TRH MÁRNOSTI

TRH MÁRNOSTI

4.0

Filmová recenzia



Tak trochu pokus o literárne preklenutie

V rokoch 1846-47 začal ako mesačný seriál vychádzať román Williama Makepeacea Thackerayho Trh márnosti. Thackeray bol syn obchodníka, narodil sa v Kalkate.  Nečudo, že  si v Trhu márnivosti doslova zgustol na povrchnosti a pozérstve súdobej anglickej šľachty, ktorá sa zubami nechtami snažila zachovať dojem bohatstva a úspechu a s opovrhnutím hľadela na stále bohatších obchodníkov bez titulu. Trh márnosti je zasadený do začiatku 19. storočia, orientačným okamžikom je útek z Elby a následný pád Napoleona Bonaparte. Aj napriek tomu, že Trh márnosti bol uvádzaný ako „román bez hrdinu“, možno v ňom nájsť ústrednú postavu – ambicióznu „skialpinistku po spoločenskom rebríčku“ Becky Sharpovú, ktorá sa z dcéry chudobného maliara a opernej speváčky prepracuje až do „najlepšej“ londýnskej spoločnosti. Samotné označenie „román bez hrdinu“ je možné chápať dvojako: po prvé, že z množstva postáv, ktoré tvoria hybateľov deja a dotvárajú obraz zúfalstva anglickej šľachty, nie je možné jednoznačne určiť hrdinu – hlavnú postavu; po druhé, že za hlavnú postavu je síce možné označiť Becky Sharp, ale rozhodne o nej nemožno hovoriť ako o hrdinke v klasickom význame – chudobnom dievčati, ktoré nevypočítavou dobrotou srdca našlo lásku svojho života, náhodou veľmi bohatého šľachtica.

Témou podobná, ale časovo predchádzajúca je tvorba Jane Austenovej, ktorá by sa tiež mohla tešiť viacerým sfilmovaniam. Na rozdiel od Thackerayho však hrdinky Austenovej románov nie sú kalkulujúce mrchy, a keď sa u nich objaví náznak špekulácie (Emma), dostanú aspoň symbolickú školu života. Navyše, nespomínam si, že by niektorá z Austenovej hrdiniek išla vyslovene po peniazoch a postavení – snáď preto, že (zvyčajne) aspoň jedným disponovala. Čo ale Thackerayho a Austenovú zbližuje je vykreslenie pomerov spoločnosti: vzťahy medzi šľachtou rôznych majetkových sfér, pády a vzostupy rodov, vyporiadavanie sa so situáciou – takmer vždy ale ako vedľajší element histórie jednej dvoch postáv, resp. jednej – dvoch rodín. Stačí, ak sa prizriete filmu Anga Lee Rozum a cit (1995), ale aj Emma, Pýcha a predsudok, Manfield Park, ktoré boli už viackrát sfilmované.

Trh márnosti Trh márnosti Trh márnosti

Druhý tvorca, ktorého mne osobne Trh márnosti evokoval je ruský klasik Lev Nikolajevič Tolstoj a jeho epopeja Vojna a mier, rovnako sledujúca osudy rodín a vzťahy, tentokrát ruskej, spoločnosti na pozadí napoleonských výbojov. Sústredí sa však na menší okruh postáv ako reprezentantov ruskej šľachty. Napoleonský vpád do Francúzska v Trhu márnosti je ale len vedľajšou líniou. Napoleonská výprava do Ruska zohráva v Tolstého románe omnoho väčšiu rolu.

Spoločné pre všetkých autorov, okrem viacerých filmových spracovaní ich diel je fakt, že stavajú na určitom spoločensko-historickom pozadí, zachytávajú ho pomerne presne, a navyše, rozpracúvajú súbežne viacero postáv, aj vo viacerých príbehových líniách. Kombinácia uvedených spôsobuje, že pre potreby filmu sú často krátené, upravované, zjednodušované. Na tom nie je nič neobvyklé. Stáva sa ale, že pre snahu dať z knihy čo najviac, film utrpí presýtenosťou postáv, „akcie“, vzťahov. V zásade „klasické“ chyby adaptácií nielenže zmenia ducha knihy, ale stáva sa, že ho stratia a miesto mozaiky ponúknu črepiny na lopáriku. A v prípade Trhu márnosti je príležitostí až až. Dôsledkom je zmätok vo vzťahoch, postavách, motívoch. To, čo bolo charakteristické, alebo mohlo napomôcť budovaniu filmu, vniesť zaujímavú zápletku alebo zvrat, zdôrazniť úbohé maniere postáv, je buď opomenuté, len chabo naznačené lebo stratené. Naopak, zvýraznené sú momenty, ktoré pokojne mohli ostať opomenuté.

