MODERNÁ DOBA - PROJEKT 100

MODERNÁ DOBA - PROJEKT 100

Filmová recenzia



Meno Charlie Chaplin si väčšina ľudí spája s nemou groteskou, v ktorej Chaplin vystupuje ako tulák so svojim typickým klobúkom a paličkou. Vždy sa dostáva do tých najzložitejších situácii, aby z nich mohol následne nonšalantne vykľučkovať. Väčšia časť jeho tvorby patrí do obdobia nemého filmu, v ktorom vyprodukoval také filmy ako napríklad Chaplin strážcom verejného poriadku, Dobrý vojak Chaplin, Kid, Zlaté opojenie, atď. Práve Zlaté opojenie sa považuje za Chaplinov posledný nemý film. Z jedného uhľa pohľadu je to pravda, avšak na druhej strane môžeme za jeho posledný nemý film považovať práve Modernú dobu. Prečo je tomu tak? Charlie Chaplin patril medzi najväčších odporcov zvuku vo filme. Snažil sa vo filmoch presadzovať svojimi gestami a mimikou. V čase, keď zvukový film mal za sebou už niekoľko rokov, nakrútil Chaplin Modernú dobu, ktorá je považovaná za nemý film so zvukom. Môže sa zdať, že v predchádzajúcom tvrdení sa nachádza istý protiklad. Nie je to tak. Film je naozaj nemý, čo sa týka Chaplinovho rozprávania. Ani v tomto filme nebudeme počuť Charlieho rozprávať, ak nerátame scénu, v ktorej sa Charlie bude snažiť spievať.

Moderná doba je jedným z najkritickejších Chaplinových filmoch. Ako keby sa aj on pokúšal konečne presadiť svoj kritický postoj voči spoločnosti, politickému systému a podobne. Už netúži ostať len "obyčajným" tulákom bez názoru.

Príbeh je v podstate jednoduchý. Chaplin sa zamestná vo fabrike, kde je všetko zmechanizované. Samozrejme, že pre neho to znamená veľký problém. Tulák ako ho poznáme z iných filmov, má teraz za úlohu zžiť sa s "realitou", ktorá sa nachádza v továrni. Ako robotník má za úlohu doťahovať skrutky na bežiacom páse. To je však nad jeho sily a preto odchádza. Opäť sa ocitne na ulici, kde spoznáva dievča, do ktorého sa zaľúbi. Spoločne potom prechádzajú všetkými problémami, ktoré sa im dostávajú do cesty (ako to v groteske býva zvykom).

Moderná doba - Projekt 100

Začiatok filmu je veľkolepý. V nadhľade vidíme stádo oviec, snažiacich sa niekam dostať. Strihom sa dostávame do záberu na ľudí, náhliacich sa do továrne. Ako by sme sa ocitli v Metropolise Fritza Langa. Tieto dva filmy majú veľa spoločné, aj keď Moderná doba vzniká asi o desať rokov neskôr. Neustály systém kontroly v továrni, kedy obrazovky sú všade (dokonca aj na záchode) a nadriadený všetko vidí, bol takisto určite predpokladom aj pre Georga Orwela, ktorý tento námet zužitkoval vo svojom románe 1984, podľa ktorého bol nakrútený rovnomenný film. Na rozdiel od vážnosti, s ktorou je problematika neustáleho dozoru prezentovaná v Orwelovi, sa Chaplin snaží o maximálnu mieru zosmiešnenia takýchto a podobných systémov kontroly.

V továrni sa odohráva prvá časť filmu. Všetko je zmechanizované; ešte aj jedlo má byť podávané na stroji, aby sa ušetril čas potrebný pre prácu. Týmto sa Chaplin snaží kriticky vystupovať voči vtedajšiemu zmechanizovanému priemyslu, ktorý odsúdil robotníkov do úlohy "otrokov". Robotníci zamestnaní v továrni pripomínajú skôr stroje ako ľudské bytosti. Toto má na svedomí kapitalistický systém. Neútočil však len na kapitalistov ale aj na komunistov. Napovedá tomu známa scéna, kedy Chaplin nájde na zemi červenú zástavu, zdvihne ju a pokračuje v ceste. V tom sa však spoza rohu vynorí zástup ľudí, ktorí ho začnú nasledovať. V podstate, prvá polovica filmu vyznieva ako satira, alebo ešte lepšie výsmech vtedajších ideológií ako aj samotných ľudí, ktorí sa nechajú týmito ideológiami ovplyvniť.

Téma zmechanizovanej spoločnosti, ktorú nám Chaplin ukazuje vo svojom filme, má svoj pôvod vo filme René Claira Nech žije sloboda, ktorý bol nakrútený v roku 1932, teda asi o štyri roky skôr ako Moderná doba. Kvôli tomu bol aj obvinený z plagiátorstva, ktoré mu však nebolo dokázané. René Clair odmietol vypovedať s odôvodnením, že aj keď by Chaplin prevzal niektoré scény z jeho filmov, považoval by to za česť, pretože si Chaplina nesmierne váži a považuje ho za svojho majstra.

