Seriál Slovania - mix žánrov, ktorý v našich končinách nie je celkom bežný

Simona Sopiaková

Seriál zachytávajúci život Slovanov nám v prvej epizóde (z celkového počtu tucet) namiešal zmes jemných fantasy prvkov, rituálnych obradov a dokonca prišlo aj k prvému krvipreliatiu. Územie dvoch hradísk však zatiaľ ponúklo pomerne vlažný dej s predvídateľným záverom. Ako plus možno rozhodne vnímať pekné lesné scenérie z prostredia severozápadnej Ukrajiny.

Ušiam hneď v úvode ulahodí baladická pieseň od Jany Kirschner, no tá bohužiaľ s kvalitou samotného seriálu veľa spoločného nemá. Čo značne pokrivkáva, sú samotné herecké výkony, z ktorých necítiť potrebnú vážnosť. Práve naopak, v mnohých scénach vyznievajú až úsmevne. Najmilším prekvapením je zatiaľ mladá bylinkárka Draha (Polina Nosykhina).

Ako úplne najväčšiu slabinu zatiaľ vnímam samotné dialógy, ktoré sú...aké sú. No po prvej epizóde netreba robiť úplne unáhlené závery. Každopádne kvitujem už len snahu a zámer tvorcov ísť do tejto témy a do mixu žánrov, ktorý v našich končinách nie je celkom bežný.

Juraj Malíček

Ale veď dobre! Čo dobre, výborne! Prvý dialóg ma síce prefackal priamočiarou banalitou a iritovalo ma, že prakticky celý čas znela „dramatická“ hudba, ale v zásade veľká spokojnosť. Bol som síce rozhodnutý vopred, že Slovania sa mi budú páčiť, ak sa to bude čo len trocha dať, ale nakoniec som sa prakticky vôbec nemusel pretvarovať. Ale aj to môže byť stratégia, príliš sofistikovaná na naše pomery, ale môže.

Akože urobíme obrovskú hype kampaň, až takú, že ten seriál začne ľuďom liezť na nervy ešte pred tým, ako ho uvidia. Potom sa zdvihne vlna hejtu. A potom, vo finále, sa ľudia zľutujú. Veď to vôbec nebolo také hrozné, ako sa čakalo. A nie je, aj keď teda, na ďalšiu epizódu sa nepozriem už len preto, aby som nezvyšoval sledovanosť.

Keď to ale bude vonku celé, bingwatchnem to, už len preto, aby som zistil, či nakoniec naozaj budú hlavné kladné postavy ten mladík a tá slečna. Vykročené majú a veľmi som zvedavý, či sa z nich podarí čosi vykresať.

Chcem teda vidieť ďalší diel? Nie, aktuálne chcem vidieť všetky!

Michal Šmajda

Parafrázujúc Milana Lasicu, pre audiovizuálne dielo nemôže byť horšia vizitka než konštatovanie „malo to dobrú kameru“. Práca Martina Žiarana (môj obľúbený Čistič) je jediná vec, ktorá u mňa z otváracej epizódy zarezonovala. 

Dej je rozvláčny a bez atmosféry. Hudba sa občas rušivo bije so zvukovou stopou a chýba výraznejší motív. Herci sú nevýrazní a fádni, s výnimkou evidentného hlavného hrdinu v podaní Tomáša Maštalíra. Zázemie a motivácie jeho postavy sú nám jasne odkomunikované a príbeh posúva najmä jeho línia.

Slovania zatiaľ nepôsobia, že by mali drahú výpravu. Príbeh striedavo skáče medzi dvoma lokáciami: hradisko Veľký stôl a hradisko Furnau. Nemôžem si pomôcť, ale mám pocit, akoby sa väčšina deja odohrávala niekde na samote u lesa.

Súhrn prvých dojmov: čakal som horšie, beztak som dostal málo. Mám pocit, že sa za tú necelú hodinu toho stalo primálo. Keby to aspoň malo atmosféru (strachu, tajomna, doby). Dajme však ešte šancu rozbehu v podobe druhej a tretej časti.