Snáď tak trochu viac o filme

Ako už bolo povedané, Trh márnosti je obrazom anglickej šľachty, toho, kto všetko sa za šľachtica označoval a kto sa ním chcel stať, ako aj toho, aké prostriedky k tomu použil. Zároveň je dôležité si uvedomiť, že v 19. storočí už veselo prekvitali koloniálno – obchodné vzťahy s Indiou a táto zem bola akýmsi módnym trendom. V tomto období vstupuje do spoločnosti mladá Becky Sharp (Reese Witherspoon), dcéra chudobného maliara, guvernantka, ktorá sa cez svoj šarm ambiciózne štverá po spoločenskom rebríčku nahor. Trochu protikladne ku nej pôsobí romanticky naivná kamarátka zo štúdií, Amelia Sedley (Romola Garai), pochádzajúca z rodiny s titulom. Následne sa, vďaka nim dvom, dostávame do sveta podivných stvorení: či už je to Ameliina rodina, rodina sira Pitta Crawleyho (Bob Hoskins), v ktorej Becky započne svoju kariéru guvernantky, tetičky, synovci, úplne cudzí ľudia z kategórie crème de la crème. Úprimne, miestami je veľmi ťažké sa v postavách a deji orientovať, najmä si rýchlo uvedomiť, v koho sídle/dome sa práve nachádzame, kto je koho príbuzný a či vôbec, kto je kto.

V orientácii postavami a vzťahmi sa nedá spoľahnúť ani na výstrelky postáv, alebo ich „bežné úchylky“, pokiaľ postavu nehrá herec známejšej vizáže. Prvou a základnou výčitkou z mojej strany je úplné zanedbanie akejkoľvek kresby postáv – teda elementu, na ktorom román staval. Nemajú žiadnu osobnosť, ich „charakter“ sa prejavuje jednorazovými akciami, možno jednou – dvoma scénami, navyše dosť doslovnými a prvoplánovými. Žiaľ, podanie tajného lístku, „stoličky stoličky hýbte sa“ na uvítanie Becky do vyššej spoločnosti, krátke slovné „prestrelky“ a komentáre ad hoc, nikdy nenahradia POSTAVU. Z takto zvolenej prezentácie účastníkov deja pramení aj moja druhá výčitka: nevhodný výber scén dôležitých pre film. Mám dojem, že „román bez hrdinu“ si scenáristi vyložili ako „román s veľa hrdinami“ a rozhodli sa vtlačiť vo filme priestor pre každého, až film narástol do dĺžky od 137 min. do 144 min. (záleží od zdroja). Viaceré scény sú pritom zbytočné: viaceré prestrihy do Indie, kde občasne žije Ameliin brat Jos (Tony Maudsley) a neskôr aj jej tajný nápadník William Dobbin (Rhys Ifans), večera u markíza Steyna (Gabriel Byrne), pobyt v Belgicku a zdôrazňovanie napoleonských vojen vôbec. Naopak, čo by mohlo byť zaujímavé, je vzťah markíza Steyna, obrazov Beckynho otca, ale najmä Becky samotnej. Tak ako viacero ďalších vzťahov, je aj tento len naznačený, ale necharakterizovaný a de facto ostáva nezaujímavý. A je to práve markíz Steyne, kto viackrát kryje Beckyn chrbát.  

