DOGVILLE

Ospalý život niekdajšieho baníckeho mestečka v skalistých horách Dogville, ktorého obyvatelia čelia útrapám hospodárskej krízy 30. rokov 20. storočia, rozvíri dramatický príchod mladej cudzinky. Krásnu Grace (Nicole Kidman) prenasledujú gangstri, a Tom Edison (Paul Bettany), ktorý sa s ňou stretne prvý, jej ponúkne úkryt. Pretože Tom je miestnou morálnou autoritou, odhlasujú jeho spoluobčania, že Grace môže nejaký čas zostať a dievča im za to ponúkne svoje služby. Hoci jej ponuku spočiatku z ostychu málokto využíva, neskôr, keď sa ukáže, že Grace hľadá polícia, miestni občania sa osmelia a začnú od dievčiny vyžadovať stále viac práce ako odmenu za riziko, ktoré podstupujú. Mladá žena spoznáva, aká relatívna je slušnosť a poctivosť týchto bohabojných ľudí. Nikto z nich však netuší, aké tajomstvo sa za jej útekom pred gangstrami skrýva...

177 minútová dráma, komplet nakrútená niekoľkými digitálnymi kamerami (podobný princíp práce si Trier už vyskúšal v Tanečnici v tme) sa v našich kinách objaví vo svojej o takmer štvrtinu skrátenej verzii. Ťažko povedať, či je zostrihaná verzia len ústupok voči divákovi, ktorého by mohla skoro trojhodinová minutáž odstrašiť a nakoľko ide o pomoc celkovému filmovému tempu, gradácii deja a atraktivizácii artového diela. Dogville tvorí 9 kapitol, doplnených mimoobrazovým hlasom hlavného rozprávača v podaní Johna Hurta.

Lars von Trier sa podľa vlastných slov pri písaní scenáru inšpiroval piesňou Pirate Jenny z Brechtovej Žobráckej opery. Štylizácia typická pre divadlo Bertolda Brechta je tak jedným zo stavebných kameňov snímky. Hrdinovia príbehu sa pohybujú v rozsiahlom ateliéri, kde budovy od civilizácie izolovaného mestečka vyjadrujú biele nákresy a ohraničenia na zemi. Mizanscéna tak vytvára akýsi pocit divadelnej scény a po počiatočnom prekvapení si divák rýchlo zvyká na to, že postavy pantomimicky otvárajú fiktívne dvere, dotýkajú sa neexistujúcich stien a opatrne obchádzajú búdu s detsky nakresleným psom, ktorý občas zavrčí.

Trierov novátorský prístup s vykreovaním netradičného filmového predkamerového priestoru, sa oplatil a Dogville obsahujúci množstvo metafor, alegórii vykorisťovania prisťahovalcov a etnických menšín, zobrazujúci diskrimináciu, xenofóbiu, mravné a náboženské pokrytectvo si vyslúžil označenie pozoruhodného a inšpiratívneho filmu s mimoriadnymi hereckými výkonmi a hlbokou meditatívnou hĺbkou. Trier ho zároveň označil za prvý diel pripravovanej trilógie, ktorej druhá časť s názvom Manderlay bude mať premiéru na budúci rok. Bolo by skvelé, keby sa jej dočkali aj slovenskí diváci.

PS: Posledný, jedenásty bod už zmieneného manifestu Dogma 95, znie:

Ďalej sľubujem, že sa zdržím akéhokoľvek prejavu osobného štýlu. (Už nie som umelec). Sľubujem, že nebudem usilovať o vytvorenie "diela", pretože považujem okamžik dôležitejší než celok. Mojím najvyšším cieľom je zobraziť pravdu mojich postáv a situácií. Sľubujem, že to tak budem činiť zo všetkých síl, a to aj na úkor akéhokoľvek dobrého vkusu a bez ohľadu na estetické kritériá. Týmto ukladám svoj sľub čistoty.

Trier naň však, pri príprave projektu Dogville, zabudol. Vďaka za to.