Najnovší dokument Viliama Bendíka sleduje osudy štyroch odvážnych žien

V neľahkých časoch, keď nie je vôbec jasné, či kultúra „prežije“, je pre každý tvorivý tím nesmierne náročné priniesť nový projekt a predložiť ho divákom. Režisér Viliam Bendík našiel odvahu, a aj napriek pandemickým opatreniam našiel spôsob ako odpremiérovať svoj najnovší dokumentárny film Nájdem odvahu: Na ceste hrdinov SNP. Po mnohých peripetiách so zmenami protipandemických opatrení sa premiéra napokon uskutočnila v Amfiteátri Bratislava-Rača za účasti hlavných protagonistov filmu – Lenky Vacvalovej, Honzu Poláčka a spoluautorky námetu – Dagmar Mozolovej.

Nájdem odvahu je názov jeho v poradí už piateho dokumentárneho projektu. Najnovší dokumentárny film sleduje osudy štyroch odvážnych žien. Podľa slov samotného režiséra je 365 dní do roka málo na oslavu žien a na oslavu ženskosti v inak nezmyselne patriarchálnom svete, aký dnes žijeme.

Na svete ročne zomrie približne 5 miliónov detí pred dosiahnutím svojich piatych narodenín (podľa správy Save the Children - State of the World's Mothers za rok 2015). Tieto úmrtia (mnohým by sa dalo predísť) sa čoraz častejšie vyskytujú v preplnených mestských slumoch, ktoré sa plazia popri mrakodrapoch a nákupných centrách. Zdravotná starostlivosť môže byť čo by kameňom dohodil, ale najchudobnejšie matky a deti v krajinách subsaharskej Afriky k nej nemajú prístup. Na opačnej strane rebríčka sa nachádzajú Nórsko, Fínsko a Island. Tieto tri krajiny dosahujú veľmi vysoké skóre v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelania, hospodárskeho a politického postavenia matiek a detí. Určite nie je náhoda, že premiérkami týchto troch krajín sú v súčasnosti ženy.

Na Slovensku dnes už našťastie nezomierajú deti kvôli prístupu k základnej zdravotnej starostlivosti alebo kvôli vojnám. Pred 75. rokmi to však bolo úplne inak. Tri dámy z filmu – Emília Šipulová, Zuzka Diamantová a Adriana Šeböková - to zažili na vlastnej koži. Ako hovorí jedna z nich: ,,...všetkých nás vyhnali do stredu mesta a tých, čo boli chorí, tých zastrelili...“ Dokázali počas druhej svetovej vojny prekonať strach a dnes o tých dôležitých veciach rozprávajú, aby sme na to nezabudli.

ŽIVOT ŤA ČAKÁ NA CESTE, NIE V CIELI

Štvrtá žena v dokumente je Lenka Vacvalová, ktorá hľadá odvahu zabehnúť najdlhšiu turistickú trasu na Slovensku – 770 km z Dukly do Devína s prevýšením viac ako 31 km. Zakladá TÍM ODVAHY na pomoc deťom s rakovinou a v máji 2019 vyráža z Duklianskeho priesmyku na dlhú cestu na Devín. Na Ceste hrdinov SNP však nájde oveľa odvážnejšie ženy ako je ona sama.

Ženy, ktoré stáli tvárou v tvár smrti počas Slovenského národného povstania a museli hľadať odvahu v situáciách, ktoré si dnes nevieme ani len predstaviť. Nakoniec zažije uprostred nádherných slovenských hôr to najcennejšie – ľudskú dobrotu a spolupatričnosť. Nie veľké hrdinstvá, ale všetky tie malé skutky, ktorými dokážeme pomôcť iným, nás urobia hrdinom. A svet lepším miestom pre život.

Na otázku, prečo robí bežecké filmy o vojne a masovom vraždení, má Viliam Bendík jednoznačnú odpoveď: „Od masakry v Srebrenici ubehlo LEN 25 ROKOV. Takže doslova pred pár rokmi sa udialo neďaleko nášho územia vojnové zverstvo, o ktorom všetci s obľubou a istotou hovoria, že "nám sa to predsa nemôže stať.“ Ale môže... Z vyhlásenia MZV SR: "Ako potvrdilo neskoršie vyšetrovanie, v júli 1995 došlo k najväčšiemu vyvražďovaniu na území Európy po druhej svetovej vojne, pričom medzinárodné súdy v následných procesoch označili spáchané zločiny za genocídu."

Ľudstvo by sa malo poučiť z minulosti, aby si vytvorilo krajšiu a lepšiu budúcnosť. Preto takéto filmy musia vznikať a mali by si nájsť čo najširšie publikum aj v radoch školákov.