CLUB ZERO

Vzťah k jedlu patrí v našich životoch k tým najzásadnejším. Veď, ako sa vraví, sme to, čo jeme – alebo nejeme. Nezdravý vzťah jednotlivca k jedlu sa skôr či neskôr prejaví na jeho zdraví. Nezdravý vzťah celej spoločnosti k jedlu však už má ďalekosiahle dôsledky aj na životné prostredie a sociálne či ekonomické pomery. No čo sa stane, keď si z uvedomelého stravovania urobíme modlu a založíme okolo nej kult?

Rakúska filmárka Jessica Hausner okolo tohto aktuálneho námetu rozohrala znepokojivú provokatívnu drámu. V jej centre stojí charizmatická nutričná poradkyňa, ponúkajúca spásu v podobe totálneho oslobodenia sa od konzumu partii labilných stredoškolákov. Film mal svetovú premiéru v Cannes, na Slovensku ho ako prvý uviedol v rámci retrospektívnej prehliadky tvorby Jessicy Hausner MFF Cinematik. Teraz ho môžete vidieť aj v bežných kinách.

Slečna Novaková (Mia Wasikowska) je nutričnou poradkyňou a influencerkou zdravej výživy. Teraz ju však čaká celkom nová výzva: Prestížna internátna škola si ju na prianie rodičov najala na kurz nutričnej výchovy, ktorý by mal žiakom rozšíriť obzory v oblasti zdravého a udržateľného stravovania.

Motivácia každého z tínedžerov, ktorí sa na kurz prihlásia, je však celkom iná. Športovkyňa Ragna (Florence Baker) dúfa, že skrotí svoju váhu a umlčí tak uštipačnú matku a ambiciózneho otca. Perfekcionistická Elsa (Ksenia Devriendt) chce rozvíjať svoju sebakontrolu – možno aj preto, aby sa zbavila bulímie, o ktorej však nahlas nevraví. Fred (Luke Barker), okázalo odmietaný vlastnými rodičmi, hľadá miesto, kam by zapadol, zatiaľ čo Helen (Gwen Currant) je odhodlaná urobiť niečo radikálne pre záchranu životného prostredia. Nesúrodú, no napokon celkom súdržnú skupinku dopĺňa Ben (Samuel D. Anderson) – nadaný chlapec z chudobných pomerov, ktorý v kurze vidí spočiatku len cestu k bodom na štipendium.

Slečna Novaková však svojím zanietením, naliehavosťou a svojskou charizmou dokáže presvedčiť aj tých najväčších skeptikov. Spočiatku je to, napokon, všetko celkom nevinné. Stačí sa iba sústrediť na jedlo na tanieri a jesť len toľko, koľko naozaj potrebujeme. Ak by to tak robil každý, celý svet by si poriadne vydýchol, no nie? Slečna Novaková však pri kázni o menších porciách nekončí. Keď si svojich, stále oddanejších a ľahšie ovplyvniteľných, žiakov poriadne oťuká, vyjaví im celú pravdu, ktorú im tento zvrátený svet bezbrehého konzumu zatajuje: Človek v skutočnosti jedlo pre svoj život nepotrebuje vôbec!

Club Zero sa začína pomerne vlažne. Vizuálne aj hudobne zaujímavé, no dejom či dialógmi dosť monotónne a strojene pôsobiace scény nijako extra nenadchnú a „na prvú” si diváka asi nezíska ani prostredie nesympatickej elitnej školy či jeho nešťastne a zmätene pôsobiace osadenstvo. No a už vonkoncom nie slečna Novaková v podaní presvedčivo nečitateľnej Mie Wasikowskej v upätej dlhej sukni a s výrazom starnúcej chovateľky mačiek. Keď sledujeme, ako svojich žiakov nahovára na komické rituály odriekania mantier či dramatického predychávania mikroskopických súst zo zemiaka, zdá sa nám, že sledujeme nejakú uletenú artovú komédiu.

Práve vo chvíli, keď nám to začne zovšednievať, však začína slečna Novaková naberať odvahu a jej kurz na obrátkach. Oddaná hŕstka zraniteľných tínedžerov potrebuje len tu trochu podpichnúť, tam trochu pochváliť, a divák sa stáva svedkom toho, ako sú pri nasledovaní jej blúznivých tvrdení ochotní zájsť až za hranice sebapoškodzovania. To, čo začalo ako mdlá sociálna dramédia, sa odrazu mení až takmer na psychologický triler. Naruby obrátený vzťah k jedlu zachádza do absurdných extrémov a kamera neklopí zrak ani pred scénami, ku ktorým by ste si určite nechceli dávať večeru.

V tomto okamihu už film diváka určite nepustí. Mladí herci dostávajú priestor naplno sa vo svojich úlohách prejaviť a my cítime, že sa schyľuje k niečomu veľkému. Bizarnosť ich sprisahania, postaveného na zručnej manipulácii aj ich vlastnej krehkosti, je v ostrom kontrastne s absolútnou neschopnosťou všetkých ďalších dospelých vzorov. V malom meradle sa tak možno pozeráme na Hausnerovej satirické podobenstvo rozkladu celej spoločnosti.

Samotnej slečne Novakovej sa však nikdy nedostaneme tak pod kožu, aby sme tú jej priam magickú schopnosť manipulácie a vodcovstva naplno pochopili – a dokázali jej uveriť. Hádam je to tak aj naschvál. Stať sa vodcom, to predsa nechce žiadne geniálne schopnosti, ale len nájsť to „zatúlané stádo”, ktoré sa rado nechá viesť. Zároveň takto tiež hlavná hrdinka ostáva zahalená určitým tajomstvom: Netušíme odkiaľ prišla, ani to, či na jej divokých tvrdeniach napokon predsa len nebude kus pravdy.

Club Zero je pozoruhodným a provokatívnym filmom, ktorý sa svojej témy dotýka z množstva strán, pričom nešetrí kritikou – či možno chvíľami až výsmechom – ani jednu z nich. Hádam aj preto si na zahraničných festivaloch vyslúžil od kritiky aj divákov celkom rozporuplnú odozvu. Alebo to snáď bolo len nepochopenie? Skalopevne kontrolovanému scenáru napokon možno len chýba trochu väčšia prístupnosť a ľudskosť – chcelo by to možno len o štipku viac pani Benediktovej (Amanda Lawrence), Benovej matky z jednoduchých pomerov, ktorá ako jediná vec po celý čas vníma triezvym pohľadom.

Club Zero (Rakúsko/UK/Nemecko/Francúzsko/Dánsko/Qatar, 2023, 110 min.)
Réžia: Jessica Hausner. Scenár: Jessica Hausner, Géraldine Bajard. Hrajú: Mia Wasikowska, Amir El-Masry, Sidse Babett Knudsen, Sam Hoare, Camilla Rutherford, Amanda Lawrence, Elsa Zylberstein, Mathieu Demy ...