Iránsky režisér Mohsen Makhmalbaf tvrdí, že streamovanie zabíja kinematografiu

Kinematografia Mohsena Makhmalbafa je jednou z najvýraznejších spomedzi iránskych tvorcov – zaujal na festivaloch v Cannes, Benátkach, Tokiu aj v Karlových Varoch. Ako to už však pri iránskych tvorcoch býva, aj on sa musel vysporiadať s cenzúrou vlády, presťahoval sa teda do Veľkej Británia, ktorá je podľa neho veľmi neinšpiratívna.

Veľa pozitívneho nevidí ani na súčasnej situácii v kinematografickom priemysle – pevne totiž verí, že streamovanie a veľké VOD portály zabíjajú nezávislý film. „Môžete sa najesť vo svojej izbe, ale nechodíte stále aj do reštaurácie, kde jete s ostatnými? Ak veríte v Boha, môžete sa modliť vo svojej izbe, stále chodíte aj do kostola, chrámu, mešity, lebo sa predsa chcete modliť s ostatnými. Môžete si pozrieť film na mobile, ale mali by ste chodiť aj do kina a vidieť filmy s ostatnými ľuďmi. Práve takto film umiera, keďže s výnimkou festivalov majú kiná v mnohých krajinách málo divákov. Covid nás ešte viac zatlačil do izolácie, kde len sedíme na gauči a pozeráme film v televízii.“

Makhmalbaf si uvedomuje aj výhody streamovania – dosah na obrovské množstvo ľudí aj väčšiu bezpečnosť, stále by však mali len pomáhať, nie „zabiť to druhé médium“. V poslednom čase sa na portály dostanú aj nezávislé tituly, režisér ale stále trvá na tom, že aj „Netflix alebo Amazon chcú hlavne komerčne zaujímavé filmy“, čo je kritérium, ktoré mnoho artovej kinematografie nespĺňa. Pesimisticky je aj ohľadom svojho návratu do rodnej krajiny, ale aj tamojšej produkcie– vláda sa podľa neho čoraz viac obracia nesprávnym smerom (k Číne a Rusku), čo podľa neho len sprísni už tak tvrdé podmienky cenzúry pre lokálnych umelcov.

Makhmalbaf by sa najbližšie do kín mal dostať s antológiou The Quarters. Okrem neho sa na snímke podieľajú aj Todd Solondz, Arsinee Khanjian a Anne Muylaert – každý z nich sa sústredí na jednu časť Jeruzalema (kresťanskú, moslimskú, arménsku a židovskú).

(zdroj: Variety)