Zlínsky filmový festival pripomenie 60 rokov slovenskej animácie

Medzinárodný festival filmov pre deti a mládež Zlín Film Festival počas svojho 65. ročníka oslávi 60 rokov slovenskej animácie. Pri tejto príležitosti uvedie dve pásma krátkych slovenských animovaných filmov, jedno pre dospelých a druhé pre detských divákov. V oficiálnom súťažnom i nesúťažnom programe festivalu sa predstaví 18 súčasných slovenských a koprodukčných filmov. Zlín Film Festival sa koná v termíne od 29. mája do 4. júna.

Okrúhle 60. výročie slovenskej animácie oslávi festival v Zlíne dvoma pásmami, ktoré pripravil v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom (SFÚ). Dospelým divákom bude určená profilová sekcia zakladateľa slovenskej animácie Viktora Kubala s jeho desiatimi krátkymi filmami, v sekcii pre deti so šiestimi krátkymi filmami sa predstavia aj ďalší slovenskí tvorcovia. Zo zbierok SFÚ sa v Zlíne celkovo premietne 16 klasických animovaných krátkych filmov.

Pásmo nazvané Svet Viktora Kubala tvoria autorove snímky z obdobia rokov 1944 až 1982, pásmo uvedie slovenská teoretička animovaného filmu Eva Šošková, ktorá obe pásma pre festival pripravila spolu s Leou Pagáčovou z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Premietať sa budú filmy Tajomný dedo (1944), Vstupujeme do doby atómovej (1963), Zem (1966), Postup (1968), Šach (1974), Kino (1977), Rebrík (1978), Jedináčik (1979), Mikroskop (1981) a Selekcia (1982).

Pásmo filmov pre deti nazvané Janko Hraško a ďalšie animované filmy predstaví diela Mazanica (1972) Vladimíra Lehkého, Janko Hraško u kúzelníka (1973) a Čo sa stalo Janíkovi na ceste (1981) Viktora Kubala, Ki-ki-ri-kí (1985) Františka Jurišiča, Kúzelník a kvetinárka (1986) Vlastimila Herolda a Jožinkovo vesmírne dobrodružstvo (1990) Vladimíra Pikalíka. Osobne toto pásmo príde uviesť animátor a režisér Štefan Martauz, ktorý sa animátorsky podieľal na filme Ki-ki-ri-kí.

 „V roku 2025 oslavuje slovenská animácia 60 rokov svojej existencie. Hoci je za prvý slovenský animovaný film považovaná Studňa lásky z roku 1944 od zakladateľa slovenskej animácie Viktora Kubala, slovenský animovaný film sa inštitucionalizoval až v roku 1965,“ hovorí pri príležitosti 60. výročia slovenskej animácie Eva Šošková. „Prvý nadšenec animácie Viktor Kubal nebol v tvorbe podporený vedením štátneho filmu aj preto, že v spoločnom Československu už existovala v Čechách široká sieť tvorcov a štúdií, česká animácia už rezonovala v zahraničí. Na Slovensku sa však stále skloňovala jej slabá ekonomická rentabilita. Navyše nadšencov pre animáciu bolo na Slovensku málo. Okrem Kubala, ktorý odišiel od filmu ku kreslenému humoru, to boli v 50. rokoch Vlastimil Herold a Libuše Černá. Ako profesionáli prišli na Slovensko zo štúdia Bratři v triku, ale ani ich reklamná tvorba v oddelení Triku a grafu nepresvedčila vedenie filmu, aby investovalo do slovenskej animácie.“

Podľa Šoškovej sa situácia v slovenskom animovanom filme začala meniť až v 60. rokoch minulého storočia. Hovorí, že „v 60. rokoch na základe neutíchajúceho záujmu zamestnancov z oddelenia Triku a grafu o animovaný film, tlaku ich ďalších podporovateľov a úspešného pôsobenia Viktora Kubala v Spravodajskom filme, bola systematická výroba animovaných filmov na Slovensku nakoniec podporená vedením štátneho filmového podniku. Od roku 1965 sa už hovorí o Skupine kresleného filmu. Obe pásma animovaných filmov, ktoré budú uvedené na zlínskom festivale, už predstavujú tvorbu štátneho štúdia Slovenská filmová tvorba Bratislava.

Zlín Film Festival je najstarším festivalom svojho druhu na svete, svojím rozsahom, históriou, tradíciou a zámerom na deti a mládež nemá v medzinárodnom meradle obdobu. Detským a dospievajúcim divákom sprístupňuje súčasnú celosvetovú filmovú tvorbu, ktorú vzhľadom na teritoriálny pôvod a nekomerčné zameranie, nemajú inde možnosť vidieť. Každoročne uvádza takmer 300 filmov z takmer 50 krajín. Slovenskú kinematografiu bude tento rok zastupovať okrem dvoch pásiem klasických animovaných filmov zo Slovenského filmového ústavu aj 18 súčasných slovenských a koprodukčných filmov v oficiálnom programe, a to v siedmich súťažných aj nesúťažných sekciách.