BELLE

Japonské anime je pojmom samé o sebe. Oproti klasickým westernizovaným animákom má signifikantne gýčovitý vizuál, postavy v ňom sa chovajú často melodramaticky, prehnane a pateticky. Aj preto sa tento subžáner dlho považoval za čudácky, kedy ho u nás valná väčšina odsudzovala a ten, kto si v ňom hovel, bol označovaný za vydedenca.

Doba sa mení a posledné roky hojne prajú mnohému japonskému a všeobecne východoázijskému. Anime tak už nie je len tzv. „acquired taste“, no legitímnou súčasťou svetovej kinematografie. Jeden argument za všetky je momentálny debut adaptácie mangy, Gekijouban Jujutsu Kaisen 0, ktorý v amerických kinách ukoristil druhé miesto v rebríčku návštevnosti (nad jeho sily bol len behemot The Batman).

V slovenských kinách si diváci môžu vychutnať Belle, aka Ryuu to Sobakasu no Hime (v slovenčine Drak a pehavá princezná). Snímok nakrútil Mamoru Hosoda, ktorý má za sebou kúsky ako Ookami Kodomo no Ame to Yuki (2012), Bakemono no Ko (2015), a predovšetkým Mirai no Mirai (2018), za ktorý sa dostavila nominácia na oscara v kategórii najlepší animovaný film.

Hlavnou postavou je Suzu, plachá, do seba uzavretá stredoškoláčka. Po tragickej smrti matky sa vzdala spoločenského života ako aj obľúbeného hobby – spevu. Jej jedinou priateľkou je bezstarostná až cynická Hiroka. Tá sa jedného dňa rozhodne poslať Suzu prihlásenie do aplikácie „U“. Táto appka prenáša biometriu danej osoby do virtuálnej reality, de facto umožní užívateľovi žiť nový život vo svete jednotiek a núl. Suzu sa po prvotnom váhaní tejto šance chopí.

Vo vnútri „U“ sa z nej stáva tajomná pehavá Bell (výstižné meno, keďže „bell“ – anglicky „zvon“ – sa v japončine povie „suzu“). Rýchlo si získa masívnu základňu sledovateľov, ktorí sú unesení jej spevom. Belle („e“ pridané samotnými fanúšikmi, po vzore francúzskeho slova pre krásku) má mať svoj najväčší virtuálny koncert, keď na scénu vtrhne Ryuu (doslova „drak“), rovnako tajomný, avšak markantne menej sympatický avatar. Tu dej naberá na obrátkach; viac neprezradím. Jediné, čo ešte podotknem je, že dielo stojí za to. Utekajte do kina. Prečo, pýtate sa?

Na úvod treba vypichnúť nesklamávajúcu vizuálnu sféru, ktorou anime disponuje. Nejedná sa o technologicky prevratný aspekt, napriek tomu nakŕmi divácke oči do sýtosti. Ohýbanie priestoru evokuje hrátky z filmov Inception (2010) alebo marveláckych zárezov s Doctor Strange-om. Človek po prvých minútach vo svete aplikácie zabúda, že ide len o jednu z dvojice „realít“, čo postupom času vyústi v mierne rozčarovanie. Dôvodom je nedostatočné využitie. Ideálne by bolo, ak by divákom bola dopriata dlhšie trvajúca „cesta do fantázie“, a teda aby sa s prostredím aplikácie tvorcovia vyhrali ešte o úroveň pedantnejšie.

Výbornom správou je, že songy, ktoré nám Belle interpretuje, triafajú stred terča. Ak ja ako vehementný milovník „tvrdej“ muziky pookrievam pri popíkových love songoch a uplakaných baladách odrážajúcich Suzu-ino trápenie a vnútorné prežívanie, bežná divácka obec nebude mať výhrady. Piesne mi najviac pripomenuli old school popové umelkyne (Celine Dion, LeAnn Rimes). Ich sila by bola pri tom polovičná, ak by nepracovali v synergii s dejovým oblúkom.

Už názov a základný popis napovedajú, že sa jedná o ďalšiu z myriady variácií na disney-ovskú klasiku, Kráska a zviera. Kto čaká karbónovú kópiu pôvodného príbehu, bude veľmi prekvapený. A je to dobre. Po úvodnej expozícii, kedy nám film predstaví okrem vyššie uvedených postáv aj spolužiakov Suzu – Kamishina, Ruku alebo Shinobu – som si tipol, ako to celé skončí a koho identita sa skrýva za postavami z prostredia aplikácie. V prakticky vo všetkom som sa mýlil, za čo som mimoriadne rád. Ak by bol Hosoda lenivý, stačilo by mu ísť na zotrvačnosť. Z Belle by následne vypadla cukrová rozprávočka o osudovej láske a nesmrteľnosti citov blah, blah...

Scenár je inteligentný, prináša presah. K sladkej príchuti fantazijného sveta primiešava horkosť bežného života. Dielo je tak častokrát vážne, pochmúrne. Trauma Suzu zo straty matky nie je jediným stelesnením tejto ambivalencie žitia. Ak niečo môžem vyčítať príbehu a práci s postavami, je to skratkovitosť vo vzťahu Belle a Draka. Ak by sa ich vzťahu a jeho premene venovalo ešte takých desať minút, vyriešilo by to aj nevyťaženosť virtuálnej reality.

Na začiatku som nemal enormné očakávania. Dúfal som, že sa dostaví aspoň mierny nadpriemer. O to viac ma sila príbehu, vizuálny um a úctyhodná práca s postavami strhli a dvojitá bodka, počas ktorej vrcholí linka v „U“ a následne aj film ako taký, zacementovala moje nadšenie. Triezvejší divák, ktorý má anime projekty nakukané podrobnejšie, nemusí túto mini eufóriu zdieľať. Stále však odíde z kinosály s úsmevom.


Rjú to sobakasu no hime (Japonsko, 2021, 122 min.)
Réžia: Mamoru Hosoda. Scenár: Mamoru Hosoda. Hudba: Taisei Iwasaki, Ludvig Forssell, Júta Bandó. Hrajú (hlasy): Takeru Sató, Kaho Nakamura, Ikura, Šóta Sometani, Rjó Narita, Tina Tamaširo, Kódži Jakušo, Tošijuki Morikawa, Jošimi Iwasaki, Kendžiró Cuda, Mami Kojama, Mamoru Mijano, Mičiko Šimizu ...