DLH

Dlh napísali scenáristi ostatných X-menov, medzi nimi aj Matthew Vaughn, čo je znakom inteligentnej komercie, príbeh podľa svojho izraelského vzoru rozčlenili na dve časové roviny. Jeho jadro sa odohráva vo Východnom Berlíne v období krátko po druhej svetovej vojne, ktorá slúži deju ako historický kontext. Spočiatku sa môže zdať, že diváka čaká priamočiary špionážny triler s nádychom osudovej romantiky, ale jeho štruktúru narušujú dva podstatné zvraty. Film mal pre mňa najväčšiu hodnotu v momente, keď skončila akcia a postavy ostali zavreté v klaustrofobickom prostredí zatekajúceho bytu s viacerými morálnymi dilemami na krku. Obe dejové línie spejú do svojich vyvrcholení s odbočkami riešiacimi milostný trojuholník, ktoré ale nepôsobia rušivo. Hudbu k filmu zabezpečil štandardne emotívny a hravý Thomas Newman.

Tvorcovia mali jednoznačne neľahkú úlohu v obsadení hlavných postáv realizovanú dvojnásobne. Nielenže mladšie a staršie verzie agentov museli spĺňať výzorové kritériá, ale aj herecky sa napodobňovať. Najprirodzenejšie sa im to podarilo v prípade úlohy Rachel stvárnenej Jessicou Chastain (Strom života) a Hellen Mirren, naopak najmenej presvedčivo v dvojroli Sama Worthingtona (Avatar) a Ciarána Hindsa. Druhý menovaný pôsobí až príliš skleslo a roztiahnuto, čomu nepomôže ani tvrdenie vo filme, že jeho postava David bol roky chorý a odcestovaný. Viac priestoru by si možno zaslúžil aj Jasper Christensen (Casino Royal) ako manipulatívny a desivý chirurg von Birkenau.

Motív a spracovanie danej témy je v rámci Ameriky originálne, o to viac zamrzí, že tvorcovia nešli ďalej v popretí žánru a Dlh prispôsobili viac nárokom diváka strednej vrstvy. Spolu s Obhajcom tak tento týždeň priniesol ďalší film, ktorý podľa mňa nevedel, kedy skončiť a zabil potenciál mimoriadne znepokojivého a katarzného finále. Asi sa už nedozvieme, či to bol Maddenov zámer, alebo kompromis smerom k producentom, ale cena titulného Dlhu mohla mať ťaživejší a strašidelnejší efekt. Predsa meranie hodnoty vlastnej dôstojnosti krvou je na tak skvele rozohraný film príliš priemerné východisko.

Len tak mimochodom, nezdalo sa vám, že berlínske električky z roku 1966 tromfnú súčasné slovenské?