Lukáš Slovák

Po prvej epizóde Slovanov mi vyskočil hneď zaujímavý kontrast. Prostredie seriálu je zahalené nepriehľadným závojom oparu, dymu a hmly. S nižším rozpočtom než pri populárnych sériách, s ktorými sú Slovania porovnávaní už od počiatku ich propagácie ale Peter Bebjak vytvára vizuálne naturalistickú paletu. Síce to pôsobí miestami jednotvárne, keďže sa to celé odohráva v lesoch, ale finálny dojem je po tejto stránke skôr pozitívny. Nezaškodila by lepšia dramaturgia hudby, pretože to nadužívanie je rušivé.

Spomínaným kontrastom je absolútne obnažená priehľadnosť scenára. Pri elementárnom čítaní deja je už prakticky od začiatku jasný „osud“ prvej epizódy. Vzhľadom na prvú z dvanástich častí sú akékoľvek hodnotenia striedané počiatočnými dojmami, no som zvedavý kam sa to scenáristicky posunie, respektíve či sa to posunie na vyššiu úroveň deja. Herecky som nemal problém, aj keď je cítiť kvalitatívny rozdiel medzi ukrajinskými hercami (výborná Polina Nosykhina) a tými našimi.

Nerád používam prevarenú formulku „na naše pomery“, ale ide o nevídaný projekt v kvalitatívnych análoch slovenských televízií. Ak by mal slúžiť ako jedna z prvých bačkor, ktoré rozkopnú dvere domácej „quality TV“ (česť doterajším výnimkám), či už komornej alebo výpravnej, tak je to len dobre. Bola by to príjemná zmena.

Michal Korec

Nerád hodnotím seriál hneď po prvej časti, ale tým, že ich majú mať Slovania dvanásť, sa natíska otázka, či by ste si mali vyhradiť každú stredu po dobu troch mesiacov. A zatiaľ čo pred prvou časťou vo mne blčal oheň zvedavosti, po intre ostal skôr plamienok.

Výborný nápad, obdobie a možnosti totiž škrtia viaceré atribúty. Tým prvým je rozpočet, ktorý je očividný už podľa prvej časti. Darmo stojí jedna časť 300 tisíc (a seriál 3,6 milióna), na podobné projekty potrebujete aspoň päťnásobok. Lebo potom sa väčšinu času tárate iba po lese, máte dve dediny a väčšinu času sledujete interiéry s niekoľkými osobami. Slovania nevyzerajú vábne – nejde o bohatú výpravu alebo výbavu, celok je skrátka málo výživný.

Scenár je vlažný. Na 50-minútovej ploche je tu deja na dvadsať. Ďalšie časti ukážu, ako budú tvorcovia rozvíjať jednotlivé postavy, ale zatiaľ toho veľa neukázali. Spomínajú (a občas sa ukazujú) rituály, motivácie sú niekedy jasné, inokedy nie. Naplno sa prejavila iba jedna postava (Radúz v podaní Tomáša Maštalíra alias slovenský Kratos), ktorého finálna vražedná ruleta azda prekvapila. Vedľajšie postavy sú ešte nevykreslené, osobne mám problém, že sa mi ukrajinské herečky zlievajú – bylinkárka i kováčova dcéra vyzerajú podobne. Paradoxne žrec Dušana Cinkotu dopadol najlepšie, tušíte o ňom jedno, robí čosi iné, typický černoknažnícky hajzel, má nejednu lesť v zálohe. Ale páči sa mi, že Slovania boli pohania, takže žiadna veľká mágia sa tu nekoná, len občas pokus o rituál za pár hrivien. Na druhej strane trpí tým mystická rovina – je nevýrazná.

Nič veľké alebo originálne sa tam nestalo. Ak ste zmeškali prvú časť, kamoš vám porozpráva v troch vetách, čo bolo. Alebo na začiatku druhej bude 30-sekundové resumé, ktoré všetko zhutní. Postava Ďura Loja chrápe celý čas, asi sa prejaví neskôr. Andy Hryc i Zuzana Fialová tam ešte poriadne neboli. Ale videli ste 50 minút zlepeného deja, kde ste možno čakali niečo vlastné, slovanské a zatiaľ to bola skôr malá dráma.

