojí, ale v uliciach New Yorku rozprúdi vyšetrovanie, ktoré siaha poriadne vysoko. Sledujete vrahov, políciu, ale aj ľudí chytených uprostred toho všetkého, ktorí nič netušia.

Mohlo by sa zdať, že je tu nadhodených príliš veľa udíc – seriál otvára naozaj mnoho rôznych línií, ale pozitívom je, že nepôsobia nadbytočne a majú tu svoje miesto. Napríklad sa uzatvárajú línie otvorené či naznačené už roky. Aj osobná línia nejakej vedľajšej postavy má zmysel, lebo dotvára kontext, predstavujú ďalšiu vrstvu jednej z hlavných postáv a vy ako diváci dostanete niečo navyše. Nekolíše tempo, nepôsobí to ako vata. A funguje to aj vďaka castingu niektorých vedľajších postáv, ako je napríklad Ntare Guma Mbaho Mwine.

Nie všetky postavy sú však tak dobre obsadené. Resurrection totiž vsádza na hviezdnu silu tam, kde to nie je nutné. Je tu Uma Thurman a v podobe, akú u nej bežne nevidíme. Naženie vám strach, je chladná a uveriteľná. Ale tam to asi aj končí. Objavia sa tu Krysten Ritter alebo Neil Patrick Harris, ktorí nie sú vyslovene zlí, ale ak by ich postavy prebrali menej známe tváre, možno by to aj fungovalo lepšie. Majú málo priestoru vyniknúť, hlavne v jednom prípade je to len trochu glorifikované cameo. Odvádza to pozornosť od dôležitých vecí.

No a potom je tu ešte Peter Dinklage. Inak skvelý herec, ale tu nešťastne stvárňujúci postavu, ktorá pôsobí až prehnane. Ako nejaký záporák z bondovky. A nie z nejakej dobrej, ale z nejakej podivnej s Rogerom Moorom, ktorá nezostarla práve najlepšie. Nie je zlý, ale nie je ani zapamätateľný, zaujímavý. Ku koncu seriál síce rozpracuje jeho motiváciu, ale stále je tam tá divná póza, kvôli ktorej mu to nezbaštíte. Casting tak čiastočne prebíja psychologickú hĺbku, čo je škoda.

Ešte jedna vec mi trochu prekážala už po prvých epizódach a, bohužiaľ, pretrváva to až do samotného záveru. Hudobná dramaturgia je tu prekvapivo pestrá, ale nepôsobí to dobre. niektoré piesne sú tu nakoniec vypointované, respektíve konkrétne jedna, ale zvyšok pôsobí ako náhodný výber zo Spotify playlistu showrunnera, ktorý si chcel presadiť veci, ktoré má rád, ale už bez ohľadu na to, či zapadnú.

Nakoniec sú to však jediné dva neduhy Dexter: Resurrection. Zostala nepredvídateľnosť, napätie sa neraz dá krájať ako Dexterove obete a oceníte aj vývoj postáv. Psychológia a neraz konfliktné motivácie Dextera sa starajú o to, že seriál vie prekvapovať a stále sa deje niečo nové nielen v New Yorku, ale aj vo vnútri jeho mysle. Pritom to nie je len o vnútornej dileme, ale najmä o vzťahu so synom. A aj keď v poslednej dobe nie je úplne tradíciou, že seriály prinášajú po každej stránke uspokojivý záver, tu je to jasná výnimka a nakoniec to do seba všetko zapadne. To ale neznamená, že sa všetko končí dobre. Divák spokojne vypína streamovaciu službu, ale už ho niekde nahlodáva myšlienka, čo bude ďalej...