NÁVŠTEVNÍCI

Aké by asi bolo vymeniť komfortný, no hektický život vo veľkom meste za pokoj, ale aj jednotvárnosť komunity odrezanej od sveta tisíckami kilometrov Severného ľadového oceánu? Dokumentárny film Návštevníci prináša fascinujúci príbeh mladej výskumníčky, ktorá v tomto prostredí prežila niekoľko rokov. Na pozadí jej práce aj osobných postrehov film zachytáva tušené i prekvapivé paradoxy tohto prostredia, ako aj zmeny, ktorými si v posledných rokoch prechádza.

Česká dokumentaristka Veronika Lišková sa ešte v roku 2014 zviditeľnila svojím oceňovaným debutom Danielov svet – kontroverzným portrétom mladého pedofila. Trvalo ďalších osem rokov, než na plátna uviedla svoj druhý dlhometrážny film, ktorým sú práve Návštevníci. Inteligentný, podnetný, vizuálne aj hudobne podmanivý film spoza polárneho kruhu v Česku získal hlavnú cenu na festivale Jeden svet aj Zvláštne uznanie na MFF Ji.hlava. Teraz ho môžete vidieť aj na plátnach slovenských kín.

Mrazivé Špicbergy, nórske súostrovie za hranicou polárneho kruhu, na prvý pohľad nepôsobia ako miesto, na ktorom by sa človek mal chuť usadiť. Zima tu trvá nekonečných sedem mesiacov, pričom bezmála tri slnko vôbec nevychádza nad obzor. Ak práve nefandíte nekonečným prechádzkam na mrazivom vetre či dobrodružnej lyžovačke, nie je tu ani veľmi čo robiť. Na ostrovoch žije len zhruba 2 a pol tisíc ľudí a možnosti spoločenského či kultúrneho vyžitia sú tu značne obmedzené.

Antropologička Zdenka, rodáčka z Prahy, však svojskému čaru tohto drsného miesta predsa len podľahla. V odľahlom kráľovstve ľadu a skál je totiž, podľa jej vlastných slov, všetko tak nejako jednoduchšie a čistejšie. Keď sa sem aj s manželom a troma malými deťmi presunuli kvôli výskumu, na ktorom pracovala, zistila, že práve na tomto svojskom mieste sa jej rodine darí ako nikde inde.

No čím viac sa s miestnymi pomermi a stálymi obyvateľmi Zdenka zoznamuje, tým je jasnejšie, že ostať tu nastálo nebude vôbec jednoduché. Hoci Špicbergy, na rozdiel od pevninského Nórska, ponúkajú bezvízový pobyt komukoľvek, kto si tu nájde pracovné uplatnenie, cudzinec prakticky nikdy neprestáva byť „návštevníkom”. Nájsť si ubytovanie nezávisle od práce je takmer nemožné, neexistujú tu žiadne sociálne zábezpeky pre prípad ochorenia či straty príjmu a nemalá časť miestnych sa na prišelcov vo svojich radoch neprestáva pozerať cez prsty.

Okrem toho tiež Špicbergy patria k miestam najviac postihnutým globálnym otepľovaním, čo sa výrazne podpisuje aj na každodennom živote tunajších obyvateľov. Tradičné bane sa zatvárajú a miestni politici snívajú o prerode súostrovia na prvú bezemisnú komunitu sveta – no ako sa to podpíše na už bez tak rozpoltenom spoločenstve? Je to naozaj etické a má to vôbec praktický zmysel?

Hoci sa nám ľadové Špicbergy môžu zdať ako exotický prelud, na míle vzdialený od našich každodenných reálií, po chvíľke sledovania filmu zisťujeme, že je to vlastne akýsi kondenzát paradoxov, tém a otázok, ktoré pri troche zovšeobecnenia hýbu celým svetom. Globalizácia, emigrácia, svetoobčianstvo verzus nacionalizmus, klimatická kríza aj „obyčajné” ľudské hľadanie šťastia a domova – to všetko sa vo filme na vyčerpávajúco využitej, kompaktnej ploche spája do celistvej mozaiky.

Film vznikal počas dvoch rokov, kedy jeho hlavná predstaviteľka Zdenka v Longyearbyen, najväčšej špicberskej usadlosti, reálne žila a pracoval. Pozostáva z troch výrazných elementov: podmanivý portrét samotného miesta, rozhovory s miestnymi obyvateľmi v rámci Zdenkinho antropologického prieskumu a jej vlastné intímne výpovede o tom, ako si k tomuto miestu s rodinou hľadali cestu. Každý z týchto prvkov by hádam vydal aj na samostatný film, no práve takto pokope robia dokument hutným, obsažným a komplexným.

Samotná hlavná hrdinka, respektíve jej postoje vyplývajúce z osobného zainteresovania do témy, ktorú aj pracovne skúma, sú nesmierne zaujímavé – zároveň však aj trošičku rozporuplné. To je ale, napokon, pre podnietenie ďalších debát o téme filmu celkom príhodné. Dá sa stopercentne súhlasiť s jej názorom, že by mal každý mať možnosť usadiť sa na mieste, ktoré sa mu páči? A ak teda áno, platí to len pre antropologičku z Česka či etiópskeho astrofyzika, alebo aj pre farmára zo Sýrie a negramotnú matku z Konga?

Drsné pravidlá prisťahovaleckej politiky na Špicbergoch sú svojím spôsobom naozaj nespravodlivé či necitlivé – a áno, z istého uhla pohľadu zaváňajú nevyberavým nacionalizmom, ktorý nedáva outsiderom šancu splynúť s miestnou komunitou. Nie je však naivné či krátkozraké predpokladať, že by to mohlo byť nejako inak? Čo ostane z takých špecifických miest, akými sú Špicbergy, ak bude takáto sloboda naozaj každému garantovaná?

Na druhej strane je tu, samozrejme, naivita a skostnatenosť miestnych starousadlíkov, ktorí ako príslovečný pštros do piesku ukrývajú svoje hlavy do svojich stereotypov a obyčají, snažiac sa vytesniť nezvratné zmeny okolitého sveta. No a tretím neudržateľným romantizmom sa zdá byť aj snaha o radikálny environmentalizmus, ktorý síce z ostrovov vyháňa ťažký priemysel, no nahrádza ho „ťažkým” turizmom a zvyšujúcimi sa nárokmi na import z pevniny.

Návštevníci sú, skrátka, skvelým zdrojom autentických, trefných a aktuálnych postrehov, ktoré diváka nasýtia témami pre množstvo ďalších úvah a diskusií.

Návštevníci (Česko / Slovensko / Nórsko, 2022, 82 min.)
Réžia: Veronika Lišková. Scenár: Veronika Lišková. Kamera: Vojtěch Vančura. Hudba: Jana Winderen. Strih: Marek Šulík. Produkcia za Peter Kerekes s.r.o.: Tereza Tokárová