Napriek všetkým poukazom proti niečomu či niekomu, sa snaží Chaplin vystupovať resp. zostať starým dobrým tulákom, ktorý nemá miesto nikde a zároveň všade. Preto z továrne odchádza. Potrebuje slobodu. Novinkou, ak sa to tak dá povedať, je, že vo filme Moderná doba Charlie nachádza družku. Všetci určite veľmi dobre vieme, že vo väčšine svojich filmoch vystupoval "sám". Sám musel znášať nepriazeň osudu. Výnimkou je film Kid, kde spolu s ním vystupuje malý chlapec a Zlaté opojenie, kde je jeho druhom na "spoločných cestách" pes. Akoby Charlie zostarol a cíti potrebu blízkosti niekoho, kto sa o neho môže postarať. Nájde dievča veľmi podobné jemu samotnému, bez domova, bez práce, navyše je to zlodejka. Ich spoločný príbeh tvorí druhú polovicu filmu. V tejto časti sa zameral na zobrazenie skôr sociálnych problémov. Hrdinovia sa spoločne pokúšajú nájsť prácu, čo sa im čiastočne aj darí. V jednej scéne má Charlie spievať. Sú mu dané slová piesne. Očakávame prvýkrát slovnú podobu jeho herectva. Tá však nakoniec nepríde, pretože Charlie zabúda slová a improvizuje akousi hatlaninou. Akoby chcel demonštrovať zbytočnosť slovného prejavu jeho postavy.

Charlie so svojou družkou blúdia po veľkom svete a hľadajú uplatnenie. Aj keď sa im to darí, nikdy nezotrvávajú na jednom mieste. Je to spôsobené túžbou po slobode. Sloboda aj v tomto filme vystupuje ako základný predpoklad správania sa Chaplina.

Moderná doba je bezpochyby jeden z najlepších Chaplinových filmov. V dobe, keď sa blíži autorov filmársky koniec, vyprodukoval dielo, ktoré je vhodné nielen na zasmiatie, ale aj na zamyslenie sa. Netrúfam si povedať, či ide o film nadčasový, s určitosťou však treba povedať, že niektoré veci (situácie) sú až príliš blízke súčasnosti. Stačí sa zamyslieť nad neustálou kontrolou v továrni pomocou monitorov (kamier) a hneď sme v reality show. Ale to sem nepatrí. Moderná doba je film, ktorý treba rozhodne vidieť, ak chceme spoznať inú tvár Charlie Chaplina  ako tú, ktorú nám prezentoval vo svojich predošlých nemých filmoch. Mrzieť môže len neudržanie vysokého stupňa komičnosti, nanajvýš vysokého v prvej polovici filmu. Dá sa to ospravedlniť vážnosťou témy, zvolenej v druhej polovici. Na kvalite to však určite neuberá.


Modern Times (USA, 1936, 89 min.)
Réžia: Charles Chaplin. Scenár: Charles Chaplin. Kamera: Rollie Tothroh, Ira Morgan. Hudba: Charles Chaplin. Hrajú: Charles Chaplin, Paulette Goddard, Henry Bergman


autor Daniel Vadocký 12.10.2005
Meno:
ODOSLAŤ
:)
0 z 10
0 z 10
FILMOVÉ PREMIÉRY
17.11 |
hodnotenie 7/10
17.11 |
hodnotenie 7/10
17.11 |
hodnotenie 8/10
17.11 |
hodnotenie 8/10
17.11 |
24.11 |
hodnotenie 8/10
24.11 |
24.11 |
hodnotenie 7/10
1.12 |
1.12 |
NAJČÍTANEŠIE
|MENU
0
hodnotenie 7/10
|NA ZÁPADE NIČ NOVÉ
0
hodnotenie 7/10
|HRANICE LÁSKY
0
hodnotenie 6/10
|NEZANECHAŤ STOPY
0
hodnotenie 8/10
|RIMINI
0
hodnotenie 8/10
|ÍRSKY ZÁZRAK
0
hodnotenie 7/10
|KROKODÍL LYLE
0
hodnotenie 6/10
|TURNAJ SNOV
0
hodnotenie 7/10
|LET DOMOV
0
hodnotenie 8/10
FILMOVÉ NOVINKY
REBRÍČEK SK
01 |
návšt. 23025
02 |
návšt. 5701
03 |
návšt. 5237
04 |
návšt. 5210
05 |
návšt. 2364
06 |
návšt. 2037
07 |
návšt. 2245
08 |
návšt. 1881
09 |
návšt. 1330
10 |
návšt. 1513
REBRÍČEK US
01 |
$181,3 mil.
02 |
$8,1 mil.
03 |
$5,9 mil.
04 |
$3,2 mil.
05 |
$2,3 mil.
06 |
$1,9 mil.
07 |
$1,7 mil.
08 |
$1,5 mil.
09 |
$0,608 mil.
10 |
$0,383 mil.
SOCIÁLNE SIETE
KOMENTÁRE
Kinema.sk - filmy, seriály

sector logo
network
ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2022 SECTOR Online Entertainment / Kinema s.r.o.