YVES SAINT LAURENT

Mladého režiséra zjavne inšpiroval atmosférický módny background, kde si bahní v nekonečnom defilé večierkov, zvodných outfitov a kriviek, pričom pramálo kladie dôraz na psychologickú hĺbku ústrednej postavy. Vždy sa tu i tam mihnú nejaké tie návaly úzkosti a neistoty, ako záchranné lano v lineárnom mori defilujúcej extravagancie a patričných demoralizujúcich homo-excesov mu slúži len Bergého sprievodný text. Tým sa film posúva do roviny čisto adorujúcej iba zvučné meno módneho návrhára. V jeho životných medzníkoch objavujeme predpokladané momenty zaľúbenia sa, občasné (nefunkčné) odbočky k vlastnej rodine, prekvapujúci úspech predvádzaných modelov, či plodný dopad marakéšskej klímy na jeho tvorbu.

Lespert chce vidieť svojho hrdinu účelne zmietaného vlastnou krehkou psychikou, no vo filme prevažuje spomínaný dosť samoúčelný obdiv celebrity, ktorá napriek vlastnej nesmelosti odvážne zakotvila v módnom priemysle. V režijnom vedení akoby bolo vidno paralelu s návrhárovou povahou - Jalil Lespert je neistý až fádny, dejovo i dialógovo plytký a postupným sledovaním jeho filmu sa stáva nudne očakávateľným v nesmelom vyjadrovaní Laurentovej psyché. Všetko sa prihodí akoby nečakane, ale divák už jednoducho ponúkané epizódy zo života takto orientovaného módneho génia očakáva, netušiac, že sa mu dostane len strohý bibliografický výpočet, po ktorom si môže povedať: chvalabohu, nech žije konfekcia aj so svojimi otravnými obchodnými reťazcami...!


Yves Saint Laurent (Francúzsko, 2014, 106 min.)
Réžia: Jalil Lespert. Scenár: Laurence Benaïm, Jacques Fieschi, Jérémie Guez, Marie-Pierre Huster, Jalil Lespert. Hrajú: Pierre Niney, Guillaume Gallienne, Charlotte Le Bon