Zaujímavosti z nakrúcania fimu Jedna bitka za druhou / One Battle After Another. Ako sa pracuje s formátom VistaVision?

- Kameraman Michael Baumann nakrúcal film vo formáte VistaVision, čo bol zámer režiséra Paula Thomasa Andersona – chcel, aby diváci mali možnosť zažiť snímku vo veľkých formátoch, vrátane IMAX® a klasického 70 mm filmu.

1. Nakrúcanie

Filmári použili VistaVision kamery → teda 35 mm horizontálne, veľké políčko (8 perforácií).

Výsledkom je veľmi kvalitný negatív s vysokým rozlíšením.

2. Intermediá (digitálne alebo optické)

VistaVision negatívy sa naskenujú vo vysokom rozlíšení (6K–8K).

Následne sa obraz prenese (opticky alebo digitálne) na iný formát podľa toho, v akom kine sa má premietať:

35 mm kópie (klasické kiná).

70 mm kópie (5-perf) – film sa zväčší na väčší pás.

IMAX 70 mm (15-perf) – obraz sa ešte viac zväčší a prerobí na horizontálny 70 mm pás.

3. Premietanie

Takto môže byť ten istý film dostupný v rôznych verziách:

VistaVision DCP (digitálne kiná).

70 mm projekcia (napr. v historických kinosálach).

IMAX 70 mm projekcia (špeciálne IMAX kiná).

Analógia

Je to podobné ako pri filme Oppenheimer (2023): bol natočený na 65 mm IMAX negatív, ale existujú kópie aj v 35 mm, 70 mm a digitálnych verziách. Rovnako tu — zdroj je VistaVision, ale výsledné distribučné kópie sa pripravujú v rôznych formátoch.

- Jedna bitka za druhou predstavuje prvú spoluprácu Paula Thomasa Andersona s legendárnou kostýmovou návrhárkou Colleen Atwood, ktorá je držiteľkou viacerých Oscarov.

- Anderson kládol veľký dôraz na vizuálnu autentickosť, a preto sa rozhodol nakrúcať v reálnych exteriéroch namiesto stavania kulís alebo digitálneho dotvárania prostredí. Spoločne s architektkou scény Florenciou Martin a lokálnym manažérom Michaelom Glaserom začali s obhliadkami lokalít niekoľko rokov vopred, čo Andersonovi pomohlo ďalej rozpracovať príbeh – podľa producentky Sary Murphy bol totiž film od začiatku zamýšľaný ako „road movie“

- Produkcia prebehla vo viac ako 10 okresoch v Kalifornii, od Sacramenta cez Borrego Springs až po El Paso v Texase. Filmový štáb niekedy súčasne pripravoval scény vo viacerých mestách, aby získal čas na technické prípravy a inštalácie.

- Eureka v Kalifornii bola prvým miestom nakrúcania, odkiaľ sa tím presúval naprieč celým štátom až do El Pasa v Texase. Vďaka rozmanitej kalifornskej krajine – od púští po hory – nebolo nutné nakrúcať len v okolí Los Angeles. Sacramento, podľa Glasera, poskytlo ideálne exteriéry so zachovalou brutalistickou architektúrou, ktorá je na filmovom plátne stále vzácna.

- El Paso produkciu vítalo s otvorenou náručou. Mesto s obmedzeným nočným životom umožnilo filmárom natáčať nočné scény s jazdou áut, pričom sa každý večer mohli pohybovať po iných trasách.

- Všetky automobilové naháňačky navrhol osobne Paul Thomas Anderson. Spolu s kaskadérom Brianom Machleitom ich vopred detailne plánovali – použili dokonca modely Matchbox áut na navrhnutie kamier a scén, ktoré mali pôsobiť spontánne a prekvapivo.

- Klimatická automobilová naháňačka filmu sa nakrúcala pri ceste Highway 78 v Borrego Springs, v oblasti, ktorú si produkcia interne pomenovala ako „Rieka kopcov“ (River of Hills), v blízkosti štátneho parku Anza-Borrego Desert State Park.

- Leonardo DiCaprio si väčšinu kaskadérskych kúskov urobil sám – vrátane jazdy autom, skákania cez ploty, vyskakovania z vozidla či zoskokov zo strechy budovy. Pod dohľadom Briana Machleita tieto scény trénoval približne týždeň.

- Aj Benicio Del Toro sa vo filme pustil do vlastného kaskadérskeho šoférovania.

- Mladá herečka Chase Infiniti absolvovala tréning bojových scén aj jazdy, aby zvládla vlastné akčné momenty – pod vedením tímu Briana Machleita si vybudovala nielen zručnosti, ale aj sebadôveru.

- Teyana Taylor sa rovnako rozhodla zvládnuť svoje kaskadérske scény sama – vrátane náročnej sekvencie, kde musela bežať niekoľko blokov v plnej rýchlosti a následne skočiť bokom do rýchlo idúcej dodávky.