Mám trochu problém s odlíšením dvoch hradísk a ich fungovania. Nič nie je vysvetlené – a od prvej časti by ste čakali poriadny prológ, ktorý ukáže kto je kto, čo je čo a kam smeruje. Ste vydaní napospas riedkemu scenáru, ktorý vás nevie vtiahnuť dnu. Prázdne dialógy. Bezradnosť postáv i diváka. V roku 2021 odchovaní inými seriálmi a filmami čakáte čosi viac – a to hovorím ako jeden z najzhovievavejších členov redakcie pri recenzovaní československej tvorby.

Kamera je zatiaľ ľahko nadpriemerná, ale verím, že sa ešte prejaví. Hudba je vyslovene rušivá a už teraz ju radím medzi najväčšie mínusy. Herecké výkony sú adekvátne scenáru: kde niet čo hrať, nič nevidno. Výprava zodpovedá natáčaniu v ukrajinskom či lokálnom lese, ale to nemusí byť mínus, ak zoberieme do úvahy, že nečakáme obrovské kráľovstvá či bohatstvá. Oku diváka to stačiť nemusí, pôsobí to stále lacno.

Najväčší problém je, že prvý diel má byť nabitý všetkým a sekať jeden triumf za druhým. Tu nebola žiadna bitka, výbušný dialóg, načrtnutie postavy, nič. A najväčšia obava pretrváva: ak všetky 50-minútové časti budú mať deja za 20, budeme sa musieť nútiť do ďalšej čoraz viac. Takže druhý či tretí diel ešte zvládnem, ale či aj taký siedmy, ôsmy či jedenásty, tomu už takú šancu nedávam. To by museli končiť časti úplne inak.

PS -  Aby sme boli korektní voči TV tvorbe. Veľa podobných výhrad (riedky dej, naivné vyznenie) mám aj pri aktuálnej českej novinke Zločiny Veľkej Prahy. Tvorcovia si musia uvedomiť, že divák je čoraz lenivejší a pri riedkych seriáloch nevydrží. A je jedno, či majú nálepku JOJ, ČT či Netflix.

Eva Labayová

Sadla som si k seriálu s očakávaním, že ma pohltí ako pandémia Slovensko a ohúri do takej miery, že kým nebude dostupný ďalší diel, tak si budem chcieť opakovane pozrieť aspoň tento prvý. Žiaľ musím konštatovať, že mágia sa nekonala a videné nezaúčinkovalo. Ostala som imúnna.

Ak by som mala zreprodukovať dej prvej časti, tak ho zhrniem do jednej vety: Radúz (Tomáš Maštalír) sa chce stať vodcom, čo sa mu bez splodenia dieťaťa nepodarí.

Uznávam, že na slovenské pomery ide o veľkovýpravný projekt, no ani kostýmy ani tmavá a ponurá atmosféra mi nepomohli a nenašli si ku mne cestu.

Ďalšia vec, ktorá u mňa značne vplýva na celkový dojem, sú dialógy a jazyk. Seriály (aj filmy) zvyčajne sledujem v pôvodnom znení, najčastejšie v angličtine. Pokiaľ sú dabované, volím ako prvý výber maďarčinu, prípadne češtinu. Pri sledovaní Slovanov som sa prichytila pri myšlienke, či by nebolo vhodnejšie nechať pôvodný (slovanský) jazyk hercov a použiť titulky. Mala som z dialógov a predabovaných postáv jednoducho pocit, že sledujem televíznu inscenáciu z 80.- 90. rokov.
Čo sa týka hudby, tak voľba hudobnej zložky sa u mňa tiež minula účinku. Snaha o zvýšenie napätia a tajomna mala práve naopak nežiadúci účinok a chcela som ju vypnúť.

Keďže úloha od šéfredaktora znela jasne: pozrieť prvý diel a napísať svoje dojmy a hodnotenie, tak som si v polčase urobila kávu a dopozerala. Naposledy som upadla do stavu znudenosti v kine na filme Trhlina. Nie, nemám nič proti slovenským filmom a už vôbec nie voči tvorbe pána Bebjaka. Na Správu sa už veľmi teším. Idem vstúpiť do vlastného svedomia a zistiť, prečo takto reagujem na snahu o epické diela našich tvorcov. Všetka česť, že v čase pandémie sú aktívni a točia.

RECENZIA DRUHEJ ČASTI TU

RECENZIA TRETEJ ČASTI TU