The Nevers / Viktoriánky kopírujú dobre zabehnutý rukopis Jossa Whedona

Joss Whedon vytvoril za svoju kariéru niekoľko úspešných, dnes už takmer legendárnych seriálov – Buffy the Vampire Slayer / Buffy, premožiteľka upírov či Firefly. Úspech by nepochybne rád zopakoval aj so svojím najnovším projektom. The Nevers/Viktoriánky je príbehom skupiny žien s nadprirodzenými schopnosťami zasadený do viktoriánskeho Londýna. Momentálne sa v súvislosti so sériou hovorí najmä o zákulisnom živote jej tvorcu, ktorý z autorskej pozície po prvých epizódach z osobných dôvodov odišiel. Napriek tomu je ho podľa mnohých kritikov v príbehu výrazne cítiť. Presvedčiť sa o tom môžete už 12. apríla na HBO Go. Na portáli Metacritic má séria hodnotenie 62 percent. 

Los Angeles Times (90 %)

Viktoriánky/The Nevers je radosť pozerať a vzrušenie sledovať. Supernaturálny realizmus, komplexné rozprávanie a fantastické schopnosti sa stretávajú v inteligentnej, napínavej a rozmanitej produkcii.

 Variety (80 %)

Chvíľu to trvá, kým vám seriál prestane pripomínať niečo ako steampunkovú verziu Doctora Who, kde nič nie je také, aké sa zdá byť. Seriál sa ako historická dráma vyžíva v okázalých kostýmoch a výprave. Je epickým sci-fi odkrývajúcim tajomstvá vesmíru, šialenou komédiou aj romancou v hlavných úlohách s bystrými hrdinkami, nevľúdnymi detektívmi a frustrujúco krásnymi dedičmi. Aj keď sa niekedy prikláňa k naivnému, je to zábavne a napínavé dostatočne na to, aby si seriál bez problémov vybudoval vlastnú základňu fanúšikov.

The Playlist (75 %)

Snaha odosobniť sa od príbehov o správaní tvorcu šou nie je jednoduchá, ale pre The Nevers / Viktoriánky je veľmi ľahké sa zapáčiť. Srší z neho inteligencia, vedie ho mladé obsadenie, ktoré dobre vie, kam je potrebné seriál smerovať. Nesústredia sa príliš na modernú citlivosť, ani na historické detaily, ale využívajú stred, ktorý pre ich postavy funguje. Ak sa ľuďom seriál zapáči, bude to preto, lebo sa im zapáčila Amalia, Penance, Mundi a ostatné postavy. Zlepšuje sa každou jednou epizódou.

IndieWire (58 %)

Od čias vydania The Handmaid's Tale / Príbehu služobníčky počas Trumpovho prezidentovania nebola podobne vysoko-rozpočtová šou tak priehľadná vo svojej alegórii. Útočí sa na ženy a na všetkých, ktorí nie sú bieli, muži či zabezpečení, navyše je útočníkom samotný štát. Proti tomuto sa pravdepodobne vzbúri každý, najmä ak sa herci pustia do svojich rol so závratnou precíznosťou. V seriáli je niekoľko krásne skonštruovaných scén, niektoré z nich majú pôvod v neviazanom kostýmovom dizajne, iné pramenia z Whedonovho citu pre dialóg.

The Hollywood Reporter (50 %)

Už na začiatku seriálu je viditeľná zúfalá potreba centrálneho zamerania sa. Ako totiž epizódy napredujú, pridáva sa čoraz viac a viac postáv, a spojenie s tematicky najbohatšou linkou je čoraz viac krehké. V klasickom Whedonovom štýle sa smrť využíva ako spúšťač prázdnych emócií, navyše stále, keď má postava možnosť nájsť nové vrstvy, je program rozrušený niečím žiarivým, takmer stále menej zaujímavým.

Rogerebert.com (40 %)

Joss Whedon nekopíruje samého seba v The Nevers / Viktoriánkach úplne, ale má k tomu veľmi blízko. Obsadenie je príliš rozťahané – prekrýva sa tam niekoľko záujmov, objavuje sa príliš veľa antagonistov. Navyše, nadprirodzené schopnosti majú aj muži. Príbeh by však bol omnoho zaujímavejší, ak by ich nemali. Čo by sa v našom svete zmenilo, keby bola sila naklonená len jedným smerom? Bez záujmu o túto otázku nevie program portrétovať skúsenosť ženy, imigranta vo Veľkej Británii, telesne hendikepovaného, okrem toho, že dáva všeobecné posolstvo o tom, ako si „každý zaslúži rodinu“. To je síce dôležité, ale je to treba neustále opakovať?