Trh márnosti Trh márnosti Trh márnosti

Smutné je, že o postave nemožno hovoriť ani v prípade Becky Sharp a nie je to len vinou jej hlavnej predstaviteľky. Totiž, zarovno ostatnými postavami má momenty, v ktorých si uvedomíte, že je to vlastne mrcha, kalkulačka, inteligentná – trochu ako Scarlett O´Hara, len nepoučiteľná, jednoducho: mrcha s milou tváričkou forever. Inak ostáva len pešiakom, jednou z mnohých. V konečnom dôsledku tak zostala, v rámci danej hladiny, najzaujímavejšou figúrou tetička Crawleyová a jej fascinácia tajnými útekmi a nerovnými manželstvami; pravdaže, len na papieri a nie v reálnom živote. Scenáristom sa navyše, najmä v druhej polovici filmu, podarilo utrafiť úžasne knižne patetické repliky, nad ktorými by ste sa možno pousmiali v knihe a zapadli by do archaickejšieho jazyka. Vo filme, aj napriek dobovému slovníku, vyznievajú smiešne.

Zvažujem, či budem naivne veriť, že za neherectvo hercov, až na jednu výnimku, zodpovedajú mizerne napísané a rozvrhnuté postavy. Žiaľ, nie je to tak. Spomenutou výnimkou je Gabriel Byrne ako sprvoti záhadný markíz Steyne – zjavujúci sa v Beckynom živote a podávajúci pomocnú ruku (nie celkom nezištne). Je to jednak sila jeho osobnosti, jeho zjav, minimalistický a pritom výrečný prejav. O zvyšku obsadenia možno povedať, že vedia nasadiť zaujímavé tváre v momentne, keď sú k tomu okolnosťami (a občas režisérkou) prinútení. Inak sa na plátne skôr nachádzajú, obdobne ako ich postavy v deji. Jonathan Rhys-Meyers, Rhys Ifans, Bob Hoskins, Jim Broadbent. Každý mal svoju chvíľku, kedy skutočne prejavili aj druhý výraz tváre, druhú sadu gest. Kráľovnou všetkých ale bola, je a bude Reese Witherspoon. Jej jediným kladom je fakt, že je zaujímavá tvárička a dokáže žmurkať asi troma spôsobmi. Páni možno ocenia strih korzetu. To je asi všetko. Rozhodne nie je cítiť ani len náznak úprimnej snahy dostať sa medzi ľudí, ktorých de facto nenávidí, len aby im dokázala, že je rovnako dobrá, ak nie lepšia ako oni. Nie je tam ani proklamované „svojím spôsobom som ťa milovala“ adresované Crawleymu. Rýchlo zabudnete na vetu, ktorá ju ako-tak mala charakterizovať: „Aj ja by som bola dobrá žena mať 5.000 ročne.“ Miestami nezvláda ani „tváričku anjelika“, čo nie je práve najlepšia vizitka. Úprimne, oveľa viac hereckého talentu prejavila vo Veľmi nebezpečných známostiach alebo v Pravej blondínke. Úlohu sprievodcu povrchnosťou a pretvárkou vyšších kruhov Anglicka na plnej čiare nezvládla.

Trh márnosti Trh márnosti Trh márnosti

Prvoplánové klišé presahuje do hudby a úplne nádherne do kostýmov. Asi každá z postáv má svoj vlastný motív, pričom vo filme neexistuje hlavný motív, ktorý by pôsobil aspoň trochu zjednocujúco. Až na indické vplyvy, ktoré nemožno nepostrehnúť, je nevýrazná a nefunkčná. Podobne, ako majú postavy svojich pár tónov, majú v „kľúčových“ situáciách to správne farebné ladenie. Príklad za všetky: na večierku u markíza Steyna, kde sa má s konečnou platnosťou ukázať, či Becky zvládne vstup do vyššej spoločnosti – medzi ženy, sú všetky prítomné dámy odeté v bielych, resp. krémových šatách s decentným červeným zdobením; Becky v čiernych zdobených šatách - doslova čierna ovca. Čo tak zostáva hlavným pozitívom je to, čo robí film filmom. Kamera. Film ako médium je síce o zobrazovaní, ale je vhodnejšie, keď je čo zobraziť.

