Nový celovečerný hraný film o viere, nádeji a obeti Kryštof

Nakrúcanie nového česko-slovenského filmu režiséra Kryštof Zdeňka Jiráského sa skončilo 2. júna v Úterý pri Plzni, do kín bude film uvedený na budúcu jeseň.

Celovečerný hraný film o viere, nádeji a obeti Kryštof podľa scenára Kristiána Sudu začal režisér Zdeněk Jiráský nakrúcať na jeseň minulého roku. Dráma, ktorá nás zavedie do neľahkých
50. rokov minulého storočia, sa nakrúcala u nás i v Čechách. Hlavnú postavu Kryštofa stvárnil Mikuláš Bukovjan, postreleného študenta Cyrila s eŠteBé v pätách, pre ktorého hľadá Kryštof pomoc, hrá David Uzsák a osudovú ženu Alexandra Borbély.

Kryštof bude rozprávať príbeh sotva dospelého muža, ktorý ako čerstvý postulant pred sľubmi žije v komunite mníchov. Zdieľa s bratmi nielen ich svet kontemplácie, ale ako článok dlhého reťazca prevádza tiež ľudí prenasledovaných komunistickým režimom cez hranice do Nemecka. Pri jednom nočnom návrate je svedkom nemilosrdného zásahu proti skupinke študentov, ktorí utekajú z blízkej dediny, kde boli na povinnej brigáde.

A nielen to: v tú noc je v Akcii K (apríl 1950) zlikvidované aj spoločenstvo mníchov. Bez toho, že by vracajúci sa Kryštof mohol svojim druhom pomôcť, je svedkom ich transportu. Miesto, do ktorého vkladal svoje nádeje aj vieru, je zničené.

Kryštof chcel utiecť pred svetom do kláštora, ale teraz musí utekať, aby si zachránil holý život. Pochopil, že je to jeho posledná šanca k vzpure proti brutálnej politickej moci a záchrane milovaného človeka.

Režisér Zdeněk Jiráský film Kryštof popisuje: „Veľmi dôležitú rolu pre film bude mať zobrazenie jarnej krajiny. Vizualizácia prírodných motívov počíta s výrazným zachytením živlov (poryvy vetra v lese, sila tečúcej vody v rieke, očistný rozmer dažďa a pod...). V pravdivej architektúre, rekvizitách a kostýmoch chcem čo najvernejšie priblížiť realitu roku 1950, aprílovej Akcie K i všeobecnú náladu doby. Scenár poskytuje bohatý dramatický priestor ako pre vnútornú psychológiu, tak pre dynamické sekvencie, v ktorých dramatický čas plynie rýchlejšie než kalendárny. V povýšení drámy jednotlivca v behu dejín na univerzálne zrozumiteľný, nadčasový film. V tom je potenciál Kryštofovho príbehu, ktorý môže dosiahnuť emóciu veľkej drámy.“