Zborník z filmologickej konferencie skúma vzťah prírody, kultúry a filmu

Česko-slovenské filmologické konferencie sú už viac ako dve desaťročia miestom podnetných myšlienok pre všetkých záujemcov o filmové umenie. K širšej verejnosti prenikajú vďaka zborníkom, ktoré prinášajú príspevky zúčastnených filmových  teoretikov, historikov, ale aj estetikov či filozofov. Aktuálne sa na knižný trh dostáva zborník z 21. ročníka výročnej česko-slovenskej filmologickej konferencie nazvaný Príroda, kultúra, film.

„Človek je prírodná a zároveň kultúrna bytosť, pričom príroda a kultúra sa môžu nielen komplementárne dopĺňať, ale aj stáť proti sebe, aj preto od avantgárd minulého storočia po súčasnosť film ilustruje rozpoltenosť človeka medzi prírodným a kultúrnym. Filmové médium dokáže výnimočným spôsobom zachytávať dynamickú, procesuálnu povahu prírodných dejov. Jednou z otázok potom je, ako dokážu zábery prírody ovplyvňovať rytmus celého filmu. S tým súvisí i možnosť komparácie rôznych typov prírodných rytmov, prípadne rytmov mesta a prírody prostredníctvom filmovej montáže,“ uvádza v úvode editor zborníka a filmový teoretik Martin Kaňuch z edičného oddelenia Slovenského filmového ústavu.

Zborník tvorí súbor príspevkov z 21. ročníka výročnej česko-slovenskej filmologickej konferencie, ktorá sa uskutočnila v októbri minulého roka v Krpáčove. Jej hlavná téma  vychádzala z premisy, že film ako kultúrne médium od svojich začiatkov reflektoval v pohybe obrazu najrôznejšie prírodné fenomény, pokúšal sa približovať nevidené deje, zachytávať objavovanie prírody a kultúry, dokumentovať historické a vedecké výskumy. Na strane druhej film od začiatku fascinoval jednou zo svojich najmocnejších schopností – animizmom. „Ako píše Jean Epstein, na plátne už niet mŕtvej prírody, oživená otvára ľudské vnímanie,“ vysvetľuje Kaňuch v úvode.

Medzi autormi zborníka sú renomovaní filmológovia, umenovedci, filozofi, estetici z centier humanitných vied v Čechách i na Slovensku. Na vzťah prírody, kultúry a ich filmové reprezentácie nazerajú z rôznych uhlov pohľadu, rozsah tém v zborníku je široký. Filmový teoretik Martin Ciel sa venuje filmom Martina Hollého Medená veža (1970) a Orlie pierko (1971), prírodu a kultúru ako variácie na tému (post)humanizmu vo filmoch Viery Čákanyovej skúma filmová teoretička Jana Dudková z oddelenia vedy a výskumu SFÚ. Záujemcovia v zborníku nájdu aj texty o fascinácii horským filmom od absolventky filmovej vedy z Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení (FTF VŠMU) Zuzany Goleinovej, úvahy o zdieľaní obrazov v kontexte humánnej etológie od filmového vedca Martina Palúcha z Ústav divadelnej a filmovej vedy Centra vied o umení SAV, v. v. i., ale aj o eskapizme ako reakcii na aktuálne hrozby od filmového teoretika Adama Straku z FTF VŠMU. Obsah tvorí celkovo dvadsať príspevkov a sú radené v poradí, ako odzneli na konferencii v Krpáčove.  

Zborník Príroda, kultúra, film dokazuje, že film rozširuje spôsoby videnia prírody a kultúry, je svedectvom o pôsobení človeka, o vývoji i následkoch civilizácie, o hrozbách prírody, akými sú napríklad filmy o prírodných katastrofách. „So súčasnými technológiami snímania je možné, pri diváckej identifikácii s kamerou, vnímať/snímať životné prostredie z pohľadu najrôznejších živočíchov a vytvárať si doteraz nedostupné komplexné povedomie o spoločne obývanom environmente, pochopiteľne s estetickými, ekologickými či etickými implikáciami,“ uzatvára v úvode zborníka Kaňuch.