SESTRY Z DYMOVEJ SAUNY

V Estónsku je sauna pojmom. Nie je len wellness výstrelkom, ale súčasťou kultúry a v spoločnosti malého pobaltského štátu sa začali objavovať už pred stáročiami. Nachádza sa v ňom dokopy okolo 100-tisíc, no približne 400 z nich je tradičných dymových. Takých, ktoré si do hľadáčiku svojej filmovej novinky vzala aj estónska dokumentaristka Anna Hints.

Niektoré filmy sa v kinách objavia nenápadne (ako para zo sauny), no o to s väčšou razanciou rozvíria filmové vody. Niečo podobné zrejme platí aj o dokumentárnej novinke Sestry z dymovej sauny, ktorá už čoskoro zavíta aj do slovenských kín. Síce bez veľkého lomozu a fanfár, no o to s väčším potenciálom si uchmatnúť titul top filmového zážitku roka 2024. A to sme pritom len na jeho začiatku.

Režisérka prišla s odvážnym konceptom a fenomén estónskych sáun využila, ako nástroj na vyrozprávanie intímnych príbehov partičky žien. Tie za syčania vody na rozžeravených kameňoch, potu, sĺz a oblakov mliečnej pary vtipkujú, ale vedú aj hĺbavé dišputy o svojich túžbach a vnútorných démonoch. Hints tak prišla s hutnou dialógovku, ktorá autenticky a surovo servíruje príbehy hrdiniek obnažené nielen medzi štyrmi stenami rozpálenej sauny, ale aj „okom“ kamery.

Terapia saunou

Sestry z dymovej sauny síce entrée do programového portfólia slovenských kín ešte len čaká (18. január 2024), no na medzinárodnej úrovni už zanechali za sebou obdivuhodnú festivalovú stopu. Z European Film Awards si odniesli cenu za Najlepší dokument a Anna Hints na festivale Sundance si odniesla ocenenie za najlepšiu réžiu.

Akási príbehová zložka dokumentu by sa dala zhrnúť jednou vetou, no dôležitá je najmä forma, ale aj obsah, ktorý si nenalinkovala samotná autorka, ale prirodzene plynie pred kamerami. Princíp je ale jednoduchý. Skupinka žien priestor sauny nevyužíva len na regeneráciu tela a relax, ale aj ako bútľavú vŕbu, bezpečný priestor, v ktorom sa môžu podeliť so svojimi chmárami, ale aj radosťami.

V kolotoči frkov, úvah, ale aj ťažkých monológov sa tak režisérka spolu s divákom ponárajú do minulosti hrdiniek z dymovej sauny. Na mušku sa tak dostanú príbehy o vzťahoch, exfrajeroch, ale aj témy ako hľadanie vlastnej identity, sexualita, či interrupcie a pasovanie sa s ťažkými ochoreniami ako rakovina.

Mimo čas a priestor

Režisérka ale priestor a deje v saune len polopatisticky a chladne nedokumentuje, ale povyšuje samotné miesto na akýsi symbol. V určitých momentoch fyzickosť podčiarkuje syčaním pary či hrou so štruktúrou potu na ľudských telách, inokedy rúca steny saunovej chatrče a film sa ocitá v akomsi vakuu mimo čas a priestor.

Ako som spomínal, Hints sofistikovane kalkuluje s náladami publika. Presne vie, kedy do kolotoča dialógov prihodí vtipnotrpkú príhodu o Tindri a kedy divákovi zoberie vietor z plachiet explicitnou historkou o minulosti jednej z protagonistiek. Autorka ale presne vie, kedy má dusnú atmosféru sauny preložiť exteriérom a nechať tak nielen hrdinky, ale aj diváka aspoň na čas sa zhlboka nadýchnuť.

„Čo musí odísť, to opdlynie“

Z chatrče v lesoch tak robí Hints vesmír fungujúci vlastnými pravidlami a ekosystém, ktorý začína a končí okúpaním sa v neďalekom jazierku či zamrznutej ľadovej jame. Svet sauny skrátka nepozná hranice, ale len impresionistický šerosvit, v ktorom udávajú rytmus rituály ako oblievanie kameňov vodou či šibanie sa vetvičkami brezy.

Po tom čo si Hints nastaví univerzálny a častokrát až nehmotný saunový svet, začína hra s tabu, či naopak odtabuizovaním tém a obrazov. V duchu zariekavadla „Čo musí odísť, to odplynie“ sa tak zo sauny nestáva len akási lacná verzia terapeutického gauča, ale zhmotnenie metafory, v ktorej okrem šatov ľudia zo seba zhadzujú aj svoje bôle a starosti.

Kamera ako súčasť

Kamera z vôle autorky nie je akýmsi doplnkom, ktorý hrdinky s nechuťou prekračujú, ale stáva sa funkčnou súčasťou priestoru. Divák tak sugestívne môže sledovať pretkávajúce sa historky žien bez toho, aby si pomyslel, že je len vonkajším pozorovateľom.

Hints sa nejakým spôsobom podarilo publikum „vpáčiť“ medzi štyri steny lesnej chatrče spolu s hrdinkami. Stávate sa tak stredobodom príbehu spolu s protagonistkami, síce aktívne do deja nezasahujete, no film klame telom a akoby ponúkal možnosť: Dotknite sa stien sauny, napite sa ľadovej vody, poťte sa a žite.

Normalizácia nahoty v najlepšom zmysle slova

Režisérka sa snaží v „saunovom sesterstve“ rúcať múry predsudkov o stereotypoch o vzorcoch krásy. Kamera sa tak nevyhýba nahote, ale doslova sa opíja plnými krivkami, líniami tela, s ktorými sa pohráva tlmené svetlo či kompozíciami objatím do seba zauzlených hrdiniek.

Hints tak v tom najlepšom slova zmysle normalizuje nielen nahotu, ale maže zo slovníka, pojmy ako „dokonalé telo“ či „postava modelky“. Bezobsažné floskuly tak necháva za prahom sauny a v interiéri saunového bezčasia sa tak autorka sústredí na realitu obsiahnutú v priestorovej kapsule estónskej chatrče.

Nielen umenie, ale aj edukácia

Plusy snímky ale paradoxne môžu pre niekoho pôsobiť ako mínusy. Klaustrofobickosť sauny môže diváka zvyknutého na strihové orgie do istej miery nudiť a chvíľu môže trvať naladenie sa na pomalšie až hypnotické tempo filmu.

Dokument Sestry dymovej sauny prichádza v čase rozpínajúcej sa instagramovej a tiktokovej subkultúry krásy, keď sa na inakosť pozerá cez prsty. Nech to znie akokoľvek pritiahnuto za vlasy, „Sesterstvo“ môže aj edukovať a ukázať ľuďom nespokojným so svojim telom, že nie každá odchýlka či gram navyše je spoločenským faux pas.

Novinka Anny Hints tak strieľa dôležité formatívne zaucho a zároveň ukazuje potenciál snímky, ktorý sa môže stať jedným z najdôležitejších filmov roku.

Smoke Sauna Sisterhood (Estónsko, Francúzsko, Island, 2023, 89 min.)
Réžia: Anna Hints. Scenár: Anna Hints. Kamera: Ants Tammik. Účinkujú: Kadi Kivilo, Maria Meresaar, Elsa Saks, Marianne Liiv, Eva Kübar, Liis Kuresoo, Eda Veeroja, Maria Aasa ...