ČO VIE MARIELLE

Povedať o nemeckej dráme Čo vie Marielle, že je akousi demoverziou kultového Plechového bubienku, je bulvarizovanou anekdotou, no v niečom to sedí. Ikonický majsterštyk režiséra Volkera Schlöndorffa pracuje so svetom detskej naivity vystrelenej do kontrastujúceho panoptika sveta dospelých. Podobne tému pitvá aj nemecká novinka Frédérica Hambaleka taktiež s presahom o prvok nadprirodzena.

Čo vie Marielle je extrémne osviežujúcou sondou do dysfunkčného manželstva, v ktorom si manželia žijú v symbióze faloše a klamstiev. Do ich dystopicky toxickej predstavy o vzťahoch hodí jadrovú Pumu dcéra Marielle. Dôvod je jednoduchý, malá Marielle vie toho skrátka viac, ako by sa patrilo na obyčajnú školáčku.

(Dis)harmonická rodinka

Dizajnový barák, lukratívne joby, skrátka život, po ktorom „na papieri“ túžia masy. Julia a Tobias tak na prvý pohľad fungujú v dokonalom manželstve, ktoré je v skutočnosti neemočnou vypreparovanou prázdnou schránkou, ktorá, zdá sa, dvojici vyhovuje. Po detailnejšom nahliadnutí do kuchyne vzťahu je ale jasné, že manželstvo je len nestabilným vežiakom zo zápaliek, ktorej stačí málo a stavba sa rozpadne na prach. Tou jednou vytiahnutou zápalkou z celej konštrukcie je práve Marielle, ktorej sa po incidente v škole obráti život doslova naruby.

Filmár tak prichádza so zaujímavým konceptom, ktorý by sa dal zaškatuľkovať do stručnej anotácie „Marielle vie čítať myšlienky“. Juliina a Tobiasova dcéra mávnutím čarovného prútika dostane do vienka superschopmnosť, ktorá sa nedá opísať inak ako telepatiou. Hambalek ale s Mariellinou schopnosťou pracuje vcelku sofistikovane a inovatívne. Marielle, tak nevie len čítať myšlienky, ale doslova vidí a počuje všetko, čo robia a hovoria jej rodičia v jej neprítomnosti.

Na prvé počutie tak ide o cool schopnosť, no rodičia a dcéra sa dostávajú do patovej situácie. Manželia, ktorí žijú vo fejkovom „vzťahovom paláci“ sú tak zrazu pristihnutí inflagranti pred vlastnou dcérou. Každé zakopnutie, myšlienka na neveru či „nevinné“ klamstvo sa tak stáva rozbuškou a dôvodom na vrazenie „kudly“ medzi lopatky.

Sociálne dráma so štipkou magického realizmu

Hambalek tak pracuje s inteligentným naratívom o dieťati hodenom do chaosu a toxicity rozbúreného vzťahového tornáda. Marielle sa na prvý pohľad stáva klinom manželstva, no v reáli primieša do súkolia vzťahu len novú premennú, kvapku úprimnosti. Čo sa v prípade Julie a Tobiasa rovná sudu napalmu.

Snímka tak osviežujúco mieša rôzne žánrové polohy a klasickú sociálnu drámu „infikoval“ štipkou nadprirodzena. Podobne ako pri Plechovom bubienku aj v nemeckej novinke nadprirodzeno je len nástrojom na vypáčenie trinástej komnaty vyklamanej reality Julie a Tobiasa.

Marielline schopnosti tak režisér vedome využíva, no nezneužíva. Sú predĺženou rukou scenáristu, ktorá spúšťa reťazovú reakciu úprimnosti a otvorenosti, a tým pádom sa divák dostáva čoraz hlbšie do krkolomnej králičej nory. Čo spôsobí rozhorenie dominového efektu frustrácie a nevypovedaných túžob, toxickej vzťahovej manipulácie a nezdravých manželských eskapád. V skratke, totálny pád na dno.

Čo vie Marielle sa tvári vcelku nevinne a banálne, no z davu vyčnieva výberom neokukaného motívu a otvorením hneď niekoľkých spoločenských Pandoriných skriniek. Nevidí sa totiž často, aby sa v kino distribúcii explicitne riešili témy ako rozklad toxického vzťahu, ale najmä aj nášľapná mína v podobe tematizácie násilia na deťoch. Čo vie Marielle tak nekonvenčne nahlodáva komfortnosť publika a perspektívou najzraniteľnejšieho člena spoločnosti vyťahuje zo skrine jedného kostlivca za druhým. Nemecká novinka je tak trochu šokovou terapiou pre ľudí, pre ktorých je manželstvo, dieťa, domov nepriestreľnou gýčovou rovnicou pre všeobjímajúce šťastie a lásku.

Was Marielle weiß (Nemecko/Francúzsko, 2025, 88 min.)
Réžia: Frédéric Hambalek. Scenár: Frédéric Hambalek. Hrajú: Julia Jentsch, Felix Kramer, Laeni Geiseler, Moritz von Treuenfels, Mehmet Atesci ...