Ako to s Trhom márnosti vyzerá ako s celkom? Dej, ktorý sa hrá na zaujímavý, ale priskoro sa stáva otravným, zdĺhavým a trápnym. Herci, ktorí figurujú ako kulisy, scenár, ktorý nefunguje, réžia, ktorá si s daným nevedela poradiť, asi sa ani nesnažila a zbytočne akcentovala indické. Určite, nájdu sa scény, ktoré zaujmú; našla som ich aj ja. Vyše dvojhodinovú stopáž ale ani jeden z uvedených faktorov, ani vo svojich lepších momentoch, nemá šancu utiahnuť. Výsmešná, kritická  mozaika tak skončila ako zoskupenie postavičiek, prechádzajúcich večerami, večierkami, chudobou a inými problémami. Dej žiadny, zápletky žiadne, postavy žiadne. Čo poteší, je posledný prestrih do Indie.


Vanity Fair (UK/USA, 141 min.)
Réžia: Mira Nair. Scenár: Julian Fellowes, Matthew Faulk, Mark Skeet. Kamera: Declan Quinn. Hudba: Mychael Danna; Shankar Mahadevan, Loy Mendonsa, Ehsaan Noorani. Hrajú: Reese Witherspoon, Gabriel Byrne, Jonathan Rhys-Meyer, Bob Hoskins, Jim Broadbent, Rhys Ifans, Romola Garai


Kinema
4.0
Diváci
5.7
Ohodnotiť

Žner: Dráma/Romantický
Minutáž˝: 137 min
Krajina: UK USA
Rok výroby: 2004
Homepage www

Premiéra:
Premiéra SK:
DEŽO HOFFMANN
[RECENZIA ]
HUSTLE
[RECENZIA ]
BRATSTVO
[RECENZIA ]
INTERCEPTOR
[RECENZIA ]
STAND UP
[RECENZIA ]
1
Elvis
ELVIS
[RECENZIA ]
Meno:
ODOSLAŤ
:)
Diváci
5.7
Ohodnotiť

Žáner: Dráma/Romantický
Minutáż˝: 137 min
Krajina: UK USA
Rok výroby: 2004
Homepage www

Premiéra:
Premiéra SK:
0 z 10
0 z 10
FILMOVÉ PREMIÉRY
23.6 |
hodnotenie 8/10
23.6 |
hodnotenie 7/10
23.6 |
hodnotenie 6/10
23.6 |
30.6 |
30.6 |
hodnotenie 8/10
30.6 |
7.7 |
hodnotenie 8/10
14.7 |
14.7 |
14.7 |
21.7 |
hodnotenie 9/10
NAJČÍTANEŠIE
|JURSKÝ SVET: NADVLÁDA
1
hodnotenie 6/10
|BUZZ LIGHTYEAR
0
hodnotenie 7/10
|ELVIS
1
hodnotenie 8/10
|NAVALNY
0
hodnotenie 8/10
|KEBY RADŠEJ HORELO
0
hodnotenie 8/10
|OZARK 4. SEZÓNA
0
hodnotenie 7/10
|KDE JE ANNA FRANKOVÁ
0
hodnotenie 6/10
|KOLESO ŠŤASTIA A FANTÁZIE
0
hodnotenie 8/10
|PÁNSKY KLUB
0
hodnotenie 5/10
|INTERCEPTOR
0
hodnotenie 2/10
FILMOVÉ NOVINKY
REBRÍČEK SK
01 |
návšt. 8991
02 |
návšt. 6079
03 |
návšt. 6818
04 |
návšt. 3993
05 |
návšt. 3096
06 |
návšt. 1739
07 |
návšt. 856
08 |
návšt. 783
09 |
návšt. 883
10 |
návšt. 691
REBRÍČEK US
01 |
$30,5 mil.
02 |
$30,5 mil.
03 |
$26,4 mil.
04 |
$23,4 mil.
05 |
$17,7 mil.
06 |
$1,7 mil.
07 |
$0,725 mil.
08 |
$0,533 mil.
09 |
$0,513 mil.
10 |
$0,440 mil.
SOCIÁLNE SIETE
KOMENTÁRE
Kinema.sk - filmy, seriály

sector logo
network
ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2022 SECTOR Online Entertainment / Kinema s